17XCdo/550/2016

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, konajúca prostredníctvom svojho konateľa, advokáta doc. JUDr. Branislava Fridricha, PhD., proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie č. 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Revúca pod sp. zn. 4C/448/2012, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17Co/1230/2014-148 zo 17. decembra 2014, takto

rozhodol:

I. Dovolanie o d m i e t a.

II. Žalovaná má voči žalobkyni nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 17Co/1230/2014-148 zo 17. decembra 2014 odvolanie žalobkyne ako oneskorene podané odmietol (§ 218 ods. 1 písm. a/ zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok - ďalej len „O. s. p.“) s poukazom na ustanovenie § 204 ods. 1 O. s. p.

2. Proti uzneseniu odvolacieho súdu žalobkyňa podala dovolanie dôvodiac, že odmietnutím odvolania ako oneskorene podaného odvolacím súdom, jej bola odňatá možnosť konať pred súdom, hoci procesné predpoklady pre tento postup neboli dané z dôvodu odovzdania podania odvolania v rámci odvolacej lehoty obchodnej spoločnosti ReMax Courier Service, spol. s.r.o., ktorej predmetom je poskytovanie poštových služieb.

3. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací [(§ 35 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.?)], po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu zastúpená v súlade s § 429 ods. 1 C. s. p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 C. s. p.) preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne je potrebné odmietnuť, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné (§ 447 písm. c/ C. s. p.).

4. Vzhľadom k tomu, že dovolanie bolo podané pred 1. júlom 2016, t. j. za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, dovolací súd postupoval v zmysle ustanovenia § 470 ods. 2 C. s. p., na základe ktorého právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované a prípustnosť dovolania posudzoval v zmysle § 236, § 237 ods. 1 a § 239 O. s. p.

5. Na odôvodnenie svojho záveru dovolací súd v zmysle § 451 ods. 3 C. s. p. stručne uvádza, že v § 239 O. s. p. sú vymenované uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné. V týchto ustanoveniach nie je uvedené uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo odmietnuté odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie. Prípustnosť podaného dovolania preto z § 239 ods. 1 a 2 O. s. p. nevyplýva. Prípustnosť dovolania by prichádzala do úvahy iba vtedy, ak by konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo bolo postihnuté niektorou z vád uvedených v § 237 ods. 1 písm. a/ až g/ O. s. p. Takúto vadu konania, ale dovolací súd nezistil.

6. Tvrdenie žalobkyne, že odmietnutím odvolania z dôvodu jeho oneskoreného podania, jej bolo odňaté právo konať pred súdom, nie je opodstatnené. Účinok, ktorý chcela žalobkyňa vyvolať podaním dovolania, preto z tohto dôvodu nenastal.

7. Zo spisu vyplýva, že uznesenie súdu prvej inštancie bolo zástupcovi žalobkyne doručené dňa 13. júna 2013 (č. l. 36 spisu). Lehota na podanie odvolania začala žalobkyni plynúť nasledujúci deň, t. j. 14. júna 2013 a jej posledný deň pripadol na 28. jún 2013 (piatok, ktorý bol pracovným dňom), ako konštatoval aj odvolací súd. V zmysle podacej pečiatky Okresného súdu Revúca (viď č. l. 37 spisu) podané osobne v podateľni tohto súdu 1. júla 2013. V dovolacom konaní ale žalobkyňa tvrdí, že odvolanie podala 28. júna 2013, a to prostredníctvom doručovateľskej obchodnej spoločnosti ReMax Courier Service, s.r.o., predmetom činnosti ktorej je poskytovanie poštových služieb. K dovolaniu pripojila žalobkyňa výtlačok internetovej stránky (č. l. 181 spisu) detaily zásielky k prepravnému listu č. 1551530943. Z dokladov predložených dovolateľkou vyplýva, že malo ísť o zásielku s hmotnosťou 80,10 kg, ktorú uvedená spoločnosť prevzala od žalobkyne 28. júna 2013. Táto zásielka bola adresovaná Okresnému súdu Revúca a jej obsahom mali byť odvolania vo viacerých súdnych konaniach tohto súdu (viď bližšie „popis zásielky“ POH - NŠ - 1080 x odvolanie voči SP 66 €).

8. So zreteľom na rozpor medzi údajmi o dni a spôsobe podania odvolania vyplývajúcimi zo spisu a údajmi tvrdenými dovolateľkou, a tiež s prihliadnutím na to, že z dokladu predloženého dovolateľkou nebolo zrejmé, či obsahom zásielky odovzdanej ReMax Courier Service, s.r.o. bolo aj odvolanie žalobkyne podané v preskúmavanej veci, uložil dovolací súd súdu prvej inštancie, aby vytvoril žalobkyni procesnú možnosť doložiť opodstatnenosť jej tvrdenia o včasnom podaní odvolania. Okresný súd Revúca preto vzhľadom na vyššie uvedené vyzval žalobkyňu, aby doložila svoje dovolacie tvrdenia a náležite preukázala, že odvolanie v tejto veci právne účinným spôsobom podala 28. júna 2013. Podobnú výzvu súd adresoval aj doručovateľskej spoločnosti.

9. Doručovateľská spoločnosť uviedla, že predmetnej výzve nebolo možné vyhovieť, nakoľko, tak ako poštový podnik, nepozná obsah zásielky. Ten predstavuje predmet poštového tajomstva a obsah zásielky pozná jedine odosielateľ. Ďalej uviedol, že s poukazom na zásadu hospodárnosti konania by súd mal najskôr preveriť, či mu požadované informácie nevie poskytnúť strana sporu, ktorá je odosielateľom a v prípade ak súd dospeje k názoru, že jedine spoločnosť Remax Courier Service, spol. s r.o. vie poskytnúť bližšie informácie o spôsobe a čase prevzatia a doručenia zásielky, je potrebné uviesť aj konkrétne číslo zásielky.

10. Žalobkyňa na predmetnú výzvu súdu prvej inštancie uviedla, že nanešťastie, potvrdenie o odoslaní predmetného podania už z jej neznámych príčin nemá k dispozícii, a preto v odpovedi na výzvu súdu pripojila ňou dodatočne vypracovaný zoznam spisových značiek, ktoré boli súčasťou predmetného podania.

11. Po preskúmaní obsahu týchto dokladov dovolací súd dospel k záveru, že tieto dokumenty neobsahujú žiaden relevantný dôkaz, že odvolanie v prejednávanej veci bolo súčasťou zásielky ktorá bolaodovzdaná na prepravu 28. júna 2013, ako namieta dovolateľka, túto skutočnosť nemožno vyvodiť ani z tabuľky s číslami konaní, v ktorých mali byť podané odvolania, pretože neobsahuje žiadny údaj, ktorý by ju spájal s predmetnou zásielkou.

12. V danej situácii, v ktorej žalobkyňa nepreukázala svoje tvrdenia o podaní odvolania na prepravu v rámci odvolacej lehoty, odvolací súd pri svojom závere o oneskorene podanom odvolaní správne vychádzal z dátumu uvedeného na pečiatke podateľne okresného súdu, ktorou bolo odvolanie opatrené, ako z jediného hodnoverného dokladu o dátume jeho doručenia. V nadväznosti na to dospel dovolací súd k záveru, že v preskúmavanej veci nejde o prípad odmietnutia odvolania v procesnej situácii, v ktorej pre to neboli procesné predpoklady.

13. Z týchto dôvodov dospel najvyšší súd k záveru, že podaním dovolania žalobkyne neboli v danom prípade vyvolané procesné účinky umožňujúce meritórny dovolací prieskum, a preto dovolací súd neprípustné dovolanie žalobkyne odmietol podľa ustanovenia § 447 písm. c/ C. s. p..

14. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá C. s. p.). O výške náhrady trov konania žalovanej rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 C. s. p.).

15. Rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.