17XCdo/84/2016

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, konajúca prostredníctvom svojho konateľa, advokáta doc. JUDr. Branislava Fridricha, PhD., proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie č. 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Malacky pod sp. zn. 5C/211/2012, na dovolanie žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 2Co/479/2014-44 z 30. júna 2014, právoplatné 23. júla 2014, takto

rozhodol:

Dovolanie žalobcu o d m i e t a. Žalovanej náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

Okresný súd Malacky ako súd prvého stupňa uznesením č. k. 5C/211/2012-20 zo dňa 14. 08. 2013 uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok 66,-- eur za vznesenie námietky zaujatosti účastníka konania podľa položky 17a Sadzobníka súdnych poplatkov, tvoriaceho prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch“), a to v lehote 15 dní od doručenia uznesenia.

Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací po prejednaní veci podľa § 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“), bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., uznesením č. k. 2Co/479/2014-44 zo dňa 30. 06. 2014 uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 ako vecne správne potvrdil. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že žalobca namietol zaujatosť všetkých sudcov prvostupňového súdu. Postup súdu prvého stupňa pri vyrubení súdneho poplatku za námietku zaujatosti označil odvolací súd za správny a dodal, že vecné oslobodenie občianskeho súdneho konania od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch sa nevzťahuje aj na súdny poplatok za vznesenie námietky zaujatosti podľa položky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov, ale iba na súdny poplatok za návrh, za odvolanie, dovolanie, návrh na obnovu konania, výkon rozhodnutia a exekúciu (§ 4 ods. 1 a 4 zákona č. 71/1992 Zb.). Uznesenieodvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 23. 07. 2014.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote dovolanie argumentujúc dovolacím dôvodom podľa § 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p. v spojení s procesnými vadami konania podľa § 237 písm. e/, f/ a g/ O. s. p. (t. j. že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, súčasne že rozhodoval vylúčený sudca a súd bol nesprávne obsadený). Za nepodanie návrhu na začatie konania žalobca považoval nepodanie námietky zaujatosti, pretože to nebolo obsahom jeho vôle. Za odňatie možnosti konať pred súdom považoval údajnú prekvapivosť a nepreskúmateľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. Rozhodovanie vylúčeným sudcom v konaní pred súdom prvého stupňa vyvodzoval z toho, že išlo o sudcu súdu, ktorého nezákonným postupom mu mala byť spôsobená žalovaná ujma. Tvrdí, že ak rozhoduje vylúčený sudca, treba považovať súd za nesprávne obsadený. Odvolaciemu súdu vytkol aj nesprávnosť jeho záveru, podľa ktorého sa vecné oslobodenie konania od súdnych poplatkov nevzťahuje na súdny poplatok za vznesenie námietky zaujatosti. Žalobca dovolaciemu súdu navrhol, aby rozhodnutia súdov nižších stupňov zrušil. Súčasne navrhol, aby dovolací súd rozhodol o odložení vykonateľnosti uznesenia odvolacieho súdu a pre prípad úspechu si uplatnil náhradu trov dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania zastúpený v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O. s. p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O. s. p.) najskôr skúmal, či podané dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa, a teda či je procesne prípustné.

V danom prípade dovolací súd rozhoduje o dovolaní v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania podaného tým istým dovolateľom. Ako príklad dovolací súd uvádza konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 3Cdo/31/2013, 6Cdo/291/2013, 6Cdo/417/2013, 4Cdo/229/2014, 4Cdo/235/2014, 6Cdo/120/2014, 6Cdo/304/2014 a 8Cdo/132/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach (ako aj v ďalších konaniach iných senátov najvyššieho súdu, týkajúcich sa skutkovo a právne obdobných právnych vecí, v ktorých ten istý žalobca vystupoval v procesnom postavení dovolateľa), v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O. s. p. v znení účinnom od 01. 01. 2015 dovolací súd už ďalšie dôvody neuvádza.

So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalobcu smerujúce proti uzneseniu odvolacieho súdu, podľa § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. ako neprípustné odmietol.

O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p., § 151 a § 142 ods. 1 O. s. p. a žalovanej náhradu trov tohto konania nepriznal, keďže jej v súvislosti s dovolacím konaním žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.