17XCdo/35/2016

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci žalobkyne: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, konajúca prostredníctvom svojho konateľa, advokáta doc. JUDr. Branislava Fridricha, PhD., proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie č. 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 11C/328/2012, na dovolania žalobkyne proti uzneseniam Krajského súdu v Trenčíne č. k. 4Co/554/2013-47 z 24. júla 2014 a č. k. 4Co/693/2015-165 z 27. augusta 2015, takto

rozhodol:

Dovolania žalobkyne o d m i e t a. Žalovanej náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

Okresný súd Trenčín ako súd prvého stupňa uznesením č. k. 11C/328/2012-14 zo dňa 09. 11. 2012, uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok 66,-- eur za vznesenie námietky zaujatosti účastníka konania podľa položky 17a Sadzobníka súdnych poplatkov, tvoriaceho prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch“), a to v lehote 10 dní od doručenia uznesenia. Súd žalobkyňu poučil, že ak poplatok v určenej lehote nezaplatí, bude ho súd vymáhať.

Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací po prejednaní veci podľa § 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“), bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., uznesením č. k. 4Co/554/2013-47 zo dňa 24. 07. 2014 uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správne potvrdil. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že žalobkyňa namietla zaujatosť všetkých sudcov prvostupňového súdu. Postup súdu prvého stupňa pri vyrubení súdneho poplatku za námietku zaujatosti označil odvolací súd za správny a dodal, že vecné oslobodenie občianskeho súdneho konania od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch sa nevzťahuje aj na súdny poplatok za vznesenie námietky zaujatosti podľa položky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov, ale iba na súdny poplatok za návrh, za odvolanie,dovolanie, návrh na obnovu konania, výkon rozhodnutia a exekúciu (§ 4 ods. 1 a 3 zákona č. 71/1992 Zb.). Od povinnosti zaplatiť poplatok podľa položky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov možno oslobodiť účastníka len postupom podľa § 138 O. s. p.. Uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 19. 09. 2014.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote dovolanie argumentujúc dovolacím dôvodom podľa § 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p. v spojení s procesnými vadami konania podľa § 237 písm. e/, f/ a g/ O. s. p. (t. j. že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, súčasne že rozhodoval vylúčený sudca a súd bol nesprávne obsadený). Za nepodanie návrhu na začatie konania žalobkyňa považovala nepodanie námietky zaujatosti, pretože to nebolo obsahom jeho vôle. Za odňatie možnosti konať pred súdom považovala údajnú prekvapivosť a nepreskúmateľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. Rozhodovanie vylúčeným sudcom v konaní pred súdom prvého stupňa vyvodzovala z toho, že išlo o sudcu súdu, ktorého nezákonným postupom mu mala byť spôsobená žalovaná ujma. Tvrdí, že ak rozhoduje vylúčený sudca, treba považovať súd za nesprávne obsadený. Odvolaciemu súdu vytkla aj nesprávnosť jeho záveru, podľa ktorého sa vecné oslobodenie konania od súdnych poplatkov nevzťahuje na súdny poplatok za vznesenie námietky zaujatosti. Žalobkyňa dovolaciemu súdu navrhla, aby rozhodnutia súdov nižších stupňov zrušil. Súčasne navrhla, aby dovolací súd rozhodol o odložení vykonateľnosti uznesenia odvolacieho súdu a pre prípad úspechu si uplatnila náhradu trov dovolacieho konania.

Ďalším uznesením č. k. 11C/328/2012-138 zo dňa 05. 01. 2015 súd prvého stupňa uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 20,-- eur za podané odvolanie podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb., v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Súd žalobkyňu poučil, že ak poplatok v určenej lehote nezaplatí, bude ho súd vymáhať.

Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací po prejednaní veci podľa § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 1, 2 O. s. p., uznesením č. k. 4Co/693/2015-165 zo dňa 27. 08. 2015 uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správne potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd uviedol, že žalobkyni vznikla podaním odvolania poplatková povinnosť v súlade s ust. § 2 ods. 4, § 5 ods. 1 písm. a/ a § 6 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. Nestotožnil sa s argumentáciou žalobkyne, že v danom prípade je konanie vecne oslobodené od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 1 písm. k/ zákona o súdnych poplatkoch v znení účinnom do 30. 09. 2012. Zdôraznil, že vznik poplatkovej povinnosti žalobcu za podanie odvolania je potrebné posúdiť podľa právnej úpravy účinnej v čase podania odvolania. Poplatkový úkon bol v predmetnej veci navrhnutý po 30. 09. 2012, kedy sa naň už vecné oslobodenie podľa § 4 ods. 1 písm. k/ zákona o súdnych poplatkoch v znení účinnom do 30. 09. 2012 nevzťahovalo. Uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 07. 10. 2015.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie, tvrdiac, že súdy jej odňali možnosť konať pred súdom (§ 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p. v spojení s § 237 písm. f/ O. s. p.). Odvolaciemu súdu vytkla prekvapivosť jeho rozhodnutia, ktorá mala byť daná tým, že dovolaním napadnuté uznesenie popiera doterajšiu konštantnú judikatúru a je v rozpore so zákonom a ústavnou úpravou. Navrhla napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ako aj rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť, súčasne si pre prípad úspechu uplatnila náhradu trov dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, že dovolania podala včas účastníčka konania zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O. s. p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O. s. p.) najskôr skúmal, či podané dovolania smerujú proti rozhodnutiam, proti ktorým ich zákon pripúšťa, a teda či sú procesne prípustné.

V prípade dovolania podaného proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne č. k. 4Co/554/2013-47 zo dňa 24. 07. 2014 (vo veci týkajúcej sa uloženia povinnosti žalobkyni zaplatiť súdny poplatok 66,-- eur za vznesenie námietky zaujatosti), dovolací súd rozhoduje o dovolaní v obdobnej veci, aká už bola v počteväčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania podaného tým istým dovolateľom. Ako príklad dovolací súd uvádza konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 3Cdo/31/2013, 4Cdo/229/2014, 4Cdo/235/2014, 5Cdo/295/2014, 6Cdo/291/2013, 6Cdo/417/2013, 6Cdo/120/2014 a 8Cdo/132/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach (ako aj v ďalších konaniach iných senátov najvyššieho súdu, týkajúcich sa skutkovo a právne obdobných právnych vecí, v ktorých tá istá žalobkyňa vystupovala v procesnom postavení dovolateľky), v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O. s. p. v znení účinnom od 01. 01. 2015 dovolací súd už ďalšie dôvody neuvádza.

So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalobkyne, ktoré smeruje proti vyššie označenému uzneseniu odvolacieho súdu, podľa § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. ako neprípustné odmietol.

Rovnako v prípade dovolania podaného žalobkyňou proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne č. k. 4Co/693/2015-165 zo dňa 27. 08. 2015 (vo veci týkajúcej sa uloženia povinnosti žalobkyni zaplatiť súdny poplatok 20,-- eur za podané odvolanie), dovolací súd rozhoduje o dovolaní v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania podaného tým istým dovolateľom - viď konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 4Cdo/266/2014, 6Cdo/219/2014, 6Cdo/221/2014, 6Cdo/253/2014, 6Cdo/278/2014, 6Cdo/279/2014, 7Cdo/398/2014 a 8Cdo/220/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O. s. p. v znení účinnom od 01. 01. 2015 dovolací súd už ďalšie dôvody neuvádza.

So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalobkyne smerujúce proti uzneseniu č. k. č. k. 4Co/693/2015-165 zo dňa 27. 08. 2015, podľa § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. ako neprípustné odmietol.

O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p., § 151 a § 142 ods. 1 O. s. p. a žalovanej náhradu trov tohto konania nepriznal, keďže jej v súvislosti s dovolacím konaním žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.