UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnej: S. K. (predtým Z.), nar. XX. O. XXXX, naposledy bytom A., t. č. na neznámom mieste, zastúpená opatrovníkom JUDr. N. F., zamestnancom V., o vymoženie uloženej povinnosti 175,26 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, o zastavení exekúcie, vedenej na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 15Er/203/2008, o dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 22. apríla 2014, č. k. 5CoE/254/2013-67, takto
rozhodol:
I. Návrh oprávneného na prerušenie dovolacieho konania sa z a m i e t a.
II. Dovolanie oprávneného sa o d m i e t a.
III. Povinná m á n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Galanta ako súd prvej inštancie uznesením č. k. 15Er/203/2008-340 z 19. októbra 2012 exekučné konanie zastavil a náhradu trov exekučného konania nepriznal súdnemu exekútorovi. Svoje rozhodnutie odôvodnil § 2 písm. b/, § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení platnom do 30. Júna 2001, § 41 ods. 2 písm. d/, § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z., § 44 ods. 2, § 57 ods. 1 písm. g/, § 196, § 200 ods. 2, § 203 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z., § 3 ods. 1, § 53 ods. 1 a 4, § 53 ods. 5, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. decembra 2007, čl. 2, čl. 3 ods. 1, 3, čl. 6 rady č. 93/13/EHS z 05. apríla 1993.
2. Krajský súd v Trnave rozhodol o odvolaní oprávneného uznesením z 22. apríla 2014, č. k. 5CoE/254/2013-67 tak, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil a návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol. Odvolací súd mal za to, že bolo dôvodné, aby prvostupňový súd exekúciu s použitím § 57 ods. 2 Exekučného poriadku a § 45 ods. 2 ZORK zastavil. Pretože odvolací súd nezistil existenciu potreby obrátiť sa s predbežnou otázkou výkladu úniového práva na Súdny dvor EÚ, návrh oprávneného s predbežnou otázkou výkladu úniového práva na Súdny dvor EÚ, návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol.
3. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd“) ako súd dovolací [(§ 35 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“)], po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu zastúpená v súlade s § 429 ods. 1 C. s. p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 C. s. p.) preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie oprávneného je potrebné odmietnuť, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné (§ 447 písm. c/ C. s. p.). Návrh oprávneného na prerušenie konania dovolací súd ako nedôvodný zamietol podľa § 162 ods. 3 C. s. p..
4. Vzhľadom k tomu, že dovolanie bolo podané pred 1. júlom 2016, t. j. za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“), dovolací súd postupoval v zmysle ustanovenia § 470 ods. 2 C. s. p. (na základe ktorého právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované) a prípustnosť dovolania posudzoval v zmysle § 236, § 237 ods. 1 a § 239 O. s. p.. Návrh oprávneného na prerušenie konania dovolací súd posudzoval podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p..
5. Na odôvodnenie svojho záveru dovolací súd v zmysle § 451 ods. 3 C. s. p. stručne uvádza, že nakoľko ide o dovolanie podané oprávneným v obdobnej veci, aká už bola v počte aspoň päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania toho istého dovolateľa, pričom bola v týchto konaniach podrobne riešená aj otázka prípustnosti a dôvodnosti jej dovolania - porovnaj konania vedené na dovolacom súde pod sp. zn. 3ECdo/105/2014, 3CoE/61/2014, 3ECdo/235/2014, 3CoE/142/2014, 3ECdo/195/2014, 3CoE/116/2014, 3ECdo/188/2013, 3CoE/82/2013, 3ECdo/228/2013, 3CoE/80/2013, 3ECdo/238/2013, 3CoE/109/2013, 3ECdo/173/2013, 3CoE/39/2013, 3ECdo/167/2013, 4Cdo/34/2013, 2ECdo/148/2013, 4Cdo/56/2013, 5ECdo/210/2013, 5CoE/64/2013, 6ECdo/210/2013, 6CoE/85/2013, 7ECdo/30/2013, 7ECdo/266/2014, 8ECdo/205/2014, 8ECdo/179/2014, 5Oboer/105/2013, 5OboE/18/2013, 5Oboer/80/2013, 5OboE/6/2013, 5Oboer/90/2013, 5OboE/12/2013, 5Oboer/375/2013, 5OboE/160/2013, 5Oboer/336/2013, 5Oboer/251/2013. Dovolací súd sa s odôvodneniami týchto rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach (a to tak vo vzťahu k návrhu na prerušenie dovolacieho konania ako aj vo vzťahu k odmietnutiu dovolania), v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 452 ods. 1 C. s. p. už ďalšie dôvody neuvádza.
6. So zreteľom na vyššie uvedené preto dovolací súd dovolanie oprávneného proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa § 447 písm. c/ C. s. p. ako procesne neprípustné odmietol bez toho, aby sa mohol zaoberať dôvodnosťou dovolania. Návrh oprávneného na prerušenie konania dovolací súd ako nedôvodný zamietol podľa § 162 ods. 3 C. s. p..
7. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá C. s. p.). O výške náhrady trov konania povinnej rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 C. s. p.).
8. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.