UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, zastúpenej advokátskou kanceláriou: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, proti odporcovi: Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné nám. 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Liptovský Mikuláš, pod sp. zn. 7C/239 /2012, o dovolaní navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 9. novembra 2015, č. k. 11Co 441/2015-183, takto
rozhodol:
Dovolanie odmieta.
Odporcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
Odôvodnenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením z 14. októbra 2015, č. k. 7C /239/2012-154 uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie vo výške 20,- eur podľa položky č. 7a/ Sadzobníka súdnych poplatkov k zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. Na odvolanie navrhovateľa Krajský súd v Žiline uznesením z 9. novembra 2015, č. k. 11Co 441/2015- 183 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. V odôvodnení poukázal na § 1 ods. 1, § 2 ods. 4, § 5 ods. 1 písm. a/, § 6 ods. 1 a ods. 2, § 17 ods. 2 a § 18ca Zákona o súdnych poplatkoch a na položku 7a/ Sadzobníka súdnych poplatkov. Odvolací súd mal za to, že okresný súd správne zistil skutkový stav a vec právne správne posúdil, keď navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok za ním podané odvolanie vo veci
samej. V prípade podania odvolania vznikla navrhovateľovi poplatková povinnosť podľa § 5 ods. 1, písm. a) Zákona o súdnych poplatkoch podaním odvolania, preto je potrebné aplikovať pri stanovení výšky súdneho poplatku za ním podané odvolanie sadzbu odvíjajúcu sa od sadzby súdneho poplatku stanovenej v tom čase pre konanie o návrhu navrhovateľa vo veci samej, keďže sa v odvolacom konanítýkajúcom sa veci samej ukladá za podanie odvolania poplatok podľa rovnakej sadzby, ako v konaní na prvom stupni, a to bez ohľadu na to, že návrh vo veci samej bol podaný na súd dňa 27. septembra 2012 teda do 30. septembra 2012, t.j. v čase, kedy Zákon o súdnych poplatkoch obsahoval ohľadom platenia súdneho poplatku za návrh na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom inú právnu úpravu, podľa ktorej bol tento typ konania od platenia súdneho poplatku vecne oslobodený. Podľa položky 7a/ Sadzobníka súdnych poplatkov účinného od 1. októbra 2012 sa zo žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom platí súdny poplatok vo výške 20,- eur, preto je navrhovateľ povinný zaplatiť za ním podané odvolanie s poukazom na § 6 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch poplatok v rovnakej sadzbe, t.j. vo výške 20,-eur. Odvolací súd dodal, že z ust. § 18ca/ Zákona o súdnych poplatkoch v znení zákona č. 286/2012 Z. z. vyplýva len to, že z úkonov, ktoré boli navrhnuté alebo za konania, ktoré boli začaté do 30. septembra 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. septembra 2012, aj keď sa stanú splatnými po 30. septembri 2012. Nevyplýva z neho, že by navrhovateľ za ním podané odvolanie po dátume 30. september 2012 napriek tomu, že konanie vo veci samej začalo na súde prvého stupňa do 30. septembra 2012 nemal platiť žiaden súdny poplatok a ani to, že by bolo konanie o odvolaní navrhovateľa od platenia súdneho poplatku vecne oslobodené. Keďže sa na poplatkovú povinnosť pre odvolacie konanie aplikuje Zákon o súdnych poplatkoch účinný od 1. októbra 2012, čo nesporne vyplýva aj z § 17 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch, je navrhovateľ povinný súdny poplatok za ním podané odvolanie zaplatiť. Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie navrhovateľ. Žiadal rozhodnutia súdov oboch nižších stupňov zrušiť bez náhrady a v prípade úspechu žiadal, aby mu bola priznaná náhrada trov dovolacieho konania. Dovolanie odôvodnil tým, že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p. v spojení s § 237 písm. f/ O. s. p.), ktoré malo spočívať v prekvapivosti rozhodnutia odvolacieho súdu a v porušení jej práva na súdnu ochranu zaručenú čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, pretože mu súd uložil poplatkovú povinnosť v prípade, kde ju nemal.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd") ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania zastúpený v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O. s. p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O. s. p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania toho istého dovolateľa - viď konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 2Cdo 280/2014, 2Cdo 295/2014, 2Cdo 310/2014, 2Cdo 331/2014, 2Cdo 350/2014, 2Cdo 552/2014, 2Cdo 275/2014, 3Cdo 333/2014, 3Cdo 374/2014, 5Cdo 301/2014, 5Cdo 353/2014, 5Cdo 390/2014, 7Cdo 398/2014, 7Cdo 526/2014, 8Cdo 431/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O. s. p. už ďalšie dôvody neuvádza. Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesnej vady konania tvrdenej navrhovateľom, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v § 237 ods. 1 O. s. p. a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z § 239 O. s. p., najvyšší súd odmietol procesné neprípustné dovolanie podľa § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p., § 151 a § 142 ods. 1 O. s. p.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.