UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingova 4, Bratislava, v mene ktorej koná ako konateľ advokát doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., proti povinnej Y. L., bývajúcej v J. L., K. - W. XXXX, o vymoženie pohľadávky, vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 24Er 203/2005, o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 19. júna 2013, sp. zn. 21CoE 32/2013, takto
rozhodol:
I. Návrh na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a.
II. Dovolanie o d m i e t a. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
Okresný súd Žilina (ďalej len „exekučný súd“) poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie na vymoženie sumy 7.200,- Sk (239 Eur) s príslušenstvom v zmysle ustanovenia § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) na základe exekučného titulu, ktorým bola notárska zápisnica vyhotovená notárkou JUDr. Jarmilou Kováčovou z 23. októbra 2004, č. N 3905/2004, NZ 77789/2004.
Exekučný súd uznesením z 11. októbra 2012, č. k. 24Er 203/2005 - 26 exekúciu vyhlásil za neprípustnú, zastavil exekúciu a rozhodol, že o trovách exekúcie rozhodne po právoplatnosti uznesenia. Zastavenie exekúcie odôvodnil okrem iného predovšetkým tým, že exekučný titul je v rozpore so zákonom, osvedčenie o vyhlásení a uznaní právneho záväzku neurobila povinná, ale iná osoba, ale aj tým, že plnomocenstvo udelené Mgr. Žlnayovi svedčí o konflikte zástupcu a Mgr. Kušnír od počiatku zastupoval záujmy oprávnenej.
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie oprávnenej uznesením z 19. júna 2013, sp. zn. 21CoE 32/2013 - 45 zamietol návrh oprávnenej na prerušenie konania a uznesenieexekučného súdu potvrdil. Potvrdenie uznesenia odôvodnil jeho vecnou správnosťou stotožňujúc sa so skutkovými i právnymi závermi exekučného súdu. Uviedol, že je neakceptovateľná kolízia záujmov Mgr. Kušníra pri zastupovaní povinnej v procese spisovania notárskej zápisnice (exekučného titulu).
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala oprávnená (ďalej aj „dovolateľka“) dovolanie. Navrhla, aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu i uznesenie exekučného súdu zrušil a veci vrátil na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnila dovolacími dôvodmi uvedenými v ustanovení § 241 ods. 2 písm. a/, b/ a c/ zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“). Dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p. konkretizovala vadami konania podľa § 237 písm. a/, d/ a f/ O. s. p. (t.j. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, že v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, a že účastníkom konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom). Zároveň navrhla, aby dovolací súd konanie prerušil a požiadal Súdny dvor Európskej únie o výklad v dovolaní špecifikovaných prejudiciálnych otázok.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O. s. p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O. s. p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.
V danom prípade dovolací súd rozhoduje o dovolaní v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania podaného tou istou dovolateľkou - viď konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 6 ECdo 34/2014, 6 CoE 43/2014; 6 ECdo 73/2014, 6 CoE 39/2014; 6 ECdo 49/2014, 6 CoE 23/2014; 6 ECdo 323/2013, 6 CoE 3/2014; 6 ECdo 253/2014; 6 ECdo 191/2013; 1 ECdo 38/2014; 2 Cdo 10/2013; 3 ECdo 305/2013, 3 CoE 118/2013; 4 ECdo 6/2013, 4 CoE 36/2013; 5 ECdo 100/2013; 7 ECdo 314/2013, 7 CoE 117/2013; 8 ECdo 160/2014, 8 CoE 90/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach (a to tak vo vzťahu k návrhu na prerušenie dovolacieho konania ako aj vo vzťahu k odmietnutiu dovolania), v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O. s. p. (v znení účinnom od 1. januára 2015) už ďalšie dôvody neuvádza.
O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p. (s použitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O. s. p., keď neboli dané dôvody pre použitie odseku 2 tohto ustanovenia, pretože povinnej v súvislosti s dovolacím konaním žiadne trovy nevznikli.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.