16XCdo/134/2016

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné nám. 13, 814 90 Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Revúca pod sp. zn. 4C/355/2012 o dovolaniach žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 15. decembra 2015, č. k. 13Co/945/2015-128 a uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 28. októbra 2014, č. k. 14Co/161/2013-79, takto

rozhodol:

I. Dovolanie žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 15. decembra 2015, č. k. 13Co/945/2015-128 o d m i e t a.

II. Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „odvolací súd“) uznesením v Banskej Bystrici z 15. decembra 2015, č. k. 13Co/945/2015-128 potvrdil uznesenie Okresného súdu Revúca (ďalej len „súd prvého stupňa“) zo dňa 18. novembra 2014, č. k. 4C/355/2012-88, ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok 20 eur za odvolanie podané proti prvostupňovému rozsudku. Potvrdenie uznesenia súdu prvého stupňa odôvodnil jeho vecnou správnosťou a zároveň jasnosťou a zrozumiteľnosťou.

Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie. Napadnuté rozhodnutie označil za prekvapivé a priečiace sa zákonu. Súdy mu vyrubili súdne poplatky, ktoré mu nemali byť vyrubené a tým mu odňali možnosť konať (§ 237 písm. f/ O. s. p.). Žiadal preto napadnuté rozhodnutia odvolacieho súdu a rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, že dovolanie podal včas žalobca zastúpený v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O. s. p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O. s. p.) skúmal, či jeho dovolania sú procesneprípustné.

V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobných veciach, aké už boli v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skorších dovolaní toho istého dovolateľa. Vo vzťahu k súdnemu poplatku za odvolanie viď konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 3Cdo/180/2014, 4Cdo/266/2014, 5Cdo/365/2014, 7Cdo/466/2014, 8Cdo/265/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O. s. p. už ďalšie dôvody neuvádza.

Vzhľadom na to, že dovolanie žalobcu podľa § 237 a § 239 O. s. p. prípustné nie sú, najvyšší súd ich odmietol podľa § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p.

V dovolacom konaní úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti žalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p., § 151 O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s. p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky mu však žiadne trovy dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, že si ich neuplatnil.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.