UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnej: C. T., nar. XX. K. XXXX, bytom C., o vymoženie 1 010,87 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Michalovce pod sp. zn. 14Er/297/2011, o dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach zo dňa 07. augusta 2014, č. k. 16CoE/93/2014-56, a o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach zo 07. augusta 2014, č. k. 16CoE/93/2014-56, takto
rozhodol:
I. Konanie o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach zo dňa 07. augusta 2014, č. k. 16CoE/93/2014-56, v časti týkajúcej sa zamietnutia návrhu na prerušenie konania z a s t a v u j e.
II. Návrh oprávneného na prerušenie dovolacieho konania sa z a m i e t a.
III. Dovolanie oprávneného sa o d m i e t a.
IV. Povinná m á n á r o k na náhradu trov konania.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Michalovce uznesením z 13. novembra 2013, č. k. 14Er/297/2011-17, exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil.
2. Na odvolanie oprávneného vec prejednal Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací. Po preskúmaní napadnutého uznesenia rozhodol uznesením zo 7. augusta 2014, č. k. 16CoE/93/2014-56 tak, že uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil, návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol a účastníkom konania náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
3. Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadol oprávnený dovolaním, v ktorom žiadal rozhodnutia súdov nižšej inštancie zrušiť konanie a v prípade úspechu bola oprávnenému priznaná náhrada trov dovolacieho konania. Oprávnený tiež navrhol, aby súd prerušil konanie podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. v spojení s § 243c O. s. p. a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložil prejudiciálne otázky v znení, aký je uvedený v dovolaní. Oprávnenýtiež navrhol, aby dovolací súd postupoval podľa ust. § 243 O. s. p. a rozhodol o odložení vykonateľnosti napadnutého uznesenia odvolacieho súdu. Proti napadnutému uzneseniu odvolacieho súdu podal oprávnený aj odvolanie v časti, ktorou odvolací súd zamietol jeho návrh na prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v označenom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie.
4. Vzhľadom k tomu, že dovolanie bolo podané pred 1. júlom 2016, t. j. za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“), dovolací súd postupoval v zmysle ustanovenia § 470 ods. 2 C. s. p. (na základe ktorého právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované) a prípustnosť dovolania posudzoval v zmysle § 236, § 237 ods. 1 a § 239 O. s. p.. Návrh oprávneného na prerušenie konania dovolací súd posudzoval podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p..
5. Na odôvodnenie svojho záveru dovolací súd v zmysle § 451 ods. 3 C. s. p. stručne uvádza, že nakoľko ide o dovolanie podané oprávneným v obdobnej veci, aká už bola v počte aspoň päť predmetom konania pred dovolacím súdom, na základe skoršieho dovolania toho istého dovolateľa, pričom bola v týchto konaniach podrobne riešená aj otázka prípustnosti a dôvodnosti jeho dovolania - porovnaj konania vedené na dovolacom súde pod sp. zn. 3ECdo/105/2014, 3CoE/61/2014, 3ECdo/235/2014, 3CoE/142/2014, 3ECdo/195/2014, 3CoE/116/2014, 3ECdo/188/2013, 3CoE/82/2013, 3ECdo/228/2013, 3CoE/80/2013, 3ECdo/238/2013, 3CoE/109/2013, 3ECdo/173/2013, 3CoE/39/2013, 3ECdo/167/2013, 4Cdo/34/2013, 2ECdo/148/2013, 4Cdo/56/2013, 5ECdo/210/2013, 5CoE/64/2013, 6ECdo/210/2013, 6CoE/85/2013, 7ECdo/30/2013, 7ECdo/266/2014, 8ECdo/205/2014, 8ECdo/179/2014, 5Oboer/105/2013, 5OboE/18/2013, 5Oboer/80/2013, 5OboE/6/2013, 5Oboer/90/2013, 5OboE/12/2013, 5Oboer/375/2013, 5OboE/160/2013, 5Oboer/336/2013, 5Oboer/251/2013. Dovolací súd sa s odôvodneniami týchto rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach (a to tak vo vzťahu k zastaveniu odvolacieho konania ako aj vo vzťahu k návrhu na prerušenie dovolacieho konania a vo vzťahu k odmietnutiu dovolania), v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 452 ods. 1 C. s. p. už ďalšie dôvody neuvádza.
6. So zreteľom na vyššie uvedené preto dovolací súd dovolanie oprávneného proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa § 447 písm. c/ C. s. p. ako procesne neprípustné odmietol bez toho, aby sa mohol zaoberať dôvodnosťou dovolania. Návrh oprávneného na prerušenie konania dovolací súd ako nedôvodný zamietol podľa § 162 ods. 3 C. s. p. a konanie o odvolaní oprávneného zastavil podľa § 161 ods. 1 a ods. 2 C. s. p..
7. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá C. s. p.). O výške náhrady trov konania povinnej rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 C. s. p.).
8. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.