UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, zastúpený advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, proti žalovanému Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné nám. 13, IČO: 00 166 073, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Revúca pod sp. zn. 4C/338/2012, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 20. januára 2014 č. k. 15Co/779/2013-55, takto
rozhodol:
I. Dovolanie o d m i e t a.
II. Žalovaný má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 20. januára 2014 č. k. 15Co/779/2013-55 odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Revúca z 23. apríla 2013 č. k. 4C/338/2012-35 odmietol ako oneskorene podané podľa § 218 ods. 1 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.). Vychádzal z toho, že napadnuté uznesenie bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené na súdnu doručenku 13. júna 2013, nasledujúcim dňom začala žalobcovi plynúť odvolacia lehota, ktorej posledným dňom bol 28. jún 2013 (piatok). Odvolanie bolo ale podané po uplynutí tejto lehoty - osobne v podateľni prvostupňového súdu (až) 1. júla 2013.
2. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie. Dôvodil tým, že odvolanie odovzdal v rámci odvolacej lehoty obchodnej spoločnosti, predmetom ktorej je poskytovanie poštových služieb (ReMax Courier Service, s. r. o.) s tým, aby bolo doručené súdu prvého stupňa.
3. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, zákona č. 160/2015 Z. z. (ďalej len „C. s. p.“), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá C. s. p. (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
4. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 C. s. p.) preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie žalobcu treba odmietnuť, pretože smeruje proti rozhodnutiu proti ktorému nie je dovolanie prípustné (447 písm. c/ C. s. p.).
5. Na odôvodnenie svojho záveru dovolací súd v zmysle § 451 ods. 3 C. s. p. stručne uvádza, že vzhľadom na to, že dovolaním je napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, voči ktorému dovolanie nie je prípustné (§ 239 ods. 1 a 2 O. s. p. ), bolo by dovolanie prípustné iba vtedy, ak by konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, malo niektorú z vád uvedených v § 237 písm. a/ až g/ O. s. p. Takú vadu konania ale odvolací súd nezistil.
6. Žalobca v dovolaní namieta, že v konaní mu bola odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O. s. p.). Odňatím možnosti pred súdom konať sa rozumie nesprávny procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožňuje realizácia jeho procesných oprávnení (viď napríklad R 23/1994 a R 4/2003, rozhodnutie najvyššieho súdu publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 14/1996, prípadne tiež ďalšie rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. 1Cdo/41/2000, 2Cdo/119/2004, 3Cdo/108/2004, 3Cdo/231/2008, 4Cdo/20/2001).
7. V preskúmavanom prípade napadol žalobca prvostupňové rozhodnutie odvolaním, ktoré bolo v zmysle podacej pečiatky Okresného súdu Revúca (viď č. l. 39 spisu) podané osobne v podateľni tohto súdu 1. júla 2013. V dovolacom konaní ale žalobca tvrdí, že odvolanie podal (už) 28. júna 2013 ( piatok ), a to prostredníctvom obchodnej spoločnosti ReMax Courier Service, s. r. o., predmetom ktorej je poskytovanie poštových služieb. K dovolaniu pripojil žalobca aj fotokópie listín, ktoré údajne preukazujú včasnosť ním podaného odvolania.
8. Podľa § 204 ods. 1 veta prvá O. s. p. odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
9. Podľa § 57 ods. 3 O. s. p. lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.
10. Súd prvej inštancie vzhľadom na rozpor považovaný najvyšším súdom v údaji o doručení odvolania (1. júla 2013 osobne v podateľni súdu) a údaji o doručení tvrdenom žalobcom (28. júna 2013 prostredníctvom označenej doručovateľskej spoločnosti), kde predložená listina neobsahuje dostatočne identifikujúce vecné údaje (viď popis zásielky „POH-NŠ-1080 x odvolanie voči SP 66 € - dvojmo), vyzval žalobcu (č. l. 192 spisu), aby doložil svoje dovolacie tvrdenia a náležite preukázal, že odvolanie v tejto veci právne účinným spôsobom podal 28. júna 2013.
11. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca na predmetnú výzvu reagoval podaním z 19. augusta 2016 (č. l. 193). Uviedol, že k tomu, aby zaslal požadované potrebuje, aby súd odvolanie a uznesenie bližšie konkretizoval. Rovnako uviedol, že je nevyhnutné, aby súd špecifikoval dátum údajného odovzdania zásielky obsahujúcej odvolanie na prepravu. Odpoveď súdu prvej inštancie, v ktorej súd uviedol žalobcom požadované informácie, si žalobca prevzal 12. októbra 2016, čo potvrdzuje doručenka na č. l. 115 spisu. Žalobca však už nereagoval a svoje dovolacie tvrdenia nepreukázal.
12. Na základe vyššie uvedeného dovolací súd konštatuje, že postup odvolacieho súdu nemal v preskúmavanej veci za následok odňatie možnosti žalobcu pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O. s. p.), nakoľko, ak účastník na výzvu nereaguje, alebo hodnoverným spôsobom nepreukáže svoje tvrdenia o doručení konkrétnej zásielky v konkrétny deň, súd vychádza z údajov o doručení vyplývajúcich z odtlačku podacej pečiatky súdu (viď R 145/2014, rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/401/2015).
13. Preto odvolací súd správne podané odvolanie odmietol ako oneskorené, keď žalobca nepreukázal zákonom stanovenú lehotu na podanie odvolania (§ 204 ods. 1 O. s. p.) prostredníctvom orgánu spovinnosťou doručenia (§ 57 ods. 3 O. s. p.) a zo spisového materiálu vyplýva skutočnosť, že odvolanie podal po uplynutí lehoty (až) 1. júla 2013, a to osobne v podateľni súdu prvej inštancie.
14. Vzhľadom na to, že prípustnosť v danej veci podaného dovolania nevyplýva z ust. § 239 ods. 1 a 2 O. s. p., nepreukázala sa opodstatnenosť argumentácie v dovolaní o dôvode zakladajúcom prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O. s. p. a v dovolacom konaní nevyšli najavo ani ďalšie vady vymenované v § 237 O. s. p., dovolací súd odmietol dovolanie ako procesne neprípustné (§ 447 písm. c/ C. s. p.) bez toho, aby skúmal vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu.
15. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá C. s. p.). O výške náhrady trov konania žalovaného rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 C. s. p.).
16. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.