18XCdo/67/2016

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č.25, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., IČO:36 864 421, so sídlom v Bratislave, Grösslingova č.4, v mene ktorej koná doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., advokát a konateľ, proti odporcovi: Slovenská republika, za ktorého koná pred súdom Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné nám.13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Revúca, pod sp. zn. 3C/146/2012, na dovolanie odporcu proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 17. decembra 2014, č. k. 17Co/427/2014-108, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 17.decembra 2014, č. k. 17Co/425/2014-108 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

Okresný súd Revúca uznesením zo 17. apríla 20123, č. k. 3C/146/2012-35 uložil navrhovateľovi, aby v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia zaplatil súdny poplatok za podanú námietku zaujatosti v sume 66,-eur podľa položky č.17a sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č.71/1992 Zb. Proti tomuto uzneseniu podal navrhovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením dňa 17. decembra 2014, č. k. 17Co/425/2014-108 tak, že odvolanie navrhovateľa odmietol ako podané oneskorene. K tomuto záveru dospel po preskúmaní spisu, keď mal zato, že napadnuté uznesenie bolo doručené súdom právnemu zástupcovi navrhovateľa dňa 13. júna 2013(č.l.37a), pričom odvolanie doručil osobne navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu na súd prvého stupňa dňa 1. júla 2013, teda po uplynutí lehoty na podanie odvolania, keďže táto začala plynúť 14. júna 2013 a jej posledný deň pripadol na piatok(riadny pracovný deň) 28. júna 2013. Navrhovateľ proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie v zákonom stanovenej lehote a navrhol, aby dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie o odvolaní z týchto dôvodov: 1) prípustnosť dovolania navrhovateľ vyvodzuje podľa ust.§ 237 ods.1 písm. f) O. s. p. 2) Ako dôvod dovolania navrhovateľ uviedol, že odvolací súd pri svojom rozhodovaní vychádzal znedostatočne zisteného skutkového stavu, keďže navrhovateľ nepodával odvolanie osobne na súde prvého stupňa do podateľne, ale odvolanie podal prostredníctvom doručovateľskej spoločnosti ReMax Courier Service, spol.s r.o., IČO:35 825 456 so sídlom Cikkerova 2, Bratislava 841 05. Predmetom podnikania tejto spoločnosti je “poskytovanie poštových služieb“, rovnako ako je to pri Slovenskej pošte, a.s. Navrhovateľ nepodával odvolanie na prvostupňovom súde osobne do podateľne, ale odvolanie odovzdal doručovateľskej spoločnosti ReMax Courier Service, spol. s r.o., IČO: 35 825 456, so sídlom Cikkerova 2, Bratislava, pričom predmetom podnikania tejto spoločnosti je „poskytovanie poštových služieb“ a to dňa 28. júna 2013, teda v čase, keď žalobcovi ešte márne neuplynula lehota na podanie odvolania. Preto neexistoval dôvod na vydanie napadnutého rozhodnutia o odmietnutí odvolania navrhovateľa odvolacím súdom. K svojmu tvrdeniu priložil dovolateľ doklady o odovzdaní zásielky na prepravu spoločnosti ReMax Courier Service, s.r.o. Dovolateľ má zato, že neexistoval dôvod na vydanie napadnutého rozhodnutia, ktorým odvolací súd odvolanie navrhovateľa odmietol. Má zato, že postupom odvolacieho súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods.1 O. s. p.) preskúmal vec bez nariadenia pojednávania v súlade s § 243a ods.3 O. s. p. po zistení, že dovolanie navrhovateľa je podané v zákonom stanovenej lehote a má náležitosti vyžadované podľa ust.241 O. s. p. Podľa ust.§ 236 ods.1 O. s. p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Napadnuté uznesenie prvostupňového súdu bolo vydané vo forme uznesenia a preto dovolací súd skúmal, či prípustnosť dovolanie nie je daná podľa ust. § 239 ods.1 a 2 O. s. p. Prípustnosť dovolania v zmysle ust. § 239 ods.1 a 2 O. s. p. dovolací súd nezistil a preto skúmal, či prípustnosť dovolania nie je daná podľa ust. § 237 ods.1 O. s. p. Podľa ust. § 237 ods.1 O. s. p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Dovolací súd po preskúmaní konaní a rozhodnutí pred súdmi nižších stupňov dospel k záveru, že v prejednávanej veci nedošlo k vadám konania uvedených v ust. § 237 ods.1 písm. a), b), c), d), e) a g) O. s. p., a z týchto vád dovolateľ ani neodvodzuje prípustnosť svojho dovolania. Dovolací súd preto skúmal, či v predmetnej veci nedošlo k vade uvedenej v ust.§ 237 ods.1 písm. f) O. s. p. t. j., či účastníkovi konania sa postupom súdu neodňala možnosť konať pred súdom. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký postup súdu, ktorým sa znemožní účastníkovi konania realizácia procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí však isť o znemožnenie realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by inak účastník mohol pred súdom uplatniť a z ktorých bol v dôsledku nesprávneho postupu súdu vylúčený. Pod postupom súdu treba rozumieť nielen procesný postup súdu ale aj jeho rozhodnutie, v dôsledku ktorého účastník nemohol uplatniť svoje práva napríklad preto, že jeho odvolanie bolo odvolacím súdom nesprávne odmietnuté. Dovolací súd konštatoval, že prvostupňový súd uznesením zo 17.apríla 2013, č. k. 3C/146/2012-35 uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť na účet súdu 66,-eur v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia. Uznesenie bolo doručené navrhovateľovi dňa 13. júna 2013. Odvolanie zo dňa 27. júna 2013 došlo na súd prvého stupňa 1. júla 2013, pričom je opatrené pečiatkou „Osobne podané“. K odvolaniu nebola pripojená obálka. Navrhovateľ v dovolaní namietal, že odvolanie nedoručoval osobne do podateľne prvostupňového súdu, ale ho zaslal cestou doručovacej spoločnosti a to dňa 28. júna 2013 o 17.35 hod. Táto zásielka bola na súd prvého stupňa doručená 1. júla 2013. Dovolateľ k dovolaniu priložil „Zoznam podaných odvolaní voči SP 66,-eur- OS Revúca“, kde pod poradovým č.31 je uvedené odvolanie voči SP 66,-eur k sp. zn. 3C/146/2012. Odvolací súd pri svojom rozhodnutí o odmietnutí odvolania navrhovateľa ako oneskorene podaného vychádzal len z údajov uvedených podateľňou prvostupňového súdu na odvolaní navrhovateľa aneskúmal, či skutočne bolo odvolanie navrhovateľa podané osobne v podateľni prvostupňového súdu už aj vzhľadom na dostupnosť miesta sídla súdu prvého stupňa a sídla právneho zástupcu navrhovateľa a praxe navrhovateľa, ktorý svoje písomné podania (odvolania, dovolania) doručuje cestou doručovateľskej spoločnosti ReMax Courier Service spol. s r.o. Bratislava, čo je v súlade s ust.§ 57 O. s. p. Odvolací súd preto predčasne rozhodol o odvolaní navrhovateľa ako o podanom po uplynutí lehoty na odvolanie. Odmietnutím odvolania súdom v dôsledku nesprávneho posúdenia lehoty uvedenej v § 57 O. s. p. znamená zabránenie uplatňovania práva a porušenie princípov spravodlivého procesu zakotveného v čl.36 Listiny základných práv a slobôd. Dovolací súd preto dospel k názoru, že v predmetnej veci došlo k odňatiu možnosti navrhovateľa ako účastníka konania konať pred súdom v dôsledku rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorým bolo odvolanie navrhovateľa nesprávne odmietnutné ako oneskorene podané. Teda napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu trpí vadou (§ 237 ods.1 písm. f/ O. s. p.), ktorá má za následok tzv. zmätočnosť rozhodnutia. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil podľa ust.§243b ods.1 O. s. p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Bude preto úlohou odvolacieho súdu overiť si tvrdenie odvolateľa a následne o odvolaní rozhodnúť. Toto uznesenie prijal sená Najvyššieho súdu Slovenskej republiky hlasovaním v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.