UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné nám. č. 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Partizánske pod sp. zn. 6 C 106/2012, o dovolaniach žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 10. mája 2016, sp. zn. 19 Co 148/2016, uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 10. mája 2016, sp. zn. 19 Co 149/2016, uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 10. mája 2016, sp. zn. 19 Co 150/2016, uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 10. mája 2016, sp. zn. 19 Co 151/2016, uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 10. mája 2016, sp. zn. 19 Co 152/2016, uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 10. mája 2016, sp. zn. 19 Co 153/2016, a uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 10. mája 2016, sp. zn. 19 Co 154/2016, takto
rozhodol:
I. Návrhy žalobkyne na prerušenie dovolacích konaní zamieta.
II. Dovolanie žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 10. mája 2016, sp. zn. 19 Co 148/2016, odmieta.
III. Dovolanie žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 10. mája 2016, sp. zn. 19 Co 149/2016, odmieta.
IV. Dovolanie žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 10. mája 2016, sp. zn. 19 Co 150/2016, odmieta.
V. Dovolanie žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 10. mája 2016, sp. zn. 19 Co 151/2016, odmieta.
VI. Dovolanie žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 10. mája 2016, sp. zn. 19 Co 152/2016, odmieta.
VII. Dovolanie žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 10. mája 2016, sp. zn. 19 Co 153/2016, odmieta.
VIII. Dovolanie žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 10. mája 2016, sp. zn. 19 Co 154/2016, odmieta.
IX. Žalovaná má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Partizánske (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením z 19. novembra 2012, č. k. 6 C 106/2012 - 18, uznesením z 12. júna 2014, č. k. 6 C 106/2012 - 90, uznesením z 29. januára 2013, č. k. 3 C 118/2012 - 30, uznesením zo 14. novembra 2012, č. k. 5 C 109/2012 - 18, uznesením z 19. novembra 2012, č. k. 6 C 110/2012 - 18, uznesením zo 14. novembra 2012, č. k. 5 C 101/2012 - 18, a uznesením zo 14. novembra 2012, č. k. 5 C 102/2012 - 18, uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok za vznesenie námietky zaujatosti vo výške 66 Eur (v každej veci) podľa položky 17a Sadzobníka súdnych poplatkov (ďalej len „Sadzobník“), ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“).
2. O odvolaniach žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske z 19. novembra 2012, č. k. 6 C 106/2012 - 18, uzneseniu Okresného súdu Partizánske z 12. júna 2014, č. k. 6 C 106/2012 - 90, uzneseniu Okresného súdu Partizánske zo 14. novembra 2012, č. k. 5 C 109/2012 - 18, uzneseniu Okresného súdu Partizánske z 19. novembra 2012, č. k. 6 C 110/2012 - 18, uzneseniu Okresného súdu Partizánske zo 14. novembra 2012, č. k. 5 C 101/2012 - 18, a uzneseniu Okresného súdu Partizánske zo 14. novembra 2012, č. k. 5 C 102/2012 - 18, Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „odvolací súd“) uzneseniami z 10. mája 2016, sp. zn. 19 Co 148/2016, sp. zn. 19 Co 149/2016, sp. zn. 19 Co 151/2016, sp. zn. 19 Co 152/2016, sp. zn. 19 Co 153/2016, a sp. zn. 19 Co 154/2016, rozhodol tak, že napadnuté uznesenia súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne. V odôvodnení rozhodnutí uviedol, že žalobkyňa vzniesla námietku zaujatosti voči všetkým sudcom súdu prvej inštancie. Následný postup súdu prvej inštancie pri vyrubení súdneho poplatku za námietku zaujatosti označil za správny. Dodal, že vecné oslobodenie občianskeho súdneho konania od súdneho poplatku podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. k) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení účinnom do 30. septembra 2012 sa nevzťahuje aj na súdny poplatok za vznesenie námietky zaujatosti podľa položky 17a Sadzobníka. Odvolaním žalobkyne napadnuté uznesenie Okresného súdu Partizánske z 29. januára 2013, č. k. 3 C 118/2012 - 30, Krajský súd v Trenčíne uznesením z 10. mája 2016, sp. zn. 19 Co 150/2016, zrušil, dôvodiac, s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 1 veta tretia zákona č. 71/1992 Zb., tým, že námietka zaujatosti, vznesená žalobkyňou v návrhu na začatie konania, bola v časti (pokiaľ išlo o vylúčenie sudcu Okresného súdu Partizánske, ktorému bola predmetná vec pridelená) uplatnená dôvodne.
3. Proti uvedeným rozhodnutiam odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolania. Dovolania odôvodnila dovolacím dôvodom uvedeným v ustanovení § 241 ods. 2 písm. a/ zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“), ktorý konkretizovala vadami konania podľa ustanovení § 237 písm. e/, f/ a g/ O. s. p. (t. j. že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, že rozhodoval vylúčený sudca a že súd bol nesprávne obsadený). Žiadala preto rozhodnutia odvolacieho súdu, ako aj rozhodnutia súdu prvej inštancie zrušiť. Zároveň navrhla odložiť vykonateľnosť napadnutých rozhodnutí, ako aj prerušiť konania a predložiť návrhy na vyslovenie nesúladu položky 17a Sadzobníka s článkami Ústavy Slovenskej republiky Ústavnému súdu Slovenskej republiky.
4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd“) ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o dovolaní [ustanovenie § 35 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“)] po zistení, že dovolania podala včas strana sporu zastúpená zamestnankyňou, ktorá za ňu koná (ustanovenie § 429 ods. 2 písm. b/ C. s. p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (ustanovenie § 443 C. s. p.) preskúmal veci a dospel k záveru, že dovolania žalobkyne je potrebné odmietnuť, pretože smerujú proti rozhodnutiam, proti ktorým nie sú dovolania prípustné (ustanovenie § 447 písm. c/ C. s. p.).
5. Vzhľadom k tomu, že dovolania boli podané pred 1. júlom 2016, t.j. za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, dovolací súd postupoval v zmysle ustanovenia § 470 ods. 2 C. s. p. (na základe ktorého právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované) a podmienky prípustnosti dovolaní posúdil podľa právneho stavu účinného ku dňu podania dovolaní, teda podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.
6. V danom prípade ide o dovolania podané v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania tej istej dovolateľky - išlo o konania vedené na dovolacom súde pod sp. zn. 6 Cdo 291/2013, 6 Cdo 417/2013, 6 Cdo 120/2014, 6 Cdo 281/2014, 6 Cdo 301/2014, 6 Cdo 304/2014, 1 Cdo 122/2014, 3 Cdo 310/2014, 4 Cdo 229/2014, 5 Cdo 311/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach (a to tak vo vzťahu k návrhom na prerušenie dovolacích konaní ako aj vo vzťahu k odmietnutiu dovolaní), v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle ustanovenia § 452 ods. 1 C. s. p. už ďalšie dôvody neuvádza.
7. Nad rámec uvedeného, Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za potrebné vo vzťahu k dovolaniu proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 10. mája, sp. zn. 19 Co 150/2016, tiež poukázať na skutočnosť, že predmetným rozhodnutím odvolací súd bez náhrady zrušil odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie, a teda návrhu žalobkyne uvedenému v odvolaní v plnom rozsahu vyhovel. Z povahy dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku vyplýva, že oprávnenie podať ho nepatrí tej strane sporu, ktorá napadnutým rozhodnutím nebola dotknutá vo svojich právach a v ktorej neprospech rozhodnutie odvolacieho súdu nevyznelo. To znamená, že v danom prípade, keďže dovolanie podala žalobkyňa, ktorá mala vo veci úspech a dovolaním napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu nebola vo svojich právach dotknutá, to ako podané osobou, ktorá na jeho podanie nie je oprávnená, nebolo ani subjektívne prípustné.
8. So zreteľom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolania žalobkyne, ktoré smerujú proti uzneseniam Krajského súdu v Trenčíne z 10. mája 2016, sp. zn. 19 Co 148/2016, sp. zn. 19 Co 149/2016, sp. zn. 19 Co 150/2016, sp. zn. 19 Co 151/2016, sp. zn. 19 Co 152/2016, sp. zn. 19 Co 153/2016, a sp. zn. 19 Co 154/2016, podľa ustanovenia § 447 písm. c/ C. s. p. (vo vzťahu k dovolaniu žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 10. mája 2016, sp. zn. 19 Co 150/2016, podporne aj podľa ustanovenia § 447 písm. b/ C. s. p.) ako neprípustné odmietol.
9. Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil ani splnenie predpokladov na odloženie vykonateľnosti napadnutých rozhodnutí Krajského súdu v Trenčíne z 10. mája 2016, sp. zn. 19 Co 148/2016, sp. zn. 19 Co 149/2016, sp. zn. 19 Co 150/2016, sp. zn. 19 Co 151/2016, sp. zn. 19 Co 152/2016, sp. zn. 19 Co 153/2016, a sp. zn. 19 Co 154/2016, v zmysle ustanovenia § 444 ods. 1 C. s. p. a v súlade s ustálenou praxou dovolacieho súdu o tom nevydal samostatné rozhodnutie.
10. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd v zmysle ustanovenia § 451 ods. 3 veta druhá C. s. p. neodôvodňuje. O výške náhrady trov konania žalovanej rozhodne súd prvej inštancie (ustanovenie § 262 ods. 2 C. s. p.).
11. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.