UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova č. 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné nám. č. 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 18 C 83/2013, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 12. februára 2015, sp. zn. 9 Co 755/2014, 9 Co 756/2014, takto
rozhodol:
I. Dovolanie žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 12. februára 2015, sp. zn. 9 Co 755/2014, 9 Co 756/2014, odmieta.
II. Žalovaná má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Nitra (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením z 18. marca 2014, č. k. 18 C 83/2013
- 78, v spojení s opravným uznesením z 2. mája 2014, č. k. 18 C 83/2013 - 98, uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie vo výške 20 Eur podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov (ďalej len „Sadzobník“), ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“).
2. O odvolaní žalobkyne Krajský súd v Nitre (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom z 12. februára 2015, sp. zn. 9 Co 755/2014, 9 Co 756/2014, rozhodol tak, že okrem rozsudku súdu prvej inštancie potvrdil aj vyššie uvedené uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že podaním odvolania vznikla žalobkyni poplatková povinnosť v súlade s ustanovením § 2 ods. 4, ustanovením § 5 ods. 1 písm. a/ a ustanovením § 6 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. Nestotožnil sa s argumentáciou žalobkyne, že v danom prípade je konanie vecne oslobodené od súdneho poplatku podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. k/ zákona č. 71/1992 Zb. v znení účinnom do 30. septembra 2012. Uviedol, že poplatkový úkon bol navrhnutý po 30. septembri 2012, kedy sa naň vecné oslobodenie už nevzťahovalo.
3. Proti uvedenému rozhodnutiu odvolacieho súdu v tejto časti podala žalobkyňa dovolanie. Rozhodnutie odvolacieho súdu označila za prekvapivé a priečiace sa zákonu. Dovolanie odôvodnila tým, že jej postupom súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom [ustanovenie § 241 ods. 2 písm. a/ zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“) v spojení s ustanovením § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p.], keď jej bola uložená poplatková povinnosť v prípade, v ktorom ju nemala. Žiadala preto rozhodnutie odvolacieho súdu, ako aj rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť.
4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd“) ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o dovolaní [ustanovenie § 35 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“)] po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu zastúpená v súlade s ustanovením § 429 ods. 1 C. s. p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (ustanovenie § 443 C. s. p.) preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne je potrebné odmietnuť, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné (ustanovenie § 447 písm. c/ C. s. p.).
5. Vzhľadom k tomu, že dovolanie bolo podané pred 1. júlom 2016, t.j. za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, dovolací súd postupoval v zmysle ustanovenia § 470 ods. 2 C. s. p. (na základe ktorého právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované) a podmienky prípustnosti dovolania posúdil podľa právneho stavu účinného ku dňu podania dovolania, teda podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.
6. V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania tej istej dovolateľky - išlo o konania vedené na dovolacom súde pod sp. zn. 6 Cdo 221/2014, 6 Cdo 219/2014, 6 Cdo 236/2014, 6 Cdo 295/2014, 6 Cdo 253/2014, 6 Cdo 278/2014, 3 Cdo 428/2014, 5 Cdo 301/2014, 5 Cdo 390/2014, 5 Cdo 365/2014, 7 Cdo 398/2014, 7 Cdo 466/2014, 8 Cdo 265/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle ustanovenia § 452 ods. 1 C. s. p. už ďalšie dôvody neuvádza.
7. So zreteľom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobkyne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa ustanovenia § 447 písm. c/ C. s. p. ako neprípustné odmietol.
8. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd v zmysle ustanovenia § 451 ods. 3 veta druhá C. s. p. neodôvodňuje. O výške náhrady trov konania žalovanej rozhodne súd prvej inštancie (ustanovenie § 262 ods. 2 C. s. p.).
9. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.