15XCdo/207/2016

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 40C/56/2012, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30. septembra 2014, č. k. 8Co/656/2014-99, takto

rozhodol:

I. Dovolanie žalobcu odmieta.

II. Žalovanej náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

Okresný súd Bratislava IV uznesením zo dňa 08. októbra 2012, č. k. 40C/56/2012-8, uložil žalobcovi povinnosť v lehote 3 dní od doručenia tohto uznesenia zaplatiť súdny poplatok za námietku zaujatosti vo výške 66,00 eur podľa položky č. 17 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací, uznesením zo dňa 30. septembra 2014, č. k. 8Co/656/2014-99, uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Odvolací súd skonštatoval, že argumentáciu žalobcu považoval za nedôvodnú. Po preskúmaní spisu odvolací súd uviedol, že sa žalobca v rámci svojho návrhu na začatie konania zároveň domáhal prikázania veci inému súdu s odôvodnením nutnosti vylúčenia sudcov okresného súdu z prejednávania a rozhodovania veci vzhľadom na ich pomer k danej veci a účastníkom konania. Z uvedeného bolo zrejmé, že žalobca vzniesol námietku zaujatosti. Napriek tomu, že konanie na prvom stupni podľa ust. § 4 ods. 1 písm. k/ Zákona o súdnych poplatkoch bolo do 30. 09. 2012 oslobodené od platenia súdnych poplatkov, tak uvedené oslobodenie sa nevzťahuje aj na poplatkovú povinnosť pri vznesení námietky zaujatosti, ktorá vyplýva z položky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov. S prihliadnutím na ust. § 5 ods. 1 písm. g/ Zákona o súdnych poplatkoch a O. s. p. je podľa názoru odvolacieho súdu irelevantné, či bola v rámci konania vznesená námietka zaujatosti samostatne alebo bola obsahom návrhu na prikázanie veci inému súdu z dôvodunutnosti. Odvolací súd poznamenal, že účelom spoplatnenia námietky zaujatosti bolo zamedziť snahu účastníkov predlžovať konanie. S poukazom na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 30. 03. 2011, sp. zn. II. ÚS 124/2011, odvolací súd považoval postup súdu pri vyrubení súdneho poplatku za vznesenie námietky zaujatosti za správny, a preto uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.

Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadol žalobca dovolaním, v ktorom žiadal zrušiť rozhodnutia oboch súdov nižších stupňov a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil tým, že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný (§ 237 písm. e/ O. s. p.), účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O. s. p.) a vo veci rozhodoval vylúčený sudca a súd bol nesprávne obsadený (§ 237 písm. g/ O. s. p.). Za nepodanie návrhu na začatie konania považoval nepodanie námietky zaujatosti, pretože to nebolo obsahom jeho vôle. Za odňatie možnosti konať pred súdom považoval údajnú prekvapivosť a nepreskúmateľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. Rozhodovanie vylúčeným sudcom v konaní pred súdom prvého stupňa vyvodzoval z toho, že išlo o sudcu súdu, ktorého nezákonným postupom mu mala byť spôsobená žalovaná ujma. Odvolaciemu súdu napokon vyčítal aj nesprávnosť jeho záveru, podľa ktorého sa vecné oslobodenie konania od súdnych poplatkov nevzťahuje na súdny poplatok za vznesenie námietky zaujatosti.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania zastúpený v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O. s. p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O. s. p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.

V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania toho istého dovolateľa - viď konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. lCdo/122/2014, lCdo/264/2013, 3Cdo/534/2014, 4Cdo/132/2014, 4Cdo/229/2014, 4Cdo/235/2014, 4Cdo/380/2014, 4Cdo/424/2014, 5Cdo/295/2014, 5Cdo/311/2014, 6Cdo/120/2014, 6Cdo/304/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O. s. p. už ďalšie dôvody neuvádza.

Vzhľadom na to, že dovolanie žalobcu podľa § 237 a § 239 O. s. p. prípustné nie je, najvyšší súd ho odmietol podľa § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p.

O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p., § 151 O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s. p.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.