15XECdo/23/2016

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnému: S. K., nar. XX. S. XXXX., bytom N., o vymoženie sumy 1 306,51 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Liptovský Mikuláš, pod sp. zn. 8Er/625/2006, o dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 29. mája 2014, č. k. 9CoE/48/2014-100, takto

rozhodol:

I. Návrh oprávneného na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a.

II. Dovolanie oprávneného o d m i e t a.

III. Povinnému náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením zo dňa 21. júna 2012, č. k. 8Er/625/2006-33 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a následne ju zastavil, oprávnenému uložil povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 171,40 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia, oprávnenému náhradu trov exekúcie nepriznal a návrh na zmenu súdneho exekútora zamietol. V odôvodení uznesenia okresný súd uviedol, že exekučným titulom, na základe ktorého sa vedie exekúcia, je rozhodcovský rozsudok, ktorý z dôvodu nedostatku právomoci rozhodcovského súdu, odvíjajúcej sa od neexistencie, či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, je materiálne nevykonateľný (nezáväzný). Pre absenciu vykonateľného exekučného titulu súd prvého stupňa v zmysle § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju.

Na odvolanie oprávneného, Krajský súd v Žiline napadnutým uznesením zo dňa 29. mája 2014, č. k. 9CoE/48/2014-100, uznesenie Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši potvrdil, návrhy oprávneného na prerušenie konania zamietol, účastníkom konania a súdnemu exekútorovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Odvolací súd v napadnutom rozhodnutí uviedol, že sa stotožňuje so závermi súdu prvého stupňa, ktorý poukázal na to, že dojednanie rozhodcovskej doložky formou všeobecných úverových podmienok, ktoré spotrebiteľ nemal možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť, nemožno považovať za individuálne dojednané, čo má za následok neplatnosť takejto doložky. Ani podľaodvolacieho súdu, takáto doložka nemohla platne založiť právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie veci a rozhodcovský rozsudok je nulitným aktom, na základe ktorého nie je možné viesť exekúciu tak, ako to konštatoval aj súd prvého stupňa. Výrok o trovách konania sa zakladá podľa § 142 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p.

Odvolací súd ďalej dospel k záveru, že v predmetnom konaní nenastal žiadny z dôvodov uvedených v § 109 ods. 1 písm. b/ a c/ O. s. p. pre prerušenie konania podľa osobitného zákona a ani nie je potrebné obrátiť sa s navrhovanými predbežnými otázkami oprávneného na Súdny dvor EÚ, preto odvolací súd oba návrhy oprávneného na prerušenie konania zamietol ako nedôvodné.

Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadol oprávnený dovolaním, v ktorom uviedol, že súdy: 1. rozhodli nad rámec zverenej právomoci (§ 23 písm. a/ O. s. p. v znení účinnom do 01. januára 2015, ďalej len „O. s. p.”), 2. ten kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania (§ 237 písm. b/ O. s. p.), 3. konali vo veci, v ktorej sa už právoplatne rozhodlo (§ 237 písm. d/ O. s. p.), 4. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný § 237 písm. e/ O. s. p.), 5. oprávnenému odňali možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O. s. p.), 6. sa v konaní dopustili inej vady majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.), najmä nesprávne zistili skutkový stav a nevykonali náležité dokazovanie, 7. napadnuté rozhodnutie založili na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.). Dovolateľ žiadal napadnuté uznesenia súdov nižších stupňov zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie prvostupňovému súdu; zároveň žiadal dovolacie konanie prerušiť podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. v spojení s §243c O. s. p. a Súdnemu dvoru EÚ predložiť prejudiciálne otázky, ktoré bližšie špecifikoval v podanom dovolaní.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd”) ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, že dovolanie proti napadnutému uzneseniu odvolacieho súdu, podal včas oprávnený zastúpený v súlade s § 241 ods. 1 (veta druhá) O. s. p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O. s. p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.

V preskúmavanej veci súdy v exekučnom konaní správne konštatovali nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku, lebo rozhodcovský rozsudok nebol riadne doručený povinnému. Dovolací súd sa stotožňuje s týmito závermi odvolacieho a exekučného súdu a podotýka, že dôvody dovolania oprávneného, takéto skutkové a právne závery oboch súdov ani nespochybňujú.

V danom prípade, dovolací súd rozhoduje o dovolaní v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom, na základe skoršieho dovolania podaného tým istým dovolateľom - viď konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 2Oboer/165/2013, 2Oboer/200/2013, 2Oboer/207/2013, 2Oboer/370/2013, 2Oboer/100/2014, 20bocr/l10/2014, 2Oboer/200/2014, 5Oboer/80/2013, 5Oboer/90/2013, 5Oboer/105/2013, 3ECdo/105/2014, 3ECdo/195/2014, 4Cdo/34/2013, 8ECdo/179/2014, 8ECdo/205/2()14, 7ECdo/266/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach (a to tak vo vzťahu k návrhu na prerušenie dovolacieho konania a vo vzťahu k odmietnutiu dovolania), v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O. s. p. už ďalšie dôvody neuvádza.

O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s. p.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.