UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Račianska 71, IČO: 00 166 073, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. 9C/92/2012, o dovolaní žalobkyne podanom prostredníctvom svojho zamestnanca JUDr. M. B. proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach zo 14. novembra 2016, sp. zn. 2Co/482/2016, takto
rozhodol:
Dovolanie žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach zo 14. novembra 2016, sp. zn. 2Co/482/2016, odmieta.
Žalovaná má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) uznesením z 24. novembra 2015, č. k. 9C/92/2012-204 uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie vo výške 20,- eur podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“) s poučením, že ak poplatok v určenej lehote nebude zaplatený, bude ho súd vymáhať. Uvedené uznesenie súdu prvej inštancie napadla žalobkyňa odvolaním.
2. Krajský súd v Košiciach uznesením zo 14. novembra 2016, sp. zn. 2Co/482/2016, odmietol odvolanie žalobkyne proti uzneseniu súdu prvej inštancie z dôvodu, že bolo podané oneskorene.
3. Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie. Dovolanie odôvodnila dôvodom uvedeným v ustanovení § 420 písm. f) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Rozhodnutie odvolacieho súdu označila za prekvapivé a popierajúce doterajšiu konštantnú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Konanie súdu prvej inštancie predstavuje podľa žalobkyne zásah do jej základného práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ÚstavySlovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 12 ods. 1 a čl. 13 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky. Žiadala preto rozhodnutie odvolacieho súdu, ako aj rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť.
4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) prostredníctvom zamestnanca s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa [§ 429 ods. 2 písm. b) CSP] strana, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne treba odmietnuť, pretože nemá náležitosti podľa § 428 CSP [§ 447 písm. d) CSP].
5. Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
6. Podľa § 447 písm. d) CSP dovolací súd odmietne dovolanie, ak nemá náležitosti podľa § 428.
7. Okresný súd Spišská Nová Ves výzvou z 8. januára 2019 vyzval žalobkyňu, aby v lehote 15 dní oznámila súdu, či trvá na dovolaní z 30. januára 2017 podanom proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Co/482/2016, nakoľko uznesením Krajského súdu v Košiciach zo 14. novembra 2016, sp. zn. 2Co/482/2016-232, odvolací súd odmietol odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 24. novembra 2015, č. k. 9C/92/2012-204, o uložení súdneho poplatku za odvolanie v sume 20,- eur. Žalobkyňa však podľa obsahu dovolania z 30. januára 2017 namieta rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým odvolací súd potvrdil rozhodnutie prvostupňového súdu z dôvodu, že zaviazal na zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie vo výške 20,- eur a teda dovolanie sa nevzťahuje na vec, ktorá bola predmetom napadnutého rozhodnutia. Žalobkyni bolo uvedené uznesenie doručené do elektronickej schránky 9. januára 2019. Následne Okresný súd Spišská Nová Ves uznesením z 31. januára 2019, č. k. 9C/92/2012-266 vyzval žalobkyňu, aby v lehote 10 dní doplnila podané dovolanie o uvedenie dôvodov, pre ktoré rozhodnutie odvolacieho súdu považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa domáha (dovolací návrh). Žalobkyni bolo uvedené uznesenie doručené do elektronickej schránky 6. februára 2019, do vydania rozhodnutia dovolacieho súdu naň nereagovala a vady dovolania neodstránila.
8. Dovolanie žalobkyne je zmätočné, jeho predmet a dôvody, ktorými žalobkyňa namieta nesprávnosť rozhodnutia odvolacieho súdu sú nesúladné, zjavne rozporné a nesúvisiace s napadnutým rozhodnutím. Obsahová stránka argumentácie uplatneného dovolacieho dôvodu zjavne smeruje proti inému ako v dovolaní označenému rozhodnutiu odvolacieho súdu, pričom tomu zodpovedá aj dovolacia argumentácia, ktorá sa netýka obsahu napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu. Dovolanie žalobkyne teda nemá zákonom predpísané náležitosti v zmysle § 428 CSP. Tieto nedostatky bránia dovolaciemu súdu vykonať dovolací prieskum.
9. Vzhľadom na uvedené dovolací súd dovolanie žalobkyne ako procesne neprípustné odmietol [§ 447 písm. d) CSP].
10. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
11. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.