Najvyšší súd 6Sžf/39/2014
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: INGWE ANWARUNYA, s.r.o., so sídlom Priemyselná 786, Michalovce (predtým CARAT Distillery, spol. s r.o., so sídlom Senecká cesta 23,931 01 Šamorín), IČO: 36 272 612, právne zastúpený: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, 917 01 Trnava, proti
žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská
Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100902/8153/2013/CI zo dňa
25. januára 2013, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k.
14S/34/2013
-92 zo dňa 27. februára 2014, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k.
14S/34/2013-92 zo dňa 27. februára 2014 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Krajský súd v Trnave napadnutým rozsudkom rozhodnutie žalovaného správneho
orgánu č. 1100902/8153/2013/CI zo dňa 25. januára 2013 zrušil podľa § 250j ods.2, písm. e/
O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobcovi
2 6SŽÍ/39/2014
náhradu trov konania vo výške 70 eur za súdny poplatok a 431,60 eur na účet jeho právneho
zástupcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Z odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplýva, že krajský súd zákonnosť
preskúmavaných rozhodnutí posudzoval v intenciách ustanovenia § 50 ods. 1 zákona č.
563/2009 Z.z. o správe daní-daňového poriadku, a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v
znení neskorších prepisov (ďalej len zákon č. 563/2009 Z.z alebo daňový poriadok) v spojení
s § 16 zákona č. 530/2011 Z.z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov účinného od
01.09.2012 (ďalej len zákon č. 530/2011 Z.z.), ktorú právnu úpravu citoval, postupom podľa
ustanovení piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku.
Krajský súd z administratívneho spisu zistil, že žalovaný žalobou napadnutým
rozhodnutím potvrdil rozhodnutie Colného úradu Trnava č. 9005838/1/1265388 /2012 zo dňa
13. 11. 2012, ktorým bolo žalobcovi registrovanému ako prevádzkovateľ daňového skladu
postupom podľa § 50 ods. 1 zákona č. 563/2008 Z.z. ( zrejme č. 563/2009 Z.z.), aby v
prípade, že by súčet spotrebnej dane z liehu (ďalej len daň), ktorá vznikla uvedením
alkoholického napoja, ktorý je lieh ( ďalej len lieh) do daňového voľného obehu daňovým
subjektom v zdaňovacom období november 2011 a ktorá nebola zaplatená a dane pripadajúcej
na celkové množstvo liehu uvedené do daňového voľného objemu obehu daňovým subjektom
za zdaňovacie obdobie december roku 2012 (ďalej len súčet nezaplatenej dane) bol vyšší ako
rozdiel sumy zloženej zábezpeky na daň podľa § 16 zákona č. 530/2011 Z.z. a sumy
zábezpeky na daň pripadajúcej na ich prepravovaný v pozastavení dane sa zdržal uvedenia
liehu do daňového voľného obehu za zdaňovacie obdobie december roku 2012 bez
predchádzajúceho zloženia peňažnej sumy na uvedený účet správcu dane s použitím
uvedeného variabilného symbolu tak, aby súčet nezaplatenej dane bol vždy nižší alebo rovný
ako súčet sumy zloženej zábezpeky na daň podľa § 16 zákona č. 530/2011 Z.z. (zníženej o
sumu zábezpeky na daň pripadajúcu na lieh prepravovaný v pozastavení dane) a zloženej
peňažnej sumy. nakoľko je dôvodná obava, že nesplatná alebo nevyrubená daň bude v dobe
jej splatnosti a vymáhateľnosti nevymožiteľná, alebo že v tejto dobe bude vymáhanie dane
spojené so značnými ťažkosťami.
Colný úrad Trnava v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia zo dňa 13. 11. 2012
konštatoval, že podľa predložených vývozných vyhlásení vyviezol žalobca na územie tretieho
štátu 7.580.000 kontrolných známok, ktoré mali byť odovzdané obchodnému partnerovi OOO
ITAR v Ruskej federácií. Na územie Slovenskej republiky bolo dovezené a následne
3 6SŽÍ739/2014
prepustené do colného režimu voľný obeh 96.240 spotrebiteľských balení liehu označených
predmetnými známkami. Podľa informácií daňového úradu vyvezené kontrolné známky
neboli dodané tvrdenému odberateľovi, čím vzniklo podozrenie z nezákonného nakladania s
kontrolnými známkami v danom objeme (nenalepené vyvezené kontrolné známky neboli
predložené), vzhľadom na do úvahy prichádzajúcu pokutu za správny delikt v zmysle § 47
ods. písm.e/ zákona č. 105/2004 Z.z. vo výške 20.325.168 eur, v súvislosti s ktorou je obava
že nesplatná alebo nevyrubená daň bude v dobe jej splatnosti a vymáhateľnosti
nevymožiteľná alebo, že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami,
z dôvodu ktorých s odkazom na platnú právnu úpravu zákona č. 563/2009 Z.z. bolo vydané
predbežné opatrenie.
Žalovaný žalobou napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že napadnuté predbežné
opatrenie bolo vydané v súlade so zákonom, jeho účelom je zabezpečenie zaplatenia do úvahy
prichádzajúcej dane z liehu, v prípade ak by žalobcovi bola uložená pomerne vysoká
potenciálne hroziaca pokuta v súvislosti so spornými kontrolnými známkami. Obsah
predloženého oficiálneho stanoviska vydaného Federálnou službou pre reguláciu trhu s
liehovinami Ruskej federácie je v rozpore s informáciami získanými danej veci Kriminálnym
úradom finančnej správy od Colnej správy Ruskej federácie. S poukazom na fungovanie
žalobcu ako podnikateľa v režime slovenských daňových noriem žalovaný nepovažoval za
dôvodné ani výhrady o obmedzovaní podnikania, resp. vzniku značnej škody z titulu
postupu/rozhodovania správcu dane.
Krajský súd poukazom na právnu úpravu ustanovenú v § 50 ods. 1 zákona č. 563/2009
Z.z. a ustanovenú v § 16 ods. 1, 3, 7, 8, U, 12, 17 zákona č. 530/2011 Z.z., uviedol, že
zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho
orgánu predchádzajúca predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia, keď súd v
rámci súdneho prieskumu musí prihliadať na procesné pochybenie správneho orgánu
namietané v žalobe. Poukazom na skutkové zistenia vyplývajúce z administratívneho spisu
krajský súd konštatoval, že napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané na základe
informácií a dôkazov zabezpečených Kriminálnym úradom finančnej správy od Colnej správy
Ruskej federácie, s ktorým sa jednak žalobca nemal možnosť oboznámiť a jednak žalovaný
nedostatočne, resp. nijako nevyhodnotil v odôvodnení rozhodnutia rozpor medzi obsahom
dôkazov predložených žalobcom (osvedčujúcich riadny vývoz známok a ich zničenie) a
informácií, ktoré mali k dispozícii z vlastných zdrojov správne orgány. Krajský súd súhlasil s
názorom žalovaného, že pre vydanie predbežného opatrenia v zmysle § 50 zákona
4 ÓSžf/39/2014
č. 563/2009 Z.z. postačuje odôvodnená obava. Konštatoval, že je však potrebné trvať na tom,
aby správny orgán sa v odôvodnení rozhodnutia dostatočne vysporiadal so splnením
podmienok na vydanie predbežného opatrenia aj z tohto hľadiskám, pričom je potrebné
vyhodnotiť aj širšie okolnosti prípadu, vrátane žalobcom namietanej daňovej spoľahlivosti v
súvislosti s upustením od povinnosti mať zloženú zábezpeku na daň, majúc za to, že tento
postup je nevyhnutný pre zabezpečenie zákonom garantovaných práv daňovníka ako
účastníka správneho konania vrátane práva na súdnu ochranu.
Krajský súd vo vzťahu k vznesenej námietke žalovaného, že napadnuté rozhodnutie
majúce dočasný charakter nepodlieha súdnemu prieskumu, konštatoval, že v danom prípade
sa jedná o rozhodnutie dôsledkom, ktorého je zásah do základných práv a slobôd žalobcu, a
ako také nesmie byť vylúčené zo súdneho prieskumu (článok 46 ods. 2 Ústavy SR). Dal do
pozornosti právny názor vyslovený Najvyšším súdom SR v uznesení sp. zn. 4 Sžf 70/2012 zo
dňa 23.04.2013.
Záverom krajský súd uviedol, že nepovažuje za dôvodné opakované poukazy na vzťah
daňovej zábezpeky ako Špeciálneho inštitútu (majúceho prednosť) a predbežného opatrenia
ako všeobecného inštitútu, ktorý podľa názoru žalobcu v prípade upustenia od povinnosti
zložiť daňovú zábezpeku vylučuje možnosť uložiť predbežné opatrenie v zmysle § 50 zákona
č. 563/2009 Z.z., poukazom na to, že ide o dva inštitúty využiteľné v daňovom konaní síce za
rovnakým účelom (zabezpečenie riadneho plnenia daní) avšak s odlišnými právnymi
dôvodmi a zákonnými podmienkami ich aplikácie.
Krajský súd rozhodovanie o náhrade trov konania odôvodnil podľa § 250k ods. 1
O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania, ktoré mu vznikli
zaplatením súdneho poplatku a právnym zastúpením.
II.
Proti uvedenému rozsudku krajského súdu sa v zákonnej lehote odvolal žalovaný.
Žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a
vec mu vrátil na ďalšie konanie, alternatívne, aby napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil
tak, že žalobu zamieta.
5 6Sžff39/2014
V dôvodoch odvolania namietal, že krajský súd na základe vykonaných dôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým záverom ( § 205 ods. 2, písm. d/ O.s.p.) a rozhodnutie súdu
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/).
Vytýkal krajskému súdu, že v rozsudku dochádza ku skutkovým a právnym záverom,
ktoré iba stručne konštatuje, avšak neuvádza dôvody ako k nim dospel.
Nesúhlasil s argumentáciou súdu 1. stupňa, že pokiaľ považoval rozhodnutie
žalovaného za zasahujúce do základných práv a slobôd žalobcu a teda podliehajúce súdnemu
prieskumu podľa piatej časti druhej hlavy O.s.p., neuvádza, aké základné práva a slobody
žalobcu mali byť rozhodnutím žalovaného dotknuté a akým spôsobom. Vyslovil názor, že pre
účely pristúpenia súdu k súdnemu prieskumu rozhodnutia správneho orgánu podľa § 247 a
nasl. O.s.p., musí byť výslovne zrejmé, že žalobca bol na svojich právach ukrátený
rozhodnutím a postupom správneho orgánu. Dal do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 5sžf 42/2008 zo dňa 19. 08. 2008. Nesúhlasil, že by v danom prípade bolo
obmedzené právo žalobcu na podnikanie.
Žalovaný taktiež považoval za nesprávne tvrdenie súdu prvého stupňa, že žalobca sa
nemal možnosť oboznámiť s príslušnými dôkazmi, na základe, ktorých bolo rozhodnutie
žalovaného vydané.
Nesúhlasil s ani argumentáciou súdu prvého stupňa, že žalovaný nedostatočne resp.
nijak nevyhodnotil v odôvodnení rozhodnutia rozpor medzi obsahom dôkazov predložených
žalobcov a informáciami, ktoré mali správne orgány dispozície z vlastných zdrojov.
Zdôrazniac účel vydania predbežného opatrenia, poukázal na dôvody uvedené v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia na str. 7. Vytýkal súdu prvého stupňa, že v napadnutom rozsudku
ničím nekonkretizuje v Čom, u ktorých námietok sa žalovaný mal nedostatočne, resp. nijako
vysporiadať.
Žalovaný ďalej namietal tvrdenie súdu prvého stupňa, že bolo potrebné skúmať
dôvodnosť vydania rozhodnutia colného úradu vrátanie žalobcom namietanej daňovej
spoľahlivosti v súvislosti s upustením od povinnosti mať zloženú zábezpeku. Vyslovil názor,
že súd prvého stupňa očividne pri vyslovení svojho názoru ako dôvodu zrušenia rozhodnutia
žalovaného postupoval v rozpore s § 245 ods. 2 O.s.p.. Tvrdil že, ak prvostupňový súd sa
zaoberal odôvodnenosťou vydania predbežného opatrenia vzhľadom na rizikový faktor
ohrozujúci úhradu dane, je bezpredmetné, či bol žalobca v predchádzajúcom období
6 6Sžf/39/2014
považovaný za daňovo spoľahlivého, keďže predpoklad uloženia sankčnej pokuty predstavuje
novú skutočnosť, ktorá nastala neskôr a v prípade uloženia pokuty v značnej výške
20.325.1686 samo o sebe nutne predstavuje riziko finančnej insolventnosti daňového subjektu
bez ohľadu na to, či bol v minulosti považovaný za daňovo spoľahlivého. Žalovaný považoval
za nesprávne tvrdenie súdu prvého stupňa poukazujúce na skutočnosť, že žalobca mal
upustené od povinnosti zložiť zábezpeku, keďže ku dňu vydania rozhodnutia colného úradu
zo dňa 13. 11. 2012 mal žalovaný opätovne zloženú zábezpeku. Uviedol, že žalobca bol
povinný podľa § 76 ods. 2 písm. a/ zákona č. 530/2011 Z.z. účinného od 1. 1. 2012 podať
správcovi dane do stanovenej lehoty opätovnú žiadosť o úplné upustenie od zábezpeky, v
uvedenej lehote žalobca predmetnú žiadosť nepodal, a preto zo zákona podľa § 76 ods. 9 mu
opätovne vznikla povinnosť zložiť zábezpeku. Poukázal na to, že po podaní daňového
priznania za príslušný kalendárny mesiac, peňažná suma zložená žalobcom na základe
predbežného opatrenia, bola na základe jeho žiadosti použitá na úhradu priznanej dane,
ilustrujúc tým dôvodnosť jeho námietky, ktorou namietal tvrdenie súdu prvého stupňa, že
rozhodnutie colného úradu/žalovaného treba považovať za zásah do základných práv a slobôd
žalobcu.
Záverom žalovaný dal do pozornosti oznámenie Generálnej prokuratúry SR č. VI/1 Gd
349/12 - 10 zo dňa 28. 11. 2012, v ktorom konštatovala, že rozhodnutia žalovaného sú
predbežnej povahy a majú obmedzenú platnosť, a preto nebol zistený dôvod na vykonanie
opatrení.
III.
Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril tak, že navrhoval, aby najvyšší súd
odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil.5
V dôvodoch vyjadrenia poukázal na to, že naďalej trvá na svojich tvrdeniach a
právnom názore vyslovenom v žalobe, ako aj že žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne
skutočnosti, ktoré by mohli viesť k zmene napadnutého rozsudku krajského súdu. Uplatnil si
náhradu trov odvolacieho konania v sume 170, 44 eur.
6Sžf/39/2014
IV.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ust. § 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s
§ 246c ods, 1) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu z dôvodov a v rozsahu
uvedenom v odvolaní žalovaného (§ 246c ods. 1 veta prvá v spojení s ust. § 212 ods. 1 O.s.p.)
postupom podľa ust. § 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p., keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol
zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p v
spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2), a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.
Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu,
ktorým súd prvého stupňa žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu č.
1100902/8153/2013/CI zo dňa 25. januára 2013 zrušil podľa § 250j ods.2, písm. e/ O.s.p. a
vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Žalobou napadnutým rozhodnutím č. 1100902/8153/2013/CI zo dňa 25. januára 2013
žalovaný potvrdil rozhodnutie Colného úradu Trnava č. 9005838/1/1265388 /20I2 zo dňa 13.
11. 2012 podľa § 74 ods.4 zákona č. 563/2009 Z.z..
Colný úrad Trnava rozhodnutím c. 9005838/1/1265388 /2012 zo dňa 13. 11. 2012
žalobcovi registrovanému ako prevádzkovateľ daňového skladu podľa § 50 ods. 1 zákona č.
563/2009 Z.z. uložil povinnosť, aby v prípade, že by súčet spotrebnej dane z liehu (ďalej len
daň), ktorá vznikla uvedením alkoholického napoja, ktorý je lieh ( ďalej len lieh) do
daňového voľného obehu daňovým subjektom v zdaňovacom období november 2011 a ktorá
nebola zaplatená a dane pripadajúcej na celkové množstvo liehu uvedené do daňového
voľného obehu daňovým subjektom za zdaňovacie obdobie december roku 2012 (ďalej len
súčet nezaplatenej dane) bol vyšší ako rozdiel sumy zloženej zábezpeky na daň podľa § 16
zákona č. 530/2011 Z.z. a sumy zábezpeky na daň pripadajúcej na lieh prepravovaný v
pozastavení dane, sa zdržal uvedenia liehu do daňového voľného obehu za zdaňovacie
obdobie december roku 2012 bez predchádzajúceho zloženia peňažnej sumy na uvedený účet
správcu dane s použitím uvedeného variabilného symbolu tak, aby súčet nezaplatenej dane
bol vždy nižší alebo rovný ako súčet sumy zloženej zábezpeky na daň podľa § 16 zákona č.
530/2011 Z.z. (zníženej o sumu zábezpeky na daň pripadajúcu na lieh prepravovaný
8 6SŽÍ/39/2014
v pozastavení dane) a zloženej peňažnej sumy, nakoľko je dôvodná obava, že nesplatná alebo
nevyrubená daň bude v dobe jej splatnosti a vymáhateľnosti nevymožiteľná, alebo že v tejto
dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami.
Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup žalovaného
správneho orgánu, ktorým žalovaný rozhodol s konečnou platnosťou o predbežnom opatrení
podľa § 50 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z., ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť zdržať
sa uvedenia liehu do daňového voľného obehu za zdaňovacie obdobie december roku 2012
bez predchádzajúceho zloženia peňažnej sumy na uvedený účet správcu dane, za predpokladu
podmienok uložených v tomto predbežnom opatrení.
Odvolací súd v medziach odvolania žalovaného preskúmal rozsudok súdu prvého
stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj
napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu v spojení s rozhodnutím správneho
orgánu prvého stupňa a konania im prechádzajúce v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe,
najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými zásadnými
námietkami uvedenými v žalobe, ako aj námietkami žalovaného uvedenými v jeho vyjadrení
k žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť
napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.
Najvyšší súd v procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku súdu prvého
stupňa vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu,
obsiahnutých v odôvodnení napadnutého prvostupňového rozsudku, ktoré z tohto dôvodu
neopakuje a súčasne na ne poukazuje.
Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu
podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (§§ 247 a nasl. O.s.p.) je
posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových
podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s
účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi
predpismi, a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho
orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.
Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu
správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia.
9 ÓSžf/39/2014
Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav,
ktorý tu bol v Čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy
nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.).
V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia
správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho
orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na
zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).
Pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej
úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, Či také rozhodnutie nevybočilo z medzi
a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho
rozhodnutia (§ 245 ods. 2 O.s.p.).
„Podľa či. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava") Slovenská republika je
zvrchovaný, demokratický a právny štát.
Podľa či. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v
rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.7
Podľa či. 152 ods. 4 ústavy výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a
ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.
Z uvedeného článku ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných
právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou. Vplyvom ústavy dochádza k vsunutiu jej
obsahovo-hodnotových vlastností do všeobecných pojmov zákona tak, aby bol zabezpečený
ústavne konformný výklad. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je
súčasťou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Práve tu je ťažisko
činnosti správneho súdnictva, pretože dikcia zákona nemôže byť interpretovaná izolovane,
mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Orgány štátu
realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v
zmysle či.2 ods.2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou
obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (či. 7
Ústavy SR) a po vstupe Slovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie
postupovať tiež v súlade s jej právne záväznými predpismi.
6Sžf/39/2014
Odvolací súd v danej veci zistil, že spor o zákonnosť napadnutého rozhodnutia
žalovaného medzi účastníkmi konania v prieskumnom konaní súdu spočíva práve v ústavnej
konformnosti výkladu právnej úpravy ustanovujúcej splnenie zákonných podmienok pre
uloženie povinnosti daňovému subjektu na základe predbežného opatrenia v zmysle zákonnej
úpravy ustanovenej v § 50 zákona č. 563/2009 Z.z., a preto odvolací súd zameral svoju
pozornosť na uvedené sporné skutočnosti.
Podľa § 50 ods. 1, 3, 5, 6, 7 správca dane môže počas daňovej kontroly, počas
určovania dane podľa pomôcok alebo pri miestnom zisťovaní na zabezpečenie ich účelu alebo
ak je odôvodnená obava, že nesplatná daň alebo nevyrubená daň bude v dobe jej splatnosti a
vymáhateľnosti nevymožiteľná alebo že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so
značnými ťažkosťami, v rozsahu nevyhnutne potrebnom uložiť rozhodnutím daňovému
subjektu, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo strpel, a to najmä, aby a) zložil
peňažnú sumu na účet správcu dane, b) nenakladal s vecami alebo právami určenými v
rozhodnutí.
Proti rozhodnutiu o uložení predbežného opatrenia možno podať odvolanie, ktoré
nemá odkladný účinok.
Správca dane predbežné opatrenie zruší, ak pominie dôvod, pre ktorý bolo uložené; ak
pominul dôvod len sčasti, predbežné opatrenie sa zruší len čiastočne.
Predbežné opatrenie stráca účinnosť dňom zaplatenia dane alebo daňového
nedoplatku, a to aj vykonaním kompenzácie podľa § 55 ods. 7, alebo dňom vzniku záložného
práva podľa § 81; o strate účinnosti predbežného opatrenia musí správca dane písomne
upovedomiť daňový subjekt.
Ak správca dane predbežné opatrenie zrušil alebo predbežné opatrenie stratilo
účinnosť, správca dane bezodkladne vráti daňovému subjektu zloženú peňažnú sumu podľa
odseku 1 písm. a) alebo jej časť, ktorá nebola použitá na úhradu dane alebo daňového
nedoplatku, na ktorú bola zložená.
Zákonodarca v právnej norme ustanovenej v § 50 zákona č. 563/2009 Z.z. upravuje
jednak hmotnoprávne podmienky pre uloženie predbežného opatrenia, jeho účinnosť, ako aj
postup správcu dane pri jeho ukladaní. Podnet na uloženie predbežného opatrenia môže
vychádzať len od správcu dane. Predbežné opatrenie možno uložiť v ktoromkoľvek štádiu
daňovej kontroly alebo miestneho zisťovania, alebo v procese určovania dane
6Sžf/39/2014
podľa pomôcok, spravidla však vtedy, keď správca dane zistí porušenie povinností daňovým
subjektom a predpokladá sa, že správca dane rozhodnutím vyrubí daň alebo rozdiel dane.
Predbežné opatrenie môže správca dane uložiť len formou procesného rozhodnutia, ktoré
musí mať všetky predpísané náležitosti ( § 63 daňového poriadku ). Na jeho vydanie je
príslušný správca dane, ktorý vykonáva daňovú kontrolu alebo miestne zisťovanie. Vydaniu
rozhodnutia o predbežnom opatrení nepredchádza dokazovanie. Stačí, ak skutočnosti, ktorých
sa predbežné opatrenie týka, sú osvedčené a v takej miere, aby odôvodňovali použitie
predbežného opatrenia, teda ak je odôvodnená obava, že nesplatná daň alebo nevyrubená daň
bude v dobe jej splatnosti a vymáhateľnosti nevymožiteľná, alebo že v tejto dobe bude
vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami. Výrok rozhodnutia musí byť formulovaný
tak, aby predbežné opatrenie bolo vykonateľné. Inštitútom predbežného opatrenia správca
dane obmedzuje dispozičné právo daňového subjektu s jeho majetkom, a to najmä aby - zložil
peňažnú sumu na účet správcu dane; -nenakladal s vecami alebo právami určenými v
rozhodnutí. Proti rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré nemá odkladný účinok.
Rozhodnutie je vykonateľné, ak proti nemu nemožno podať odvolanie, alebo ak odvolanie
nemá odkladný účinok, z ktorých dôvodov rozhodnutie o predbežnom opatrení je dňom
doručenia vykonateľné. Voči rozhodnutiu o predbežnom opatrení možno podať odvolanie a
po ukončení odvolacieho konania a doručení rozhodnutia odvolacieho orgánu je rozhodnutie
právoplatné. Predbežné opatrenie nesmie byť trvalej povahy a nesmie znemožňovať
obnovenie pôvodného stavu v budúcnosti. Účinnosť predbežného opatrenia je časovo
obmedzená. Predbežné opatrenie stráca účinnosť - dňom úplného zaplatenia dane alebo
daňového nedoplatku alebo dňom ieho úplného uhradenia vykonaním kompenzácie podľa §
55 od s.7. O strate účinnosti predbežného opatrenia musí správca dane písomne upovedomiť
daňový subjekt. Táto skutočnosť môže nastať aj vtedy, ak napr. daňový subjekt uplatní riadne
alebo mimoriadne opravné prostriedky a na základe nich správca dane alebo odvolací orgán
rozhodnutie o vyrubení dane alebo rozdielu dane zruší alebo zmení. Následkom je zrušenie
rozhodnutia o predbežnom opatrení, a to celkom alebo sčasti. Ak správca dane predbežné
opatrenie zrušil alebo predbežné opatrenie stratilo účinnosť, správca dane bezodkladne vráti
daňovému subjektu zloženú peňažnú sumu na účte správcu dane alebo jej časť, ktorá nebola
použitá na úhradu dane alebo daňového nedoplatku, na ktorú bola zložená.
Vychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu odvolací
súd mal preukázané, že Colný úrad Trnava vo výroku rozhodnutia č. 9005838/1/1265388
12 6SŽÍ739/2014
/2012 zo dňa 13. 11. 2012 uložil žalobcovi, registrovanému ako prevádzkovateľ daňového
skladu postupom podľa § 50 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z., aby v prípade, že by súčet
spotrebnej dane z liehu (ďalej len daň), ktorá vznikla uvedením alkoholického napoja, ktorý je
lieh ( ďalej len lieh) do daňového voľného obehu daňovým subjektom v zdaňovacom období
november 2011 a ktorá nebola zaplatená a dane pripadajúcej na celkové množstvo liehu
uvedené do daňového voľného obehu daňovým subjektom za zdaňovacie obdobie december
roku 2012 (ďalej len súčet nezaplatenej dane) bol vyšší ako rozdiel sumy zloženej zábezpeky
na daň podľa § 16 zákona č. 530/2011 Z.z. a sumy zábezpeky na daň pripadajúcej na lieh
prepravovaný v pozastavení dane, sa zdržal uvedenia liehu do daňového voľného obehu za
zdaňovacie obdobie december roku 2012 bez predchádzajúceho zloženia peňažnej sumy na
uvedený účet správcu dane s použitím uvedeného variabilného symbolu tak, aby súčet
nezaplatenej dane bol vždy nižší alebo rovný ako súčet sumy zloženej zábezpeky na daň
podľa § 16 zákona č. 530/2011 Z.z. (zníženej o sumu zábezpeky na daň pripadajúcu na lieh
prepravovaný v pozastavení dane) a zloženej peňažnej sumy, nakoľko je dôvodná obava, že
nesplatná alebo nevyrubená daň bude v dobe jej splatnosti a vymáhateľnosti nevymožiteľná,
alebo že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami. Rozhodnutie
Colného úradu Trnava sa stalo vykonateľné dňom jeho doručenia žalobcovi, pretože napriek
prípustnosti odvolania proti tomuto rozhodnutiu, podanie odvolania nemalo odkladný účinok.
Zo znenia výroku tohto rozhodnutia vyplýva, že účinnosť predbežného opatrenia bola časovo
obmedzená. Predbežné opatrenie stratilo účinnosť vykonaním kompenzácie zloženej
zábezpeky predbežným opatrením s daňou za sledované zdaňovacie obdobie. Na túto
skutočnosť upozornil aj žalovaný v dôvodoch odvolania proti rozsudku súdu prvého stupňa,
keď poukázal na to, že po podaní daňového priznania za príslušný kalendárny mesiac, peňažná
suma zložená žalobcom na základe predbežného opatrenia, bola na základe jeho žiadosti
použitá na úhradu priznanej dane.
Krajský súd postupoval správne, kedl vo vzťahu k vznesenej námietke žalovaného, že
napadnuté rozhodnutie má dočasný charakter, a preto nepodlieha súdnemu prieskumu,
posudzoval charakter preskúmavaného rozhodnutia, či vzhľadom na jeho predbežnú povahu
by mohlo zasiahnuť do základných práv a slobôd žalobcu, z ktorého dôvodu by nemohlo byť
vylúčené zo súdneho prieskumu (článok 46 ods. 2 Ústavy SR), dajúc do pozornosti právny
názor vyslovený Najvyšším súdom SR v uznesení sp. zn. 4 Sžf 70/2012 zo dňa 23. 04. 2013.
Súd prvého stupňa však svoje skutkové a právne závery náležité neodôvodnil.
13 6Sžf/39/2014
Zákonodarca v právnej úprave predbežného opatrenia v právnej norme § 50 zákona č.
563/2009 Z.z. predpokladá dočasný charakter úpravy pomerov daňového subjektu. Účinnosť
predbežného opatrenia je časovo obmedzená. Predbežné opatrenie stráca účinnosť -dňom
úplného zaplatenia dane alebo daňového nedoplatku alebo - dňom jeho úplného uhradenia
vykonaním kompenzácie podľa § 55 ods.7. O strate účinnosti predbežného opatrenia musí
správca dane písomne upovedomiť daňový subjekt. Ak predbežné opatrenie stratilo účinnosť,
správca dane bezodkladne vráti daňovému subjektu zloženú peňažnú sumu na účte správcu
dane alebo jej časť, ktorá nebola použitá na úhradu dane alebo daňového nedoplatku, na ktorú
bola zložená.
Vychádzajúc zo skutkových zistení a z právnej úpravy ustanovujúcej predbežné
opatrenie (§ 50 zákona č. 563/2009 Z.z.) krajský súd v danom prípade si nezadovázil dostatok
skutkových okolností, majúce za následok predčasnosť ustálenia jeho záveru o nutnosti
súdneho prieskumu žalobou napadnutého rozhodnutia. Predmet súdneho prieskumu postupom
podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku je určený predmetom, o
ktorom rozhodol orgán verejnej správy rozhodnutím napadnutým žalobou, ako aj rozsahom
dôvodov uvedených v žalobe. Povinnosťou súdu je skúmať splnenie podmienok súdneho
prieskumu vychádzajúc z konkrétnych skutkových a právnych okolností každého
individuálneho prípadu. Aj keď súdy v rámci súdneho prieskumu neposudzujú účelnosť a
vhodnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy, sú vždy povinné posudzovať účinnosť
preskúmavaného rozhodnutia a tým jeho pôsobenie na práva a povinnosti, ako aj právom
chránené záujmy fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá v postavení žalobcu v žalobe namieta,
že tieto boli rozhodnutím a postupom orgánu verejnej správy porušené. Z tohto pohľadu bolo
povinnosťou súdu prvého stupňa v danej veci skúmať, či predmetné rozhodnutie Colného
úradu Trnava a následne rozhodnutie žalovaného uplynutím časovej pôsobnosti, započítaním
dane za sledované zdaňovacie obdobie, nestratilo svoju účinnosť a až na základe takto
zistených skutkových okolností posúdiť, či predmetné predbežné opatrenie bolo spôsobilé
zasiahnuť do základných práv a slobôd žalobcu.
Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací napadnutý
rozsudok Krajského súdu v Bratislave podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 221
ods. 1, písm. h/, ods. 2 O.s.p. a s § 246c ods. 1, veta prvá O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie.
14 6Sžf/39/2014
Povinnosťou súdu prvého stupňa bude v ďalšom konaní postupovať v intenciách
názoru odvolacieho súdu a po zadovážení si skutkových okolností naznačených vyššie v danej
veci opätovne rozhodnúť. Súčasne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí vo veci opäť
rozhodne o náhrade trov konania vrátane o náhrade trov odvolacieho konania ( § 246c ods. 1
v spojení s § 224 ods.3 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov
3: 0 ( § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení účinnom od 01. mája 2011 ).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 27. mája 2015
JUDr. Zdenka Reisenauerová , v. r,
predsedníčka senátu Za
správnosť vyhotovenia: Mgr. Karín Fedorová b