UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného advokátskou kanceláriou: Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, ICO: 36 864 421, proti odporcovi: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, v štádiu konania o poplatkovej povinnosti, vedenej na Okresnom súde Martin, pod sp. zn. 10C/194/2012, o dovolaní navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 30. septembra 2015, č. k. 5Co/464/2015-204, takto
rozhodol:
Dovolanie navrhovateľa odmieta.
Odporcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
Odôvodnenie
Okresný súd Martin uznesením z 27. 11. 2014, č. k. 10C/194/2012-162 uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie vo výške 20,-eur do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia. Súd prvého stupňa svoje uznesenie odôvodnil poukazom na § 18ca, § 9 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis
z registra trov v znení neskorších predpisov s tým, že podaním odvolania vznikla navrhovateľovi poplatková povinnosť (§ 5 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona). Súdny poplatok za podané odvolanie proti rozsudku vo veci náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom je podľa položky 7a sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona o súdnych poplatkoch 20,-eur.
Na odvolanie navrhovateľa Krajský súd v Žiline, napadnutým uznesením z 30. 09. 2015, č. k. 5Co/464/2015-204, uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Odvolací súd v odôvodnení uznesenia konštatoval, že odvolanie navrhovateľa je potrebné považovať za odvolací návrh. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ je povinný v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení zaplatiť súdny poplatok zapodané odvolanie. Z praxe súdov vyplýva, že uvedený postup súdy volia aj pri iných položkách sadzobníka súdnych poplatkov. V konkrétnom prípade sa podľa odvolacieho súdu nejedná o analógiu, na ktorú poukazuje navrhovateľ vo svojom odvolaní. V predmetnej veci prvostupňový súd, podľa odvolacieho súdu správne uložil poplatkovú povinnosť navrhovateľovi v súlade s vyššie citovaným zákonom, ako aj sadzobníkom súdnych poplatkov. Preto odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.
Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie navrhovateľ. Žiadal rozhodnutia súdov oboch nižších stupňov zrušiť bez náhrady a v prípade úspechu žiadal, aby mu bola priznaná náhrada trov dovolacieho konania. Dovolanie odôvodnil tým, že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p. v spojení s § 237 písm. f/ O. s. p.), ktoré malo spočívať v prekvapivosti rozhodnutia odvolacieho súdu a v porušení jeho práva na súdnu ochranu zaručenú čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, pretože mu súd uložil poplatkovú povinnosť v prípade, kde ju nemal.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd") ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania zastúpený v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O. s. p. bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O. s. p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.
V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania toho istého dovolateľa - viď konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 2Cdo/280/2014, 2Cdo/295/2014, 2Cdo/310/2014, 2Cdo/331/2014, 2Cdo/350/2014, 2Cdo/552/2014, 3Cdo/275/2014, 3Cdo/333/2014, 3Cdo/374/2014, 5Cdo/301/2014, 5Cdo/353/2014, 5Cdo/390/2014, 7Cdo/398/2014, 7Cdo/526/2014, 8Cdo/431/2014.
Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O. s. p. už ďalšie dôvody neuvádza.
Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesnej vady konania tvrdenej navrhovateľom, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v § 237 ods. 1 O. s. p. a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z § 239 O. s. p., najvyšší súd odmietol procesné neprípustné dovolanie podľa § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p.
O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p., § 151 a § 142 ods. 1 O. s. p.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.