UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova č. 4, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné nám. č. 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Revúca pod sp. zn. 4C/205/2012, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 16Co/1309/2014-112 z 28. mája 2015, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Žalovaná m á n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „odvolací súd“) uznesením č. k. 16Co/1309/2014-112 z 28. mája 2015 odmietol uznesenie Okresného súdu Revúca (ďalej len „súd prvej inštancie“) č. k. 4C/205/2012-37 z 19. apríla 2013, ktorým súd vyrúbil žalobkyni súdny poplatok podľa položky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov vo výške 66,-Eur za vznesenie námietky zaujatosti.
2. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala žalobkyňa 13. novembra 2015 dovolanie, v ktorom žiadala rozhodnutia oboch nižších súdov zrušiť bez náhrady. Dovolanie odôvodnila tým, že a/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný (§ 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p. v spojení s § 237 písm. e/ O. s. p.), b/ postupom súdu jej bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p. v spojení s § 237 písm. f/ O. s. p.), c/ rozhodoval vylúčený sudca (§ 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p. v spojení s § 237 písm. g/ O. s. p.), d/ bol súd nesprávne obsadený (§ 237 písm. g/ O. s. p.).
3. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, zákona č. 160/2015 Z. z. (ďalej len „C. s. p.“), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá C. s. p. (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohtozákona, zostávajú zachované.
4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 C. s. p.) po zistení, že dovolanie podala včas strana, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.), zastúpená v súlade s § 429 ods. 1 C. s. p., bez nariadenia pojednávania (§ 443 C. s. p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 prvá veta C. s. p.) dovolací súd uvádza nasledovné:
5. Podľa právnej úpravy účinnej do 30. júna 2016 mohol dovolací súd uskutočniť meritórny dovolací prieskum len na základe dovolania, ktoré malo náležitosti uvedené v § 241 ods. 1 prvá veta O. s. p. V zmysle tohto ustanovenia muselo byť v dovolaní popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uvedené, proti ktorému rozhodnutiu dovolanie smeruje, v akom rozsahu a z akých dôvodov sa toto rozhodnutie napadá, prípadne ktoré dôkazy by sa mali vykonať na preukázanie dôvodov dovolania a čoho sa dovolateľ domáha.
6. Z dovolania žalobkyne (č. l. 133-137 spisu) je nepochybné, že je koncipované ako dovolanie, ktoré smeruje (tak ako v iných jej právnych veciach) proti takému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvej inštancie o uložení súdneho poplatku za vznesenú námietku zaujatosti (žalobkyňa v prvom odseku svojho dovolania výslovne uvádza, že podáva dovolanie proti uzneseniu, ktorým odvolací súd „rozhodol tak, že potvrdil uznesenie Okresného súdu Revúca zo dňa 19.4.2013 sp. zn. 4C 205/2012, ktorým Okresný súd Revúca zaviazal žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku za vznesenie námietky zaujatosti“). Odvolací súd ale o poplatkovej povinnosti žalobkyne za vznesenie námietky nerozhodoval, napadnutým uznesením totiž odmietol podané odvolanie ako oneskorene podané.
7. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 4C/205/2012-180 zo 17. októbra 2016, ktoré právna zástupkyňa žalobkyne prevzala 24. októbra 2016, žalobkyňu s poukazom na vyššie uvedené nedostatky jej dovolania vyzval, aby ho v lehote 10 dní doplnila tak, aby malo náležitosti v zmysle § 241 ods. 1, 2 O. s. p. v spojení s § 470 ods. 2 C. s. p. Poučil ju tiež, že ak výzve nevyhovie, súd prvej inštancie predloží spis na rozhodnutie dovolaciemu súdu ktorý jej dovolanie odmietne (§ 447 písm. d/ C. s. p.). Žalobkyňa v súdom určenej lehote, ba ani do rozhodnutia dovolacieho súdu, na výzvu súdu nereagovala a vady svojho mimoriadneho opravného prostriedku neodstránila.
8. Najvyšší súd majúc na zreteli vyššie uvedené zistenia nepochybne vyplývajúce z obsahu spisu dovolanie žalobkyne odmietol, pretože nemá potrebné zákonom požadované náležitosti (§ 447 písm. d/ C. s. p.).
9. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 druhá veta C. s. p.). O výške náhrady trov konania žalovanej rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 C. s. p.).
10. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.