UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnému: P. E., nar. XX. B. XXXX., bytom C., v konaní o zastavení a trovách exekúcie, vedenej na Okresnom súde Senica pod sp. zn. 7Er/99/2006, o dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 30. januára 2014, č. k. 3CoE/234/2013-46, takto
rozhodol:
I. Návrh oprávneného na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a.
II. Dovolanie oprávneného o d m i e t a.
III. Povinnému náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
Okresný súd Senica uznesením zo dňa 06. 12. 2012, č. k. 7Er/99/2006-19 vo výroku I. exekučné konanie zastavil a vo vvroku II. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov exekúcie. Mal za preukázané, že splnomocnenie, ktoré je súčasťou zmluvy o úvere č. 3240816 uzavretej medzi oprávneným - dodávateľom a povinným - spotrebiteľom dňa 17. 01. 2005 je neprijateľné, pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Splnomocnenie je tiež neprijateľné, pretože nebolo spotrebiteľom osobitne vyjednané, prieči sa dobrým mravom a výkon práv a povinnosti z takéhoto splnomocnenia odporuje dobrým mravom. Súd prvého stupňa preto exekučné konanie zastavil.
Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, napadnutým uznesením z 30. 01. 2014, č. k. 3CoE/234/2013-46, uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil, návrhy oprávneného na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ a podľa §109 ods. 1 písm. c/ zamietol, povinnému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Odvolací súd zdôraznil, že oprávnený uviedol advokáta Mgr. Tomáša Kušníra ako zástupcu povinného do zmluvy za účelom bezproblémového získania exekučného titulu v podobe notárskej zápisnice. Je vysoko pravdepodobné, že vzhľadom na formulárový charakter zmluvy, písaný neprehľadne malými písmenami, povinný pri uzatváraní zmluvy ani netušil, že niekoho splnomocnil na spísanie notárskej zápisnice, ktorá je bez ďalšieho exekučnýmtitulom. Takéto konanie bolo zo strany oprávneného v rozpore s dobrými mravmi a zo strany zástupcu Mgr. Tomáša Kušníra v rozpore so zákonom o advokácii. Mgr. Tomáš Kušnír bol za obdobné správanie zo strany stavovskej komory disciplinárne potrestaný - bolo mu uložené verejnému napomenutiu (Bulletin SAK č. 7-8/2009, str. 56). Podľa odvolacieho súdu, neprijateľné je udelenie plnej moci priamo oprávnenému, ktorého záujmy sú v rozpore so záujmami povinného (obdobne rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález I. ÚS 5/2000 z 13. júla 2000) a Najvyššieho súdu Českej republiky (21Cdo/267/2000 z 10. októbra 2000). Z charakteru zmluvy medzi oprávneným a povinným a priamo v nej obsiahnutým plnomocenstvom je podľa odvolacieho súdu zjavné, že osoba splnomocnenca je osobou vystupujúcou v prospech oprávneného. Odvolací súd považoval notársku zápisnicu za nulitný akt z dôvodu nedostatku plnej moci na strane povinného pri spisovaní notárskej zápisnice a pri vyslovení súhlasu s jej vykonateľnosťou.
V odôvodnení rozhodnutia ohľadom návrhu na prerušenie konania podľa ustanovenia 109 ods. 1 písm. b/, c/ O. s. p. odvolací podrobne rozviedol otázky, ktoré formuloval oprávnený a dospel k záveru, že v tomto konaní neexistuje potreba obrátiť sa s predbežnou otázkou na Súdny dvor EÚ, preto návrhy oprávneného na prerušenie konania zamietol.
Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadol oprávnený dovolaním, v ktorom uviedol, že súdy: 1. rozhodli nad rámec zverenej právomoci (§ 237 písm. a/ O. s. p. v znení účinnom do 01. januára 2015, ďalej len „O. s. p.“), 2. konali vo veci, v ktorej sa už právoplatne rozhodlo (§ 237 písm. d/ O. s. p.), 3. oprávnenému odňali možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O. s. p.), 4. sa v konaní dopustili inej vady majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.), najmä nesprávne zistili skutkový stav a nevykonali náležité dokazovanie, 5. napadnuté rozhodnutie založili na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.). Dovolateľ žiadal napadnuté uznesenia súdov nižších stupňov zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie prvostupňovému súdu; zároveň žiadal dovolacie konanie prerušiť podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. v spojení s §243c O. s. p. a Súdnemu dvoru EU predložiť prejudiciálne otázky, ktoré bližšie špecifikoval v podanom dovolaní.
Povinný sa k dovolaniu oprávneného nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, že dovolanie proti napadnutému uzneseniu odvolacieho súdu, podal včas oprávnený zastúpený v súlade s § 241 ods. 1 (veta druhá) O. s. p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O. s. p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.
V danom prípade, dovolací súd rozhoduje o dovolaní v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom, na základe skoršieho dovolania podaného tým istým dovolateľom - viď konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 2Oboer/102/2013, 2Oboer/120/2013, 2Oboer/130/2013, 2Oboer/147/2013, 2Oboer/207/2013, 2Oboer/175/2014, 5Oboer/66/2013, 3ECdo/188/2013, 3ECdo/228/2013, 3ECdo/238/2013, 2ECdo/302/2013, 3ECdo/12/2014, lECdo/61/2014, 7ECdo/224/2014, 7ECdo/226/2014, 8ECdo/160/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach (a to tak vo vzťahu k návrhu na prerušenie dovolacieho konania a vo vzťahu k odmietnutiu dovolania), v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O. s. p. už ďalšie dôvody neuvádza.
O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s. p.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.