UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: X., za ktorú koná P., so sídlom N., o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Revúca pod sp. zn. 6C/264/2012, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 30. júna 2015, sp. zn. 41Co/242/2015, takto
rozhodol:
I. Dovolanie žalobcu sa o d m i e t a.
II. Žalovanej sa n e p r i z n á v a náhrada trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
Okresný súd Revúca uznesením zo dňa 05. decembra 2014 č. k. 6C/264/2012-123 uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie, ktorý je 20 eur podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov Zákona č. 71/1992 Zb..
Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 30. júna 2015, sp. zn. 41Co/242/2015 napadnuté uznesenie Okresného súdu Revúca, č. k. 6C/264/2012-123 zo dňa 05. decembra 2014 potvrdil ako vecne správne (§ 219 ods. 1, 2 O. s. p.). Uviedol, že v preskúmanej veci je odvolaním napadnuté uznesenie, ktorým súd prvého stupňa uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie proti rozsudku. Odvolací súd ďalej uviedol, že nemôže súhlasiť s tvrdením žalobcu, že napadnuté uznesenie neobsahuje odôvodnenie a je nepreskúmateľné. Odvolací súd poukázal, že uznesenie predstavuje jednoduchšiu procesnú formu rozhodnutia súdov, preto zákon nevyžaduje také prísne formálne náležitosti na písomné vyhotovenie uznesenia, ako na písomné vyhotovenie rozsudku. Je nepochybné, že napadnuté uznesenie má náležitosti podľa ustanovenia § 169 ods. 1 O. s. p., pričom i žalobcovi musí byť zrejmé, z akého dôvodu bolo napadnuté uznesenie vydané, už i vzhľadom na to, že sám žalobca tento dôvod napokon vo svojom odvolaní špecifikoval. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca podal na okresný súd dňa 27. septembra 2012 žalobu o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších právnych predpisov, ktorá mu mala byť spôsobená nesprávnymúradným postupom. Pretože do 30. septembra 2012 konanie bolo vecne oslobodené od súdneho poplatku, žalobcovi nevznikla podaním žaloby poplatková povinnosť a to prihliadnuc i na intertemporálne ustanovenie § 18ca Zákona o súdnych poplatkoch. Proti rozsudku okresného súdu č. k. 6C/264/2012- 79 zo 07. októbra 2014, ktorým bol návrh žalobcu zamietnutý, podal žalobca odvolanie dňa 10. novembra 2014, a teda dňom podania odvolania sa začalo odvolacie konanie. Pretože poplatková povinnosť žalobcu v odvolacom konaní vznikla podaním odvolania, pričom od 01. októbra 2012 na konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom sa nevzťahuje vecné oslobodenie, vznikla žalobcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie podľa ustanovenia § 6 ods. 2 druhá veta Zákona o súdnych poplatkoch, Položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, I. poplatky vyberané v občianskom súdnom konaní, a to vo výške 20 eur. Odvolací súd poukázal na to, že jedine v prípade, ak by nielen konanie na okresnom súde, ale zároveň aj odvolacie konanie sa začalo do 30. septembra 2012, vzťahovalo by sa vecné oslobodenie od poplatku podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. k/ Zákona o súdnych poplatkoch aj na odvolacie konanie podľa ustanovenia § 4 ods. 4 Zákona o súdnych poplatkoch.
Uznesenie odvolacieho súdu napadol žalobca dovolaním. Žiadal napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ale pre rovnaké vady, aj rozhodnutie súdu prvého stupňa, v celom rozsahu zrušiť bez náhrady a pre prípad úspešnosti žiadal priznať náhradu trov dovolacieho konania. Dovolanie odôvodnil tým, že mu postupom súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p. v spojení s § 237 písm. f/ O. s. p.), ktorý mal spočívať vo vydaní prekvapivého rozhodnutia odvolacieho súdu a v porušení práva dovolateľa na súdnu ochranu zaručenú v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, pretože mu súd uložil poplatkovú povinnosť tam, kde ju uložiť nemal.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, že dovolanie podal včas žalobca zastúpený v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O. s. p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O. s. p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.
V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako päť, predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania toho istého dovolateľa - viď konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. (5Cdo/284/2014, 5Cdo/294/2014, 6Cdo/236/2014, 6Cdo/295/2014, 6Cdo/279/2014, 8Cdo/305/2014, 8Cdo/220/2014). Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O. s. p. už ďalšie dôvody neuvádza.
Vzhľadom na to, že dovolanie žalobcu podľa § 237 O. s. p. a § 239 O. s. p. prípustné nie je, najvyšší súd ho odmietol podľa § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p..
O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p., § 151 a § 142 ods. 1 O. s. p..
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.