UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova č. 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné nám. č. 13, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Revúca pod sp. zn. 3 C 418/2012, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 29. mája 2014, sp. zn. 16 Co 877/2013, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Žalovaná má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 29. mája 2014, sp. zn. 16 Co 877/2013 odmietol odvolanie žalobkyne ako oneskorene podané.
2. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie, v ktorom uviedla, že v konaní jej bola odňatá možnosť konať tým, že odvolací súd odmietol jej odvolanie ako oneskorene podané, hoci procesné predpoklady pre tento postup neboli dané.
3. Žalovaná sa k dovolaniu písomne nevyjadrila.
4. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 Civilného sporového poriadku, ďalej len „C.s.p.“) po zistení, že dovolanie podala žalobkyňa poštou 22. júla 2014, súdu prvej inštancie doručené 23. júla 2014, t. j. včas (§ 470 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 240 ods. 1 O.s.p.), posudzoval jeho prípustnosť podľa Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) účinného do 30. júna 2016 (§ 470 ods. 2 C.s.p.). Bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 C.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.
5. V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu, voči ktorému dovolanie vzmysle § 239 O.s.p. nie je prípustné.
6. Prípustnosť dovolania žalobkyne nemožno vyvodiť ani z § 237 ods. 1 O.s.p. (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.).
7. Námietku žalobkyne o existencii procesnej vady konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p., t.j. že jej postupom odvolacieho súdu, spočívajúcom v odmietnutí jej odvolania, bola odňatá možnosť konať pred súdom, nepovažuje dovolací súd za dôvodnú.
8. V danej veci podacia pečiatka okresného súdu nad všetky pochybnosti dosvedčuje, že predmetné odvolanie bolo žalobkyňou podané osobne po uplynutí odvolacej lehoty.
9. Keďže žalobkyňa vo svojom dovolaní túto skutočnosť spochybňovala poukazom na zásielku (s hmotnosťou 80,10 kg) odovzdanú 28. júna 2013 spoločnosti ReMax Courier Service, spol. s r.o., súd vytvoril žalobkyni procesnú možnosť, aby doložila opodstatnenosť jej tvrdenia o včasnom podaní odvolania. Výzvou zo 6. júna 2016 vyzval žalobkyňu a spoločnosť ReMax Courier Service, spol. s.r.o., aby v lehote 10 dní predložili súdu doklad potvrdzujúci deň, v ktorom bolo odvolanie odovzdané na prepravu spoločnosti ReMax Courier Service, spol. s.r.o. Táto písomná výzva súdu bola právnemu zástupcovi žalobkyne doručená 9. júna 2016 a spoločnosti ReMax Courier Service, spol. s.r.o. 10. júna 2016, žalobkyňa ani spoločnosť ReMax Courier Service, spol. s.r.o. ale na ňu nereagovali.
10. Vzhľadom na to, že údaje obsiahnuté v spise vyznievajú v danom prípade v prospech záveru odvolacieho súdu o podaní odvolania žalobkyne oneskorene (po uplynutí odvolacej lehoty) a žalobkyňa nevyužila procesnú možnosť preukázať nesprávnosť tohto záveru, dovolací súd vychádzal z údajov, ktoré žalobkyňa relevantným spôsobom nespochybnila. Teda v preskúmavanej veci nešlo o prípad odmietnutia odvolania v procesnej situácii, v ktorej pre to neboli splnené podmienky.
11. Vzhľadom na uvedené možno uzavrieť, že dovolanie žalobkyne proti uzneseniu odvolacieho súdu nie je podľa § 239 O.s.p. a ani podľa § 237 ods. 1 O.s.p. prípustné. Preto najvyšší súd dovolanie žalobkyne proti uzneseniu krajského súdu, ktorým bolo odmietnuté odvolanie, ako dovolanie smerujúce proti uzneseniu, proti ktorému nie je prípustné, odmietol (§ 447 písm. c/ C.s.p.).
12. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd v zmysle § 451 ods. 3 veta druhá C.s.p. neodôvodňuje. O výške náhrady trov konania žalovanej rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
13. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.