UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený: Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnej N. G., nar. XX. januára XXXX, bytom H., o vymoženie 716,99 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 13Er/684/2005, o dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 31. januára 2014, č. k. 5CoE/237/2013-43, a o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 31.januára 2014, č. k. 5CoE/237/2013-43, takto
rozhodol:
I. Konanie o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 31. januára 2014, č. k. 5CoE/237/2013-43, v časti týkajúcej sa zamietnutia návrhu na prerušenie konania z a s t a v u j e.
II. Návrh oprávneného na prerušenie dovolacieho konania sa z a m i e t a.
III. Dovolanie oprávneného sa o d m i e t a.
IV. Povinná má nárok na náhradu trov konania.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Levice uznesením zo 16. decembra 2011, č. k. 13Er/684/2005-24, zamietol návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora, exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil. Zároveň uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi náklady spojené s výkonom exekúcie v sume 161,33 eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia.
2. Na odvolanie oprávneného vec prejednal Krajský súd v Nitre ako súd odvolací. Po preskúmaní napadnutého uznesenia rozhodol uznesením z 31. januára 2014, č. k. 5CoE/237/2013-43 tak, že napadnuté uznesenie v časti výroku, ktorým bola exekúcia zastavená potvrdil, návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol a povinnej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
3. Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadol oprávnený dovolaním, v ktorom žiadal rozhodnutia súdov nižšej inštancie zrušiť a v prípade úspechu bola oprávnenému priznaná náhrada trov dovolacieho konania. Oprávnený tiež navrhol, aby súd prerušil konanie podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. v spojení s § 243c O. s. p. a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložil prejudiciálne otázky v znení, aký je uvedený v dovolaní. Oprávnený tiež navrhol, abydovolací súd postupoval podľa ust. § 243 O. s. p. a rozhodol o odložení vykonateľnosti napadnutého uznesenia odvolacieho súdu. Proti napadnutému uzneseniu odvolacieho súdu podal oprávnený aj odvolanie v časti, ktorou odvolací súd zamietol jeho návrh na prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v označenom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie.
4. Vzhľadom k tomu, že dovolanie bolo podané pred 1. júlom 2016, t. j. za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), dovolací súd postupoval v zmysle ustanovenia § 470 ods. 2 CSP (na základe ktorého právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované) a prípustnosť dovolania posudzoval v zmysle § 236, § 237 ods. 1 a § 239 OSP. Návrh oprávneného na prerušenie konania dovolací súd posudzoval podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c/ OSP.
5. Na odôvodnenie svojho záveru dovolací súd v zmysle § 451 ods. 3 CSP stručne uvádza, že nakoľko ide o dovolanie podané oprávneným v obdobnej veci, aká už bola v počte aspoň päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania toho istého dovolateľa, pričom bola v týchto konaniach podrobne riešená aj otázka prípustnosti a dôvodnosti jeho dovolania - porovnaj konania vedené na dovolacom súde pod sp. zn. 3ECdo/12/2014, 3CoE/6/2014, 3ECdo/305/2013, 3CoE/118/2013, 3ECdo/223/2013, 3CoE/92/2013, 3ECdo/164/2013, 3CoE/30/2013, 3ECdo/168/2013, 3CoE/33/2013, 1ECdo/38/2014, 1ECdo/61/2014, 2Cdo/10/2013, 2ECdo/302/2013, 2CoE/110/2013, 4ECdo/6/2013, 4CoE/36/2013, 5Cdo/10/2013, 5Cdo/49/2013, 5ECdo/100/2013, 7ECdo/314/2013, 7CoE/117/2013, 8ECdo/160/2014, 8CoE/90/2014, 5Oboer/66/2013, 5OboE/42/2013, 5Oboer/360/2013, 5OboE/152/2013, 5Oboer/50/2013, 5Oboer/52/2013, 5Oboer/256/2013, 5/Oboer/185/2013, 5OboE/61/2013. Dovolací súd sa s odôvodneniami týchto rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach (a to tak vo vzťahu k zastaveniu odvolacieho konania, ako aj vo vzťahu k návrhu na prerušenie dovolacieho konania a vo vzťahu k odmietnutiu dovolania), v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 452 ods. 1 CSP už ďalšie dôvody neuvádza.
6. So zreteľom na vyššie uvedené preto dovolací súd dovolanie oprávneného proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa § 447 písm. c/ CSP ako procesne neprípustné odmietol bez toho, aby sa mohol zaoberať dôvodnosťou dovolania. Návrh oprávneného na prerušenie konania dovolací súd ako nedôvodný zamietol podľa § 162 ods. 3 CSP a konanie o odvolaní oprávneného zastavil podľa § 161 ods. 1 a ods. 2 CSP.
7. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP). O výške náhrady trov konania povinnej rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).
8. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.