UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, o náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 13 C 224/2013, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 11. novembra 2015, sp. zn. 5 Co 831/2014, 5 Co 832/2014, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Žalovaná má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Nitre (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom z 11. novembra 2015, sp. zn. 5 Co 831/2014, 5 Co 832/2014, rozsudok Okresného súdu Komárno z 24. júna 2014, č. k. 13 C 224/2013- 63, potvrdil a zrušil uznesenie Okresného súdu Komárno (ďalej len „súd prvej inštancie“) z 9. septembra 2014, č. k. 13 C 224/2013-80, ktorým súd uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie vo výške 20,- eur podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“).
2. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa 11. marca 2016 dovolanie, v ktorom žiadala rozhodnutia oboch nižších súdov zrušiť bez náhrady. Dovolanie odôvodnila tým, že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.), ktorá vada mala spočívať v prekvapivosti rozhodnutia odvolacieho súdu a v porušení práva dovolateľky na súdnu ochranu zaručenú v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, pretože jej súd uložil poplatkovú povinnosť tam, kde ju nemala.
3. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, zákona č. 160/2015 Z.z.(ďalej len „C.s.p.“), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p. (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 C.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas strana, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.), zastúpená v súlade s § 429 ods. 1 C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 443 C.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 prvá veta C.s.p.) dovolací súd uvádza nasledovné:
5. Podľa právnej úpravy účinnej do 30. júna 2016 mohol dovolací súd uskutočniť meritórny dovolací prieskum len na základe dovolania, ktoré malo náležitosti uvedené v § 241 ods. 1 prvá veta O.s.p. V zmysle tohto ustanovenia muselo byť v dovolaní popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uvedené, proti ktorému rozhodnutiu dovolanie smeruje, v akom rozsahu a z akých dôvodov sa toto rozhodnutie napadá, prípadne ktoré dôkazy by sa mali vykonať na preukázanie dôvodov dovolania a čoho sa dovolateľ domáha.
6. Z dovolania žalobkyne (č. l. 123-129 spisu) je nepochybné, že je koncipované tak, ako dovolanie, ktoré smeruje (tak ako v iných jej právnych veciach) proti takému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvej inštancie o uložení súdneho poplatku za podanie odvolania (žalobkyňa v prvom odseku svojho dovolania výslovne uvádza, že podáva dovolanie proti uzneseniu, ktorým odvolací súd „rozhodol tak, že potvrdil uznesenie Okresného súdu Komárno zo dňa 9.9.2014, sp. zn. 13 C 224/2013-80, ktorým okresný súd rozhodol o povinnosti úhrady súdneho poplatku za podané odvolanie“). Odvolací súd ale potvrdil rozsudok Okresného súdu Komárno z 24. júna 2014, č. k. 13 C 224/2013-63 a uznesenie Okresného súdu Komárno z 9. septembra 2014, č. k. 13 C 224/2013-80, zrušil, ktorým súd prvého stupňa uložil žalobkyni zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie vo výške 20,- eur.
7. Okresný súd Komárno uznesením z 2. decembra 2016, č. k. 13 C 224/2013-140, ktoré žalobkyňa prevzala 19. decembra 2016, žalobkyňu s poukazom na vyššie uvedené nedostatky jej dovolania vyzval, aby ho v lehote 15 dní doplnila tak, aby spresnila, ktoré rozhodnutie odvolacieho súdu napáda, v nadväznosti na to upravila dôvody dovolania a preukázala existenciu a trvanie zamestnaneckého vzťahu s JUDr. Katarínou Hegedüsovou v čase podania dovolania a v čase trvania dovolacieho konania a doložila originál plnomocenstva z 4.1.2016. Poučil ju tiež, že ak výzve nevyhovie, súd prvej inštancie predloží spis na rozhodnutie dovolaciemu súdu (§ 241 ods. 4 O.s.p.), ktorý jej dovolanie odmietne. Žalobkyňa v súdom určenej lehote, ba ani do rozhodnutia dovolacieho súdu, na výzvu súdu nereagovala a vady svojho mimoriadneho opravného prostriedku neodstránila.
8. Najvyšší súd majúc na zreteli vyššie uvedené zistenia nepochybne vyplývajúce z obsahu spisu dovolanie žalobkyne odmietol, pretože nemá potrebné zákonom požadované náležitosti (§ 447 písm. d/ C.s.p.).
9. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 druhá veta C.s.p.).
10. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.