17XECdo/31/2016

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, konajúca prostredníctvom svojho konateľa, advokáta doc. JUDr. Branislava Fridricha, PhD., proti povinnej: W. I., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom T. XXX, t. č. na neznámom mieste, (predtým zast. opatrovníčkou N. K., zamestnankyňou Okresného súdu Michalovce), o vymoženie pohľadávky oprávnenej 179,25,-eur s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej na Okresnom súde Michalovce pod sp. zn. 20Er/53/2004, na dovolanie oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č. k. 13CoE/49/2014-46 zo dňa 28.05.2014, takto

rozhodol:

I. Návrh oprávnenej na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a.

II. Dovolanie oprávnenej o d m i e t a.

III. Povinná m á voči oprávnenej n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Michalovce ako súd prvej inštancie (v ďalšom texte ako „súd prvého stupňa" podľa pôvodne aplikovaného Občianskeho súdneho poriadku, účinného do 30.06.2016) uznesením č. k. 20Er/53/2004-20 zo dňa 19.06.2013 nevyhovel návrhu oprávnenej na zmenu súdneho exekútora a exekúciu vedenú voči povinnej na základe exekučného titulu - notárskej zápisnice špecifikovanej v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (č. l. 1), vyhlásil v celom rozsahu za neprípustnú a podľa § 57 ods. 1 písm. g/, § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov ju zastavil. Súčasne povinnej uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Karolovi Mihalovi trovy exekúcie v sume 247,14,-eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. V odôvodnení rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že notárska zápisnica nie je vykonateľný exekučný titul, lebo súhlas s jej vykonateľnosťou udelil za povinnú Mgr. Tomáš Kušnír, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami povinnej (§ 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka /ďalej len „OZ"/). Tohto zástupcu povinnej určila oprávnená tým, že jeho osobu vopred uviedla ako zástupcu konajúceho za povinnú pri právnych úkonoch uzatváraných s oprávnenou. Úkon urobený takýmto „zástupcom" je v zmysle § 39 OZ neplatný. Vzhľadom na to, že notárska zápisnica nie je vykonateľný exekučný titul, bolo potrebnéexekúciu zastaviť. Toto uznesenie napadla oprávnená odvolaním. 2. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po prejednaní veci podľa § 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p."), bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., uznesením č. k. 13CoE/49/2014-46 zo dňa 28.05.2014, uznesenie súdu prvého stupňa vo výrokoch, ktorými bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú a zastavená, ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil. Vo výroku, ktorým súd prvého stupňa nevyhovel návrhu na zmenu súdneho exekútora a vo výroku o trovách exekúcie, odvolací súd vrátil vec prvostupňovému súdu. Odvolací súd súčasne zamietol návrh oprávnenej na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p.. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol tak, že túto účastníkom nepriznal. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa a dodal, že exekučný súd je povinný kedykoľvek v priebehu exekučného konania skúmať, či je exekúcia vedená na základe vykonateľného exekučného titulu. Súd prvého stupňa v danom prípade správne skúmal, či notárska zápisnica je vykonateľný exekučný titul a dospel k správnemu záveru, že povinná bola pri „ustanovovaní" svojho zástupcu zbavená možnosti konať na základe svojej slobodnej vôle. Vzhľadom na to, že jej „zástupca" konal pri spisovaní notárskej zápisnice na základe neplatnej dohody o zastúpení (§ 22 ods. 2 a § 39 OZ), treba mať za to, že súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice nebol daný. Uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 06.10.2016. 3. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podala oprávnená v zákonom stanovenej lehote dovolanie (č. l. 63 - 79) argumentujúc tým, že: a/ súdy rozhodli nad rámec zverenej právomoci (§ 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p. v spojení s § 237 písm. a/ O. s. p.), b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania (§ 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p. v spojení s § 237 písm. b/ O. s. p.), c/ v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo (§ 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p. v spojení s § 237 písm. d/ O. s. p.), d/ vo veci konajúce súdy svojím postupom odňali oprávnenej možnosť konať pred súdom (§ 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p. v spojení s § 237 písm. f/ O. s. p.), e/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.).

4. Na základe tvrdení uvedených v dovolaní oprávnená dovolaciemu súdu navrhla, aby dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ako aj uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Súčasne navrhla dovolacie konanie podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. v spojení s § 243c O. s. p. prerušiť a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložiť prejudiciálne otázky, ktoré bližšie špecifikovala v podanom dovolaní. Navrhla tiež, aby dovolací súd postupoval podľa § 243 O. s. p. a rozhodol o odložení vykonateľnosti uznesenia odvolacieho súdu. Dovolateľka si zároveň uplatnila náhradu trov dovolacieho konania. 5. Povinná, resp. jej opatrovníčka ani súdny exekútor sa k dovolaniu oprávnenej nevyjadrili. 6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd") ako súd dovolací [§ 35 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.")], po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu zastúpená v súlade s ustanovením § 429 ods. 1 C. s. p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 C. s. p.) preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie oprávnenej je potrebné odmietnuť, nakoľko smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné (§ 447 písm. c/ C. s. p.). 7. Vzhľadom k tomu, že dovolanie bolo podané pred 1. júlom 2016, t. j. za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, dovolací súd postupoval v zmysle prechodného ustanovenia § 470 ods. 1, ods. 2 veta prvá C. s. p. (podľa ktorých ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované) a prípustnosť dovolania posudzoval podľa § 236, § 237 a § 239 O. s. p.. 8. Najvyšší súd na odôvodnenie svojho záveru v zmysle § 451 ods. 3 C. s. p. stručne uvádza, že vdanom prípade ide o obdobnú vec, ktorá už bola aspoň v piatich prípadoch predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania podaného tou istou dovolateľkou, pričom v týchto konaniach bola podrobne riešená aj otázka prípustnosti a dôvodnosti jej dovolania. Ako príklad dovolací súd uvádza konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 3Cdo/349/2012, sp. zn. 3Cdo/409/2012, sp. zn. 6Cdo/299/2012, sp. zn. 4Oboer/169/2013, sp. zn. 4Oboer/127/2013, 4OboE/21/2013, sp. zn. 4Oboer/48/2013, 4OboE/30/2014, sp. zn. 4Oboer/175/2013, 4OboE/41/2013, sp. zn. 4Oboer/191/2013, 4OboE/49/2013, sp. zn. 4Oboer/258/2013, 4OboE/77/2013, sp. zn. 4Oboer/335/2013, 4OboE/121/2013, sp. zn. 4Oboer/194/2014, 4OboE/112/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach (ako aj v ďalších konaniach iných senátov obchodnoprávneho, aj občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu, týkajúcich sa skutkovo a právne obdobných právnych vecí, v ktorých tá istá oprávnená vystupovala v procesnom postavení dovolateľky), v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 452 ods. 1 C. s. p. už ďalšie dôvody neuvádza.

9. So zreteľom na vyššie uvedené dovolací súd dovolanie oprávnenej smerujúce proti uzneseniu odvolacieho súdu podľa § 447 písm. c/ C. s. p. ako procesne neprípustné odmietol bez toho, aby sa zaoberal dôvodnosťou dovolania.

10. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá C. s. p.). O výške náhrady trov konania povinnej rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 C. s. p).

11. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.