18XCdo/114/2016

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, zastúpenej advokátskou kanceláriou: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, proti odporcovi: Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné nám. 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Revúca, pod sp. zn. 6C 228/2012, o dovolaní navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 14. októbra 2014 č. k. 13Co 1079/2014-140, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Odporcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

Odôvodnenie

Okresný súd Revúca uznesením z 12. augusta 2014, sp. zn. 6C 228/2012 uložil navrhovateľovi, aby v lehote do 10 dní odo dňa právoplatnosti napadnutého uznesenia zaplatil súdny poplatok za odvolanie, ktorý je 20,-eur.

V dôvodoch súd uviedol, že súdny poplatok je vyrubený podľa položky č. 7a, pozn. č. 3 k položke 1 Sadzobníka súdnych poplatkov a § 5 ods. 1 písm. a) zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. Na odvolanie navrhovateľa Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo 14. októbra 2014, č. k. 13Co 1079/2014-140 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.

Odvolací súd uviedol, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia bolo náležité, pretože poukázalo na zákonné skutočnosti, ktoré viedli k jeho vydaniu. V odôvodnení poukázal na položku č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, § 5 ods. 1 písm. a/ a na § 1 zákona č. 71/1992 Zb., podľa ktorého sa súdne poplatky vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh. Sadzobníksúdnych poplatkov vo všeobecnosti používa slovo návrh tam, kde sa rozumie návrh ako žaloba, ktoré slová sú v tomto prípade synonymá.

Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie navrhovateľ. Žiadal rozhodnutia súdov oboch nižších stupňov zrušiť bez náhrady a v prípade úspechu žiadal, aby mu bola priznaná náhrada trov dovolacieho konania. Dovolanie odôvodnil tým, že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p. v spojení s § 237 písm. f/ O. s. p.), ktoré malo spočívať v prekvapivosti rozhodnutia odvolacieho súdu a v porušení jej práva na súdnu ochranu zaručenú čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, pretože mu súd uložil poplatkovú povinnosť v prípade, kde ju nemal.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania zastúpený v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O. s. p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O. s. p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.

V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania toho istého dovolateľa - viď konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 5Cdo 284/2014, 5Cdo 294/2014, 6Cdo 236/2014, 6Cdo 295/2014, 6Cdo 279/2014, 8Cdo 305/2014, 8Cdo 220/2014). Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O. s. p. už ďalšie dôvody neuvádza.

Vzhľadom na to, že dovolanie žalobkyne podľa § 237 a 239 O. s. p. prípustné nie je, najvyšší súd ho odmietol podľa § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p., § 151 a § 142 ods. 1 O. s. p.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.