UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnej: Y. H., nar. XX. H. XXXX, bytom E., o zastavení exekúcie, vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 23Er/387/2005, o dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 31. mája 2012, č. k. 26CoE/43/2012-32, takto
rozhodol:
I. Návrh oprávneného na prerušenie dovolacieho konania sa z a m i e t a.
II. Dovolanie oprávneného sa o d m i e t a.
III. Povinná m á n á r o k na náhradu trov konania.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Nitra uznesením z 8. apríla 2011, č. k. 23Er/387/2005-18, exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil. Zároveň rozhodol o povinnosti oprávneného zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi, so sídlom exekútorského úradu P. Pazmáňa 49/3, Šaľa, náhradu trov exekúcie vo výške 88,22 eur do troch dní od právoplatnosti napadnutého uznesenia.
2. Na odvolanie oprávneného vec prejednal Krajský súd v Nitre ako súd odvolací. Po preskúmaní napadnutého uznesenia rozhodol uznesením z 31. mája 2012, č. k. 26CoE/43/2012-32 tak, že uznesenie súdu prvej inštancie v časti výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a zastavení exekúcie potvrdil. V časti náhrady trov exekúcie uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že oprávnený je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi, so sídlom exekútorského úradu P. Pazmáňa 49/3, Šaľa, náhradu trov exekúcie vo výške 75,05 eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia.
3. Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadol oprávnený dovolaním, v ktorom žiadal rozhodnutia súdov nižšej inštancie zrušiť konanie a v prípade úspechu bola oprávnenému priznaná náhrada trov dovolacieho konania. Oprávnený tiež navrhol, aby súd prerušil konanie podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. v spojení s § 243c O. s. p. a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložil prejudiciálne otázky v znení, aký je uvedený v dovolaní. Oprávnenýtiež navrhol, aby dovolací súd postupoval podľa ust. § 243 O. s. p. a rozhodol o odložení vykonateľnosti napadnutého uznesenia odvolacieho súdu.
4. Vzhľadom k tomu, že dovolanie bolo podané pred 1. júlom 2016, t. j. za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“), dovolací súd postupoval v zmysle ustanovenia § 470 ods. 2 C. s. p. (na základe ktorého právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované) a prípustnosť dovolania posudzoval v zmysle § 236, § 237 ods. 1 a § 239 O. s. p..
5. Na odôvodnenie svojho záveru dovolací súd v zmysle § 451 ods. 3 C. s. p. stručne uvádza, že vo vzťahu k prvému výroku odvolacieho súdu ide o dovolanie podané oprávneným v obdobnej veci, aká už bola v počte aspoň päť predmetom konania pred dovolacím súdom, na základe skoršieho dovolania toho istého dovolateľa, pričom bola v týchto konaniach podrobne riešená aj otázka prípustnosti a dôvodnosti jeho dovolania - porovnaj konania vedené na dovolacom súde pod sp. zn. 3ECdo/12/2014, 3CoE/6/2014, 3ECdo/305/2013, 3CoE/118/2013, 3ECdo/223/2013, 3CoE/92/2013, 3ECdo/164/2013, 3CoE/30/2013, 3ECdo/168/2013, 3CoE/33/2013, 1ECdo/38/2014, 1ECdo/61/2014, 2Cdo/10/2013, 2ECdo/302/2013, 2CoE/110/2013, 4ECdo/6/2013, 4CoE/36/2013, 5Cdo/10/2013, 5Cdo/49/2013, 5ECdo/100/2013, 7ECdo/314/2013, 7CoE/117/2013, 8ECdo/160/2014, 8CoE/90/2014, 5Oboer/66/2013, 5OboE/42/2013, 5Oboer/360/2013, 5OboE/152/2013, 5Oboer/50/2013, 5Oboer/52/2013, 5Oboer/256/2013, 5Oboer/185/2013, 5OboE/61/2013. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach (a to tak vo vzťahu k návrhu na prerušenie dovolacieho konania ako aj vo vzťahu k odmietnutiu dovolania), v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 452 ods. 1 C. s. p. už ďalšie dôvody neuvádza.
6. Oprávnený v dovolaní uviedol, že dovolanie podáva proti napadnutému rozhodnutiu v celosti. Najvyšší súd Slovenskej republiky k uvedenému dodáva, že z obsahu dovolania vyplýva, že smeruje len proti prvému potvrdzujúcemu výroku uznesenia odvolacieho súdu. Vo vzťahu k druhému výroku, ktorým odvolací súd v časti náhrady trov exekúcie uznesenie súdu prvej inštancie zmenil oprávnený v dovolaní neuviedol žiadne dôvody, pre ktoré by oprávnený napádal aj tento zmeňujúci výrok odvolacieho súdu. Navyše podľa ust. § 239 ods. 3 O. s. p. nie je dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu o trovách konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky zároveň konštatuje, že pri rozhodovaní odvolacieho súdu v časti náhrady trov konania sa nevyskytla žiadna z vád podľa ust. § 237 písm. a/ až g/ O. s. p., preto nemožno vyvodiť prípustnosť dovolania ani z tohto ustanovenia. Okrem uvedeného, odvolací súd v konečnom dôsledku zmenil uznesenie súdu prvej inštancie v prospech oprávneného, keď súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie v menšom rozsahu než súd prvej inštancie.
7. So zreteľom na vyššie uvedené preto dovolací súd dovolanie oprávneného proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa § 447 písm. c/ C. s. p. ako procesne neprípustné odmietol bez toho, aby sa mohol zaoberať dôvodnosťou dovolania. Návrh oprávneného na prerušenie konania dovolací súd ako nedôvodný zamietol podľa § 162 ods. 3 C. s. p..
8. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá C. s. p.). O výške náhrady trov konania povinnej rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 C. s. p.).
9. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.