19XCoE/2/2015

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej: Advokátska kancelária Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti povinnej: L. F., nar. XX. J. XXXX, bytom M. F. M. Ž. XXX, o vymoženie 593,51 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 10Er/987/2006, o odvolaní a dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 31. októbra 2013, sp. zn. 11CoE/209/2013-82, takto

rozhodol:

I. Odvolacie konanie zastavuje.

II. Návrh na prerušenie dovolacieho konania zamieta.

III. Dovolanie odmieta.

IV. Povinnej nepriznáva náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Nové Zámky (ďalej len „exekučný súd“) uznesením z 05.04.2007 poveril súdnu exekútorku JUDr. Soňu Stodolovú vykonaním exekúcie na vymoženie sumy 17.880 Sk s príslušenstvom v zmysle ustanovenia § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) na základeexekučného titulu, ktorým bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s. (ďalej len „rozhodcovský súd“) z 18.04.2006, č. k. SR 0911/06 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok z 18.04.2006“). Uznesením zo 16.02.2010 exekučný súd vyhovel návrhu na zmenu exekútora a vykonaním exekúcie bol poverený súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý.

2. Exekučný súd uznesením zo 14.06.2013, č. k. 10Er/987/2006-43 exekúciu zastavil. Zastavenie exekúcie odôvodnil rozporom exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku z 18.04.2006 so zákonom. Rozhodcovský súd totiž odvodzoval svoju právomoc z rozhodcovskej doložky dohodnutej medzi oprávnenou a povinnou v zmluve o úvere (vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru ako súčasti tejto zmluvy) majúcej charakter spotrebiteľskej zmluvy. Rozhodcovská doložka mala podľa názoru exekučného súdu charakter neprijateľnej, a teda neplatnej zmluvnej podmienky, pretože nebola dohodnutá individuálne (ale bola dohodnutá ako súčasť štandardnej formulárovej zmluvy) a spôsobovala značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinnej ako spotrebiteľky.

3. O odvolaní oprávnenej Krajský súd v Nitre (ďalej len „odvolací súd“) rozhodol uznesením z 31.10.2013, sp. zn. 11CoE/209/2013-82 tak, že odvolaním napadnuté uznesenie exekučného súdu potvrdil a návrhy oprávnenej na prerušenie konania zamietol. Potvrdenie uznesenia odôvodnil jeho vecnou správnosťou [§ 219 ods. 1, 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej aj „O. s. p.“)]. So závermi súdu prvej inštancie sa v celom rozsahu stotožnil. Predmetným rozhodnutím Krajský súd v Nitre zároveň zamietol návrh oprávnenej na prerušenie konania v zmysle ust. § 109 ods. 1 písm. c) O. s. p.

4. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala oprávnená odvolanie (č. l. 111) i dovolanie (č. l. 91). Odvolaním napadla výrok o zamietnutí návrhu na prerušenie konania a dovolaním napadla potvrdzujúci výrok. Navrhla, aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu i uznesenie exekučného súdu zrušil a vec vrátil exekučnému súdu na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnila dovolacími dôvodmi uvedenými v ustanovení § 241 ods. 2 písm. a/, b/ a c/ O. s. p. Dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p. konkretizovala vadami konania podľa § 237 písm. a/, d/, e/ a f/ O. s. p. (t. j. že sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov; že v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie; že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný; že účastníkom konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom). Zároveň navrhla, aby dovolací súd konanie prerušil a požiadal Súdny dvor Európskej únie o výklad v dovolaní špecifikovaných prejudiciálnych otázok.

5. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“). Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“), pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 30. júni 2016, postupoval na základe úpravy prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 C. s. p. (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa tohto zákona. Keďže dovolanie v tejto veci bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho prípustnosti bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho tu v čase podania dovolania, teda podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku rešpektujúc, že podľa § 470 ods. 2 C. s. p. procesné účinky dovolania podaného predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované aj po 30. júni 2016. Nevyhnutnosť takéhoto posudzovania vyplýva tiež zo základných princípov Civilného sporového poriadku, a to princípu spravodlivej ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán dovolacieho konania, ktoré začalo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1 a ods. 2 C. s. p.), a princípu ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1 C. s. p.).

6. Dovolací súd ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o dovolaní (§ 35 C. s. p.) po zistení, že dovolanie bolo podané na to oprávneným subjektom, zastúpeným v súlade s ustanovením § 429 ods. 1 C. s. p., skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania, či dovolanie je procesne prípustné a dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.

7. V danom prípade dovolací súd rozhoduje o dovolaní v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania podaného tou istou dovolateľkou - viď konania vedené na Najvyššom súde pod sp. zn. 6 ECdo 256/2013, 6 CoE 109/2013, 6 ECdo 268/2013, 6 CoE 116/2013, 6 ECdo 269/2013, 6 CoE 117/2013, 6 ECdo 278/2013, 6 CoE 133/2013, 6 ECdo 283/2013, 6 CoE 19/2013, 6 ECdo 292/2013, 6 CoE 134/2013. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach (a to tak vo vzťahu k zastaveniu odvolacieho konania, ako aj k návrhu na prerušenie dovolacieho konania a vo vzťahu k odmietnutiu dovolania), v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle ustanovenia § 452 ods. 1 C. s. p. už ďalšie dôvody neuvádza.

8. So zreteľom na uvedené Najvyšší súd dovolanie oprávnenej podľa ustanovenia § 447 písm. c/ C. s. p. ako neprípustné odmietol.

9. Vzhľadom na to, že funkčná príslušnosť Najvyššieho súdu na prejednanie odvolania oprávnenej nie je daná, Najvyšší súd konanie o odvolaní zastavil (§ 161 C. s. p.).

10. V dovolacom a odvolacom konaní úspešnej povinnej náhradu trov konania nepriznal, lebo jej žiadne trovy nevznikli.

11. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.