UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, zastúpenej advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, proti odporcovi Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné nám. 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Revúca pod sp. zn. 4 C 248/2012, o dovolaní navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 23. apríla 2015 č. k. 43 Co 665/2014- 224, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a. Odporcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
Odôvodnenie
Okresný súd Revúca uznesením zo 14. júla 2014 sp. zn. 4C 248/2012 uložil navrhovateľovi, aby v lehote 10 dní od doručenia uznesenia zaplatil súdny poplatok za podané odvolanie vo výške 20,- eur podľa položky č. 7a/ Sadzobníka súdnych poplatkov v znení zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. Na odvolanie navrhovateľa Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 23. apríla 2015 č. k. 43Co 665/2014-224 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. V odôvodnení poukázal na § 1 ods. 1, § 2 ods. 1 písm. a/ a ods. 4, § 5 ods. 1 písm. a/ a § 14 ods. 1 Zákona o súdnych poplatkoch. Odvolací súd v odôvodnení uznesenia uviedol, že nesúhlasí s navrhovateľom, že zo zákona o súdnych poplatkoch nevyplýva povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie voči rozhodnutiu súdu o žalobe na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Odvolací súd poukázal na položku 7a Sadzobníka súdnych poplatkov a uviedol, že povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie aj v prípade takejto žaloby vyplýva z uvedenej úpravy zákona, nie je potrebné, aby bola osobitne upravená povinnosť platiť súdny poplatok za odvolanie. Odvolací súd mal za to, že poplatková povinnosť vznikla nielen podaním návrhu, ale aj podaním odvolania. Bez ohľadu na to, že v položke č. 17 Sadzobníka je ako poplatkový úkon uvedený len návrh, súdny poplatok sa v zmysle právnej úpravy platí aj za odvolanie. K námietke navrhovateľa, že mu nemohla vzniknúť poplatková povinnosť za podanieodvolania, pretože v čase začatia konania bolo konanie od platenia súdnych poplatkov zo zákona vecne oslobodené, odvolací súd poukázal na prechodné ustanovenie § 18ca zákona o súdnych poplatkoch. Uviedol, že právna úprava účinná po 30. septembri 2012 sa vzťahuje na úkony navrhnuté alebo konania začaté po 30. septembri 2012, pričom z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30. septembra 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. septembra 2012 aj keď sa stanú splatnými po 30. septembri 2012. Navrhovateľ podal odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa po 30. septembri 2012, skutočnosť, že súdne konanie v tejto veci začalo do 30. septembra 2012 nemá preto žiadny vplyv na vznik poplatkovej povinnosti navrhovateľa za odvolanie. Poplatková povinnosť navrhovateľovi vznikla podaním odvolania. Odvolací súd mal tiež za to, že odôvodnenie napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa je dostatočné a preskúmateľné. Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie navrhovateľ. Žiadal rozhodnutia súdov oboch nižších stupňov zrušiť bez náhrady a v prípade úspechu žiadal, aby mu bola priznaná náhrada trov dovolacieho konania. Dovolanie odôvodnil tým, že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p. v spojení s § 237 písm. f/ O. s. p.), ktoré malo spočívať v prekvapivosti rozhodnutia odvolacieho súdu a v porušení jej práva na súdnu ochranu zaručenú čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, pretože mu súd uložil poplatkovú povinnosť v prípade, kde ju nemal. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania zastúpený v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O. s. p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O. s. p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania toho istého dovolateľa - viď konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 2 Cdo 280/2014, 2 Cdo 295/2014, 2 Cdo 310/2014, 2 Cdo 331/2014, 2 Cdo 350/2014, 2 Cdo 552/2014, 3 Cdo 275/2014, 3 Cdo 333/2014, 3 Cdo 374/2014, 5 Cdo 301/2014, 5 Cdo 353/2014, 5 Cdo 390/2014, 7 Cdo 398/2014, 7 Cdo 526/2014, 8 Cdo 431/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O. s. p. už ďalšie dôvody neuvádza. Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesnej vady konania tvrdenej navrhovateľom, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v § 237 ods. 1 O. s. p. a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z § 239 O. s. p., najvyšší súd odmietol procesne neprípustné dovolanie podľa § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p., § 151 a § 142 ods. 1 O. s. p. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.