UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnej: D. J., nar. XX. E. XXXX, bytom X., o vymoženie 205,13 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. 7Er/249/2008, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach zo dňa 13. marca 2014, č. k. 15CoE/319/2013-86, takto
rozhodol:
I. Odvolacie konanie sa z a s t a v u j e.
II. Povinnej sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 13. marca 2014, č. k. 15CoE/319/2013-86 odmietol odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 16. júla 2013, č. k. 7Er/249/2008, ktorým exekúciu zastavil. Zároveň návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.
Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadol oprávnený odvolaním v časti, ktorou Krajský súd v Košiciach zamietol jeho návrh na prerušenie konania. Odvolanie odôvodnil tým, že súd svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ O. s. p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. d/ O. s. p.) keď inter alia v súdnom konaní nerešpektoval právo účastníka na to, aby bola jeho právna vec rozhodovaná vnútroštátnym súdom na základe správneho a adekvátneho právneho základu, súčasťou ktorého po vstupe Slovenskej republiky do EÚ je aj výklad práva EÚ podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ v konaní o prejudiciálnej otázke.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) najskôr skúmal, či sú dané procesné predpoklady, za splnenia ktorých môže konať o odvolaní oprávneného proti napadnutému uzneseniu Krajského súdu v Košiciach v časti o zamietnutí návrhu na prerušenie konania.
Oprávnený v procesnom postavení, v ktorom sa nachádza v preskúmavanej veci, bol už účastníkomkonania vo viacerých iných, skutkovo a právne obdobných konaniach pred najvyšším súdom, v ktorých
- tak, ako aj v tomto prípade - podal odvolanie proti rozhodnutiu krajského súdu; najvyšší súd konanie o jeho odvolaniach v týchto veciach zastavil (viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu 5OboE/85/2013, 5OboE/77/2013, 5OboE/94/2013, 5OboE/123/2013, 5OboE/120/2013, 5OboE/66/2013, 5OboE/65/2013) s tým, že odvolaním možno napadnúť len rozhodnutie súdu prvého stupňa (rozhodnutie krajského súdu, ktorým bol v odvolacom konaní zamietnutý návrh na prerušenie konania nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvého stupňa, ale je rozhodnutím odvolacieho súdu) a najvyšší súd na rozhodnutie o odvolaní smerujúcom proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je funkčne príslušný (§ 9 ods. 1 a 2 O. s. p. a § 10 ods. 1 a 2 O. s. p.). Najvyšší súd na uvedené rozhodnutia v podrobnostiach poukazuje s tým, že aj v preskúmavanej veci sa stotožňuje s právnymi závermi v nich vyjadrenými.
Vzhľadom na to, že funkčná príslušnosť najvyššieho súdu na prejednanie odvolania oprávneného nie je daná, najvyšší súd konanie o odvolaní zastavil (§ 103 a § 104 ods. 1 O. s. p.).
O trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p., § 151 a § 146 ods. 2 O. s. p..
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.