17XCdo/405/2016

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova č. 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpenej Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom Grösslingova č. 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné nám. č. 13, Bratislava, o zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 4C/577/2012, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 9Co/87/2015, 9Co/88/2015-137 z 03. septembra 2015, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a. Žalovaná m á voči žalobkyni n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Nové Zámky uznesením č. k. 4C/577/2012-113 z 11. septembra 2014 uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok za elektronické podanie so ZEP a za odvolanie vo výške 3€ + 20 € podľa položky 7a, 20a Sadzobníka súdnych poplatkov.

2. Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Nitre rozsudkom sp. zn. 9Co/87/2015, 9Co/88/2015 z 03. septembra 2015 potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 4C/577/2012-88 z 28. apríla 2014, žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie č. k. 4C/577/2012-113 z 11. septembra 2014 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

3. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie. Žalobkyňa svojím dovolaním však napadla rozhodnutie len v časti týkajúcej sa výroku o poplatkovej povinnosti, pričom uviedla, že napáda rozhodnutie krajského súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie č. k. 4C/577/2012-113 z 11. septembra 2014. Žiadala, aby dovolací súd zrušil rozhodnutia súdov oboch nižších stupňov bez náhrady. Dovolanie odôvodnila tým, že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p. v spojení s § 237 písm. f/ O. s. p.), ktoré malo spočívať v prekvapivosti rozhodnutia odvolacieho súdu.

4. Na výzvu súdu prvej inštancie, či dovolateľka trvá na podanom dovolaní alebo ho berie späť, keďže odvolací súd zrušil (a nie potvrdil) uznesenie súdu prvej inštancie o poplatkovej povinnosti žalobkyne, dovolateľka uviedla, že na podanom dovolaní trvá.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací [(§ 35 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“)], po zistení, že dovolanie podal včas riadne zastúpený dovolateľ, bez nariadenia pojednávania (§ 443 C. s. p.) dospel k záveru, že tento mimoriadny opravný prostriedok žalobkyne treba odmietnuť (§ 447 písm. c/ C. s. p.).

6. Vzhľadom k tomu, že dovolanie bolo podané pred 1. júlom 2016, t. j. za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, dovolací súd postupoval v zmysle ustanovenia § 470 ods. 2 C. s. p., na základe ktorého právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.).

8. V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu. V zmysle § 239 ods. 1 O. s. p. je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p.) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. V zmysle § 239 ods. 2 O. s. p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o priznaní (nepriznaní) účinkov cudziemu rozhodnutiu na území Slovenskej republiky.

9. Žalobkyňa napadla dovolaním uznesenie odvolacieho súdu, ktoré nevykazuje znaky niektorého z uvedených uznesení, preto prípustnosť jej dovolania z § 239 ods. 1 a 2 O. s. p. nemožno vyvodiť.

10. Prípustnosť dovolania žalobkyne by prichádzala do úvahy len vtedy, ak by konanie bolo postihnuté niektorou z procesných vád uvedených v § 237 ods. 1 O. s. p. V zmysle tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu vtedy, ak je konanie, v ktorom bolo vydané, postihnuté niektorou zo závažných, v ňom vymenovaných procesných vád (nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, zákonom predpísaného spôsobu začatia konania, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).

11. Pod odňatím možnosti pred súdom konať (§ 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p.) treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. O vadu, ktorá je významná z hľadiska tohto ustanovenia ide vtedy, ak súd postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva.

12. Vzhľadom k tomu, že krajský súd zrušil uznesenie súdu prvej inštancie o poplatkovej povinnosti pre jeho nedostatočné odôvodnenie, čím dal za pravdu odvolateľke a vyhovel tak jej odvolaniu, takýmto postupom a rozhodnutím krajského súdu žalobkyňa neutrpela žiadnu ujmu na svojich právach a nemohlo tak dôjsť k odňatiu jej možnosti konať pred súdom.

13. Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesných vád konania v zmysle § 237 ods. 1 O. s. p. a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z ustanovenia § 239 O. s. p.,Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol dovolanie žalobkyne podľa § 447 písm. c/ C. s. p. ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.

14. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá C. s. p.). O výške náhrady trov konania žalovanej rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 C. s. p.).

15. Rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.