UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne: CD Consulting, s.r.o., so sídlom Politických vězňů č. 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 26 429 705, právne zastúpenej Fridrich Paľko, s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Ondrej Petergáč, nar. 18.03.1972, trvale bytom Záhradná 725, 049 25 Dobšiná, o zaplatenie 276,13 eur s príslušenstvom, vedeného na Okresnom súde Rožňava, pod sp. zn. 8C/327/2013, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach zo dňa 28. októbra 2014, č. k. 2Co/237/2014-55, takto
rozhodol:
I. Dovolacie konanie z a s t a v u j e.
II. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Rožňava uznesením zo dňa 9. januára 2014, č. k. 8C/327/2013-43 pripustil vstup Spolku právnej ochrany spotrebiteľa (SPOS), so sídlom Čajakova 1, 040 01 Košice, IČO: 42 244 552, do konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného. Súd prvej inštancie mal za to, že pre vstup vedľajšieho účastníka SPOS na strane žalovaného boli splnené všetky zákonom vyžadované podmienky. Žalovaný nenamietal prípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka na jeho strane a námietky žalovanej súd prvej inštancie posúdil ako nedôvodné. Podľa názoru súdu prvej inštancie vstup vedľajšieho účastníka na strane žalovaného bolo potrebné pripustiť.
2. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací uznesením zo dňa 28. októbra 2014, č. k. 2Co/237/2014- 55, rozhodol, že uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie a skonštatoval, že otázku prípustnosti vedľajšieho účastníka je potrebné posudzovať v zmysle ust. § 93 O. s. p. s poukazom na čl. 19 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktoré neobsahuje vlastnú úpravu vedľajšieho účastníctva. Nakoľko je predmetom konaniaplnenie zo zabezpečovacej zmenky vystavenej k spotrebiteľskej zmluve o úvere, odvolací súd prípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka odôvodnil ust. § 93 ods. 2 O. s. p., pričom splnené boli aj ostatné zákonom ustanovené podmienky v zmysle ust. § 93 ods. 3 O. s. p. Vzhľadom na to, že sa v danom prípade nejedná o typické skrátené konanie totožné s rozkazným konaním, preto argumentácia žalobkyne s odkazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30. októbra 2012, sp. zn. 6Cdo/357/2012 podľa odvolacieho súdu nie je relevantná. V závere odvolací súd uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne a správne, podrobné a presvedčivé sú aj dôvody v ňom uvedené, preto rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v zmysle ust. 219 ods. 1 a 2 O. s. p.
3. Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie. Žiadala rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a v prípade úspechu žiadala, aby jej bola priznaná náhrada trov dovolacieho konania. Dovolanie odôvodnila tým, že súd svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom (ust. § 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p. v spojení s ust. § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p.). Žalobkyňa vo svojom podaní zo dňa 06.03.2017 doručeným na Najvyšší súd Slovenskej republiky dňa 07.03.2017 uviedla, že netrvá na podanom dovolaní.
4. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (ďalej aj ako „dovolací súd“) [(ust. § 35 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“)], po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu zastúpená v súlade s ust. § 429 ods. 1 C. s. p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (ust. § 443 C. s. p.) preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolacie konanie je potrebné zastaviť (ust. § 446 C. s. p.). 5. Podľa ust. § 446 veta druhá C. s. p. ak dovolateľ vezme dovolanie späť, dovolací súd konanie zastaví. So zreteľom na jednoznačný, právne účinný dispozitívny úkon žalobkyne ako dovolateľa, ktorým vzala dovolanie späť, dovolací súd (ust. § 35 C. s. p.) konanie o jej dovolaní zastavil.
6. Dovolací súd má za to, že z obsahu podania žalovanej zo dňa 06.03.2017 doručeným na Najvyšší súd Slovenskej republiky dňa 07.03.2017 je zrejmé, že nakoľko žalovaná netrvá na podanom dovolaní, berie svoje dovolanie v celom rozsahu späť.
7. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (ust. § 451 ods. 3 veta druhá C. s. p.). O výške náhrady trov konania žalovanej rozhodne súd prvej inštancie (ust. § 262 ods. 2 C. s. p.).
8. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (ust. § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.