18XCoE/9/2016

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného: Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnému: Q. B., nar. XX. P. XXXX, bytom G., o vymoženie 209,12 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Michalovce pod sp. zn. 20Er/2/2004, o odvolaní a dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 27. augusta 2014, č. k. 14CoE/179/2014-100, takto

rozhodol:

I. Odvolacie konanie z a s t a v u j e.

II. Návrh oprávneného na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a.

III. Dovolanie o d m i e t a.

IV. Povinnému náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

Okresný súd Michalovce uznesením z 30. augusta 2013, č. k. 20Er/2/2004-28 exekúciu vedenú na základe notárskej zápisnice, ktorú bližšie špecifikoval v odôvodnení uznesenia (ďalej len „notárska zápisnica“) vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju, návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora nevyhovel a zároveň uložil oprávnenému zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 81,38 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Zastavenie exekúcie odôvodnil nespôsobilosťou notárskej zápisnice byť exekučným titulom, keďže splnomocnenie, ktorým povinný ako dlžník dal advokátovi Mgr. Tomášovi Kušnírovi oprávnenie na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j. aby v jeho mene uznal jeho záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia resp. pre exekúciu na celý jeho majetok do výšky vzniknutej pohľadávky a príslušenstva, je neplatné.

Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Košiciach uznesením z 27. augusta 2014, sp. zn. 14CoE/179/2014, napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú a bola zastavená potvrdil, odvolanie proti výroku o zamietnutí návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora odmietol, návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol a napokon účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Odvolací súd skonštatoval, že súd prvéhostupňa postupoval správne, keď pri preskúmavaní exekučného titulu a podmienok, za ktorých bol vydaný, vrátane posudzovania zmluvy o úvere dospel k záveru, že predmetný exekučný titul bol vydaný na základe plnomocenstva, ktoré povinný udelil Mgr. Tomášovi Kušnírovi, advokátovi, v predtlači zmluvy o úvere a teda povinný, ak chcel získať úver, bol nútený súčasne na predtlači zmluvy o úvere podpísať aj plnomocenstvo pre Mgr. Tomáša Kušníra, v ktorom ho splnomocnil aj na spísanie notárskej zápisnice - exekučného titulu. Takéto podmieňovanie poskytovania spotrebiteľského úveru súčasným uzatvorením plnomocenstva pre Mgr. Tomáša Kušníra s poverením na spísanie notárskej zápisnice, ako exekučného titulu, je treba považovať za neprijateľnú podmienku v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Vzhľadom na to, že povinný plnomocenstvo ako samostatný právny úkon nepodpísal, platne nesplnomocnil Mgr. Tomáša Kušníra svojim zastupovaním, a preto tento advokát nebol oprávnený v jeho mene spísať notársku zápisnicu a uznať záväzok z úveru. Na základe uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. potvrdil. Poznamenal, že v danom prípade nie sú dôvody na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ a c/ O. s. p.

Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadol oprávnený odvolaním v časti, v ktorej zamietol jeho návrh na prerušenie konania. To isté uznesenie napadol aj dovolaním, v ktorom uviedol, že: 1. súd rozhodol „nad rámec zverenej právomoci“ (§ 237 písm. a/ O. s. p.), 2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania (§ 237 písm. b/ O. s. p.), 3. v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo (§ 237 písm. d/ O. s. p.), 4. súd svojim postupom oprávnenému odňal možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O. s. p.), 5. konanie je postihnuté inou vadou majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.), najmä súd nedostatočne zistil skutkový stav a nevykonal náležite dokazovanie, 6. napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.). Žiadal uznesenia súdov nižších stupňov zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie prvostupňovému súdu; zároveň žiadal dovolacie konanie prerušiť podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. v spojení s § 243c O. s. p. a Súdnemu dvoru Európskej únie predložiť prejudiciálne otázky, ktoré bližšie špecifikoval v podanom dovolaní.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania zastúpený v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O. s. p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O. s. p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.

V danom prípade dovolací súd rozhoduje o dovolaní v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania podaného tým istým dovolateľom - viď konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 5Oboer/360/2013, 5OboE/152/2013, 5Oboer/228/2013, 5OboE/89/2013, 5Oboer/188/2013, 5OboE/92/2014, 5Oboer/315/2013, 5OboE/137/2013, 5Oboer/240/2013, 5OboE/97/2013, 5Oboer/310/2013, 5OboE/135/2013, 5Oboer/300/2013, 5OboE/128/2013, 5Oboer/280/2013, 5OboE/116/2013, 5Oboer/218/2013, 5OboE/82/2013, 5Oboer/275/2013, 5OboE/112/2013, 5Oboer/320/2013, 5OboE/139/2013, 5Oboer/372/2013, 5OboE/158/2013, 5Oboer/276/2013, 5OboE/113/2013. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach (a to tak vo vzťahu k zastaveniu odvolacieho konania, ako aj k návrhu na prerušenie dovolacieho konania a vo vzťahu k odmietnutiu dovolania), v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O. s. p. už ďalšie dôvody neuvádza.

O trovách odvolacieho a dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p., § 151 a § 142 ods. 1 a § 146 ods. 2 O. s. p.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.