15XCdo/185/2016

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Malacky pod sp. zn. 6C/284/2012, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29. februára 2016, č. k. 6Co/41/2016-37, takto

rozhodol:

I. Dovolanie žalobcu o d m i e t a.

II. Žalovanej náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

Okresný súd Malacky uznesením zo dňa 11. septembra 2013, č. k. 6C/284/2012-20, uložil žalobcovi povinnosť v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia zaplatiť súdny poplatok vo výške 66 eur za vznesenie námietky zaujatosti podľa položky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, v súlade s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 124/2011.

Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací, uznesením zo dňa 29. februára 2016, č. k. 6Co/41/2016-37, uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Podľa názoru odvolacieho súdu bolo odvolanie žalobcu nedôvodné. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca v rámci konania vo veci náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom vzniesol námietku zaujatosti proti všetkým sudcom okresného súdu Malacky s tým, že v exekučnej veci sp. zn. EX 7095/2010 tento nerozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v 15-dňovej lehote podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Zo spisu bolo zrejmé, že súd prvého stupňa postupoval podľa položky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov a vyrubil žalobcovi príslušný súdny poplatok. Napriek tomu, že bolo konanie vo veci samej podľa ust. § 4 ods. 1 písm. k/ Zákona o súdnych poplatkoch v čase podania žaloby oslobodené od poplatkovej povinnosti, odvolací súd uviedol, že sa toto vecné oslobodenie nevzťahuje aj na súdny poplatok za vznesenie námietky zaujatosti. Odvolací súd s poukazom na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 30. marca 2011, sp. zn. II. ÚS 124/2011 upozornil, že uvedené vecné oslobodenie platilo len pre podanie žaloby, odvolania, dovolania, návrh naobnovu konania, výkon rozhodnutia a exekúciu. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa o uložení poplatkovej povinnosti za vznesenie námietky zaujatosti podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správne potvrdil.

Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadol žalobca dovolaním, v ktorom žiadal zrušiť rozhodnutia oboch súdov nižších stupňov a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil tým, že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný (§ 237 písm. e/ O. s. p.), účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O. s. p.) a vo veci rozhodoval vylúčený sudca a súd bol nesprávne obsadený (§ 237 písm. g/ O. s. p.). Za nepodanie návrhu na začatie konania považoval nepodanie námietky zaujatosti, pretože to nebolo obsahom jeho vôle. Za odňatie možnosti konať pred súdom považoval údajnú prekvapivosť a nepreskúmateľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. Rozhodovanie vylúčeným sudcom v konaní pred súdom prvého stupňa vyvodzoval z toho, že išlo o sudcu súdu, ktorého nezákonným postupom mu mala byť spôsobená žalovaná ujma. Odvolaciemu súdu napokon vyčítal aj nesprávnosť jeho záveru, podľa ktorého sa vecné oslobodenie konania od súdnych poplatkov nevzťahuje na súdny poplatok za vznesenie námietky zaujatosti.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania zastúpený v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O. s. p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O. s. p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.

V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania toho istého dovolateľa - viď konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 1Cdo/122/2014, 1Cdo/264/2013, 3Cdo/534/2014, 4Cdo/132/2014, 4Cdo/229/2014, 4Cdo/235/2014, 4Cdo/380/2014, 4Cdo/424/2014, 5Cdo/295/2014, 5Cdo/311/2014, 6Cdo/120/2014, 6Cdo/304/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O. s. p. už ďalšie dôvody neuvádza.

Vzhľadom na to, že dovolanie žalobcu podľa § 237 a § 239 O. s. p. prípustné nie je, najvyšší súd ho odmietol podľa § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p.

O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p., § 151 O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s. p.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.