12XCdo/6/2015

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova č. 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné nám. č. 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 11 C 202/2012, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 25. apríla 2014, sp. zn. 6 Co 181/2014, rozhodol

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

Odôvodnenie

Okresný súd Bratislava II uznesením zo 4. októbra 2012, č. k. 11 C 202/2012 - 14, uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 66 Eur za vznesenú námietku zaujatosti podľa položky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“). Žalobkyňa podaniami doručenými okresnému súdu 9. októbra 2013 a 20. februára 2014 požiadala o vrátenie tohto súdneho poplatku.

Okresný súd Bratislava II uznesením z 27. februára 2014, č. k. 11 C 202/2012 -72, rozhodol, že žalobkyni súdny poplatok za uplatnenie námietky zaujatosti nevracia. V odôvodnení uviedol, že nebol naplnený zákonný predpoklad na rozhodnutie podľa § 11 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch, keď dospel k záveru, že žalobkyňa námietku zaujatosti nepodala dôvodne, pretože nebola vylúčená sudkyňa, ktorá vec prejednáva a rozhoduje. Toto uznesenie napadla žalobkyňa odvolaním.

Krajský súd v Bratislave uznesením z 25. apríla 2014, sp. zn. 6 Co 181/2014, napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne (§ 219 ods. 1 O.s.p.). V odôvodnení uviedol, že sa stotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa, ktorý zaujal vo svojom rozhodnutí, osobitne s jeho výkladom ustanovenia§ 11 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch, preto podľa neho na vrátenie súdneho poplatku nebol dôvod.

Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla žalobkyňa dovolaním, v ktorom žiadala zrušiť rozhodnutia súdov oboch nižších stupňov a v prípade úspechu priznať náhradu trov dovolacieho konania. Dovolanie odôvodnila tým, že v danom prípade súdy rozhodovali napriek tomu, že sa nepodal návrh na začatie konania (námietka zaujatosti), hoci bol podľa zákona potrebný (§ 237 písm. e/ O.s.p.), odvolací súd jej odňal možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.) tým, že jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné, nepredvídateľné a vychádza z nesprávnej interpretácie § 11 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch, ďalej namietala, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca, resp. súd nebol správne obsadený (§ 237 písm. g/ O.s.p.), pretože o jej povinnosti zaplatiť súdny poplatok rozhodol sudca súdu, nezákonný postup ktorého jej spôsobil majetkovú a nemajetkovú ujmu, náhrady ktorej sa v konaní domáha, a rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).

Žalovaná sa k dovolaniu písomne nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) pred preskúmaním vecnej správnosti rozhodnutia najprv zisťoval včasnosť podania dovolania, pričom dospel k záveru, že dovolanie oprávnenej bolo podané oneskorene.

Podľa § 240 ods. 1 O.s.p. účastník môže podať dovolanie do jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu na súde, ktorý rozhodoval v prvom stupni. Ak odvolací súd vydal opravné uznesenie, plynie táto lehota od doručenia opravného uznesenia.

Podľa § 240 ods. 2 O.s.p. zmeškanie lehoty uvedenej v odseku 1 nemožno odpustiť. Lehota je však zachovaná, ak sa dovolanie podá v lehote na odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 57 ods. 2 O.s.p. lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končia sa uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

V preskúmavanej veci je z obsahu súdneho spisu zrejmé, že dovolaním napadnuté rozhodnutie, t.j. uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 25. apríla 2014, sp. zn. 6 Co 181/2014, nadobudlo právoplatnosť 3. júna 2014 (v tento deň bolo rozhodnutie doručené právnej zástupkyni žalobkyne). Vzhľadom k tomu, že v danom prípade nebolo vydané opravné uznesenie a nepripadá teda do úvahy aplikácia ustanovenia § 240 ods. 1 veta druhá O.s.p., pripadol koniec jednomesačnej lehoty na podanie dovolania počítanej od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia na 3. júl 2014. Tento deň bol pracovný, preto nedošlo k posunutiu lehoty v zmysle § 57 ods. 2 veta druhá O.s.p. na nasledujúci pracovný deň. Lehota na podanie dovolania potom dovolateľke uplynula polnocou 3. júla 2014. Zo súdneho spisu však vyplýva, že dovolanie žalobkyne bolo podané kuriérovi spoločnosti ReMax Courier Service až 4. júla 2014, teda zjavne po uplynutí zákonom stanovenej jednomesačnej lehoty. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že okresný súd na predkladacej správe pre najvyšší súd nesprávne uviedol, že rozhodnutie bolo žalobkyni doručené prostredníctvom právneho zástupcu 6. júna 2014. Z pečiatky na doručenke vedľa podpisu osoby konajúcej za spoločnosť Fridrich Paľko, s.r.o. (č. l. 77) vyplýva, že zástupca žalobkyne prevzal predmetné uznesenie 3. júna 2014. Dátum 6. jún 2014 je na pečiatke Okresného súdu Bratislava II, ktorému sa podpísaná doručenka vrátila.

So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie oprávnenej podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p. odmietol ako oneskorene podané.

V dovolacom konaní žalovanej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti žalobkyni, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky jej však žiadne trovy dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, že jej žiadne nevznikli a ani si ich neuplatňovala.

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.