15XCdo/36/2016

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného advokátskou kanceláriou: Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Nitra, pod sp. zn. 25C/96/2013, o dovolaní navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre zo dňa 30. septembra 2015, č. k. 11Co/419/2015 - 190, takto

rozhodol:

Dovolanie navrhovateľa o d m i e t a.

Odporcovi náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

Okresný súd Nitra uznesením zo dňa 14. júla 2015, č. k. 25C/96/2013 - 162 uložil navrhovateľovi, aby v lehote 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia zaplatil na účet súdu podľa platobného predpisu, v hotovosti do pokladne súdu, poštovým poukazom na príslušný účet súdu alebo prevodom z účtu v banke súdny poplatok podľa položky 7a sadzobníka zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a o poplatku za výpis z obchodného registra (správne má byť: zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a o poplatku za výpis z registra trestov), za odvolanie proti rozsudku vo výške 20,- eur. Vychádzal zo skutočnosti, že v položke č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov v aktuálnom znení je zakotvená poplatková povinnosť vo výške 20 Eur, a to za podanie žaloby o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom.

Na odvolanie navrhovateľa Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, uznesením zo dňa 30. septembra 2015, č. k. 11Co/419/2015 - 190 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Odvolací súd v odôvodnení uznesenia konštatoval, že súdne konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom bolo podľa ust. § 4 ods. 1 písm. k/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a o poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „ZSP“) do 30. 09. 2012 oslobodené od poplatkovej povinnosti. Avšak od 01. 10. 2012 došlo k zrušeniupredmetného ustanovenia. Navrhovateľ podal odvolanie dňa 19. 06. 2013, a preto bolo potrebné aplikovať ZSP v znení účinnom v tomto rozhodnom čase. Podaním odvolania vznikla navrhovateľovi poplatková povinnosť, ktorú bol povinný zaplatiť. Nakoľko túto povinnosť navrhovateľ dobrovoľne nesplnil, bola mu uložená súdom prostredníctvom uznesenia. Odvolací súd bol toho názoru, že uloženie poplatkovej povinnosti súdom prvého stupňa v uznesení bolo v zmysle ust. § 219 ods. 1 O. s. p. vecne správne. Zároveň uviedol, že stanovenie výšky súdneho poplatku za odvolanie v sume 20,- eur nemalo vplyv na správnosť napadnutého uznesenia a je preto vecou súdu prvého stupňa stanoviť správnu výšku súdneho poplatku za podanie odvolania. V tejto súvislosti odvolací súd poukázal aj na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 19. 06. 2014 v konaní pod sp. zn. IV. ÚS/340/2014.

Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie navrhovateľ. Žiadal rozhodnutia súdov oboch nižších stupňov zrušiť bez náhrady a v prípade úspechu žiadal, aby mu bola priznaná náhrada trov dovolacieho konania. Dovolanie odôvodnil tým, že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p. v spojení s § 237 písm. f/ O. s. p.), ktoré malo spočívať v prekvapivosti rozhodnutia odvolacieho súdu a v porušení jeho práva na súdnu ochranu zaručenú čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, pretože mu súd uložil poplatkovú povinnosť v prípade, kde ju nemal.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania zastúpený v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O. s. p. bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O. s. p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.

V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania toho istého dovolateľa - viď konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 2Cdo/280/2014, 2Cdo/295/2014, 2Cdo/310/2014, 2Cdo/331/2014, 2Cdo/350/2014, 2Cdo/552/2014, 3Cdo/275/2014, 3Cdo/333/2014, 3Cdo/374/2014, 5Cdo/301/2014, 5Cdo/353/2014, 5Cdo/390/2014, 7Cdo/398/2014, 7Cdo/526/2014, 8Cdo/431/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O. s. p. už ďalšie dôvody neuvádza.

Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesnej vady konania tvrdenej navrhovateľom, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v § 237 ods. 1 O. s. p. a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z § 239 O. s. p., najvyšší súd odmietol procesne neprípustné dovolanie podľa § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p.

O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p., § 151 a § 142 ods. 1 O. s. p.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.