UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. 12C/157/2012, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 30. apríla 2015, č. k. 2Co/516/2014-193, takto
rozhodol:
I. Dovolanie žalobcu o d m i e t a.
II. Žalovanej náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
Okresný súd Žiar nad Hronom uznesením zo dňa 10. septembra 2014, č. k. 12C/157/2012-162 uložil žalobcovi pri aplikácii položky č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, aby v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia zaplatil súdny poplatok za odvolanie, ktorý je 20 eur. Zároveň žalobcu poučil, že ak súdny poplatok v určenej lehote nezaplatí, bude ho súd vymáhať.
Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, uznesením zo dňa 30. apríla 2015, č. k. 2Co/516/2014-193 uznesenie okresného súdu potvrdil. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca podal na okresný súd pred 01. októbra 2012 (dňa 27. septembra 2012) žalobu o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších právnych predpisov, ktorá mu mala byť spôsobená (okresným súdom) nesprávnym úradným postupom. Pretože do 30. septembra 2012 konanie bolo vecne oslobodené od súdneho poplatku, žalobcovi nevznikla podaním návrhu poplatková povinnosť, a to prihliadnuc i na intertemporálne ustanovenie § 18ca Zákona o súdnych poplatkoch. Proti rozsudku okresného súdu vo veci samej podal žalobca odvolanie dňa 25. septembra 2014, teda nejde o úkon navrhnutý do 30. septembra 2012, za ktorý sa poplatok v zmysle cit. § 18ca Zákona o súdnych poplatkoch nevyberá. Pretože poplatková povinnosť žalobcu vznikla podaním odvolania, pričom od 01. októbra 2012 na konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánuverejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom sa nevzťahuje vecné oslobodenie, vznikla žalobcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie podľa ust. § 6 ods. 2 druhá veta Zákona o súdnych poplatkoch, položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, I. Poplatky vyberané v občianskom súdnom konaní, a to vo výške 20 eur. Odvolací súd konštatoval, že jedine v prípade, ak by bolo odvolanie podané žalobcom do 30. septembra 2012, vzťahovalo by sa na žalobcu vecné oslobodenie od platenia súdneho poplatku za odvolanie podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. k/ Zákona o súdnych poplatkoch aj na odvolacie konanie podľa ustanovenia § 4 ods. 4 Zákona o súdnych poplatkoch. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd v závere svojho rozhodnutia skonštatoval, že považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správne, a preto ho potvrdil.
Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie. Žiadal rozhodnutia súdov oboch nižších stupňov zrušiť bez náhrady a v prípade úspechu žiadal, aby mu bola priznaná náhrada trov dovolacieho konania. Dovolanie odôvodnil tým, že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p. v spojení s § 237 písm. f/ O. s. p.), ktoré malo spočívať v prekvapivosti rozhodnutia odvolacieho súdu a v porušení jeho práva na súdnu ochranu zaručenú čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, pretože mu súd uložil poplatkovú povinnosť v prípade, kde ju nemal.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania zastúpený v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O. s. p. bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O. s. p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.
V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania toho istého dovolateľa - viď konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 2Cdo/280/2014, 2Cdo/295/2014, 2Cdo/310/2014, 2Cdo/331/2014, 2Cdo/350/2014, 2Cdo/552/2014, 3Cdo/275/2014, 3Cdo/333/2014, 3Cdo/374/2014, 5Cdo/301/2014, 5Cdo/353/2014, 5Cdo/390/2014, 7Cdo/398/2014, 7Cdo/526/2014, 8Cdo/431/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O. s. p. už ďalšie dôvody neuvádza.
Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesnej vady konania tvrdenej žalobcom, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v § 237 ods. 1 O. s. p. a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z § 239 O. s. p., najvyšší súd odmietol procesne neprípustné dovolanie podľa § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p.
O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p., § 151 a § 142 ods. 1 O. s. p.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.