15XCdo/85/2016

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného advokátskou kanceláriou: Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Rimavská Sobota, pod sp. zn. 13C/164/2012, o dovolaní navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 11. decembra 2014, č. k. 16Co/864/2014-139, takto

rozhodol:

Dovolanie navrhovateľa odmieta.

Odporcovi náhradu trov do volacieho konania nepriznáva.

Odôvodnenie

Okresný súd Rimavská Sobota uznesením z 12. júna 2014, č. k. 13C/164/2012-101 uložil navrhovateľovi povinnosť v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia zaplatiť súdny poplatok za odvolanie vo výške 20,-€ podľa položky č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov(ďalej len „Sadzobník"), v zmysle novelizácie zákona č. 71/1992 Z. z. v platnom znení s tým, že ak sa poplatok v určenej lehote nezaplatí, bude ho súd vymáhať.

Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, uznesením z 11. decembra 2014, č. k. 16Co/864/2014-139 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Odvolací súd v odôvodnení uznesenia poukázal na skutočnosť, že argumentácia navrhovateľa v prípade aplikácie zákona č. 286/2012 Z. z. je nesprávna. Odvolacie konanie v danej veci začalo dňa 20. 06. 2014 (č. 1. 118 spisu) podaním odvolania zo strany navrhovateľa. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 04. 08. 2011, sp. zn. 8 Sžf/37/2010 „tak, ako poplatková pohľadávka vzniká podaním návrhu a je zročná zároveň týmto okamihom, je aj poplatok z odvolania vo veci samej zročný okamihom, keď bolo toto odvolanie podané. Súd môže súdny poplatok vyrubiť a vymáhať až po vzniku poplatkovej povinnosti." Zákon o súdnych poplatkoch v § 17 ods. 2 ustanovuje, že poplatok za odvolanie a dovolanie podané po nadobudnutí účinnosti tohto zákona sa vyrubuje vo výške určenej týmto zákonom. Zákon č. 286/2012Z. z. zaviedol do Zákona o súdnych poplatkoch aj prechodné ustanovenie účinné od 01. 10. 2012, a to § 18ca, podľa ktorého z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30. 09. 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. 09. 2012, i keď sa stanú splatnými po 30. 09. 2012. Okresný súd sa správne spravoval pri vyrubení súdneho poplatku za konanie o odvolaní položkou sadzobníka súdnych poplatkov č. 7a (ako prílohy k Zákonu o súdnych poplatkoch) účinnou v čase vzniku poplatkovej povinnosti, teda podaním odvolania a dôvodne prihliadal na poznámku č.3 k položke č. 1 Sadzobníka súdnych poplatkov, § 5 ods. 1 písm. a), ako aj ustanovenie § 17 ods. 2 a § 18ca Zákona o súdnych poplatkoch. Odvolací súd konštatoval, že okresný súd uznesením, ktorým uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie, aplikoval správny právny predpis a správne ho aj vyložil. V uznesení bola správne označená položka Sadzobníka súdnych poplatkov, podľa ktorej sa súdny poplatok vyrubil a súdny poplatok bol vyrubený v správnej výške. Odvolací súd preto považoval postup okresného súdu, ktorý rozhodol o povinnosti navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok za odvolanie za správny a navrhovateľom napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil ako vecne správne.

Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie navrhovateľ. Žiadal rozhodnutia súdov oboch nižších stupňov zrušiť bez náhrady a v prípade úspechu žiadal, aby mu bola priznaná náhrada trov dovolacieho konania. Dovolanie odôvodnil tým, že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p. v spojení s § 237 písm. f/ O. s. p.), ktoré malo spočívať v prekvapivosti rozhodnutia odvolacieho súdu a v porušení jeho práva na súdnu ochranu zaručenú čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, pretože mu súd uložil poplatkovú povinnosť v prípade, kde ju nemal.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd") ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania zastúpený v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O. s. p. bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O. s. p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.

V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania toho istého dovolateľa - viď konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 2Cdo/280/2014, 2Cdo/295/2014, 2Cdo/310/2014, 2Cdo/3 31/2014, 2Cdo/350/2014, 2Cdo/552/2014, 3Cdo/275/2014, 3Cdo/333/2014, 3Cdo/374/2014, 5Cdo/301/2014, 5Cdo/353/2014, 5Cdo/390/2014, 7Cdo/398/2014, 7Cdo/526/2014, 8Cdo/431/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O. s. p. už ďalšie dôvody neuvádza.

Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesnej vady konania tvrdenej navrhovateľom, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v § 237 ods. 1 O. s. p. a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z § 239 O. s. p., najvyšší súd odmietol procesné neprípustné dovolanie podľa § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p.

O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p., § 151 a § 142 ods. 1 O. s. p.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.