UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci oprávnenej POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, v mene ktorej koná ako konateľ advokát doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., proti povinnej V. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom G., A. XX, o vymoženie sumy 237,34 eura s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 27Er/20/2004, o odvolaní a dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre, č.k. 9CoE/240/2013-48, zo dňa 19. decembra 2013, takto
rozhodol:
I. Odvolacie konanie z a s t a v u j e.
II. Návrh na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a.
III. Dovolanie o d m i e t a.
IV. Povinnému nepriznáva náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Nitra (ďalej len „exekučný súd“) poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie v zmysle ustanovenia § 44 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) na základe exekučného titulu, ktorým bola notárska zápisnica N 4157/2003, NZ 96972/2003 z 25. októbra 2003 (ďalej len „notárska zápisnica“).
2. Exekučný súd uznesením zo dňa 27. apríla 2011, č. k. 27Er/20/2004-32, exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Mal preukázané, že notársku zápisnicu za povinného podpísal Mgr. E. C., a to na základe plnomocenstva obsiahnutého v zmluve o úvere s povinnou. Uvedený zástupca povinnej v notárskej zápisnici uznal dlh voči oprávnenej, a zároveň v prípade jeho nesplnenia súhlasil s použitím notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Exekučný súd považoval toto plnomocenstvo za neplatné, pretože povinný sa vopred vzdal práva na uznanie, prípadne neuznanie dlhu v čase, kedy dlh neexistoval a nebola známa ani jeho výška. Poukázal aj na rozpor záujmov povinného a ním splnomocneného zástupcu, pretože povinný nemal možnosť jeho výberu. Na základe týchto skutočností považovalnotársku zápisnicu za nevykonateľný exekučný titul.
3. O odvolaní oprávnenej Krajský súd v Nitre rozhodol (ďalej len „odvolací súd“) uznesením, č.k. 9CoE/240/2013-48, zo dňa 19. decembra 2013 tak, že odvolaním napadnuté uznesenie exekučného súdu potvrdil a návrh oprávnenej na prerušenie konania zamietol. Potvrdenie uznesenia odôvodnil jeho vecnou správnosťou [§ 219 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej aj „O. s. p.“)]. Stotožnil sa so záverom exekučného súdu, že plnomocenstvo udelené Mgr. E. C. povinným priamo v zmluve o úvere je neplatným právnym úkonom pre rozpor medzi záujmami povinného a záujmami ním splnomocneného zástupcu.
4. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala oprávnená odvolanie i dovolanie. Odvolaním napadla výrok o zamietnutí návrhu na prerušenie konania a dovolaním napadla potvrdzujúci výrok. Navrhla, aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu i uznesenie exekučného súdu zrušil a vec vrátil exekučnému súdu na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnila dovolacími dôvodmi uvedenými v ustanovení § 241 ods. 2 písm. a/, b/ a c/ O. s. p. Dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p. konkretizovala vadami konania podľa § 237 písm. a/, d/ a f/ O. s. p. (t. j. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, že v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, a že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom). Zároveň navrhla, aby dovolací súd konanie prerušil a požiadal Súdny dvor Európskej únie o výklad v dovolaní špecifikovaných prejudiciálnych otázok.
5. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C. s. p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“), pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 30. júni 2016, postupoval na základe úpravy prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 C. s. p. (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa tohto zákona. Keďže dovolanie v tejto veci bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho prípustnosti bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho tu v čase podania dovolania, teda podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku rešpektujúc, že podľa § 470 ods. 2 C. s. p. procesné účinky dovolania podaného predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované aj po 30. júni 2016. Nevyhnutnosť takéhoto posudzovania vyplýva tiež zo základných princípov Civilného sporového poriadku, a to princípu spravodlivej ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán dovolacieho konania, ktoré začalo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (Čl. 2 ods. 1 a ods. 2 C. s. p.), a princípu ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (Čl. 3 ods. 1 C. s. p.).
6. Najvyšší súd ako súd, ktorého funkčná príslušnosť na prejednanie dovolania a rozhodnutie o ňom ostala zachovaná i po nadobudnutí účinnosti nových kódexov civilného procesného práva (por. tiež § 10a ods. 1 O. s. p., § 35 C. s. p. i nedostatok osobitnej úpravy v zákone č. 161/2015 Z. z. Civilnom mimosporovom poriadku), po zistení, že dovolanie bolo podané k tomu oprávneným subjektom, zastúpeným advokátom v súlade s ustanovením § 429 ods. 1 C. s. p., skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania, či dovolanie je procesne prípustné a dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.
7. V danom prípade dovolací súd rozhoduje o dovolaní v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania podaného tou istou dovolateľkou - viď konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 6 ECdo 233/2013, 6 CoE 118/2013; 6 ECdo 271/2013, 6 CoE 118/2013; 6 ECdo 299/2013, 6 CoE 137/2013; 6 ECdo 314/2013, 6 CoE 141/2013; 6 ECdo 323/2013, 6 CoE 3/2014; 6 ECdo 49/2014, 6 CoE 23/2014; 6 ECdo 73/2014, 6 CoE 39/2014; 6 ECdo 253/2014; 6 ECdo 191/2013; 1 ECdo 38/2014; 2 Cdo 10/2013; 2 ECdo 204/2014, 2 CoE 138/2014; 2 ECdo 248/2014, 2 CoE 164/2014; 2 ECdo 254/2014, 2 CoE 168/2014; 3 ECdo 305/2013, 3 CoE 118/2013; 4 ECdo 6/2013, 4 CoE 36/2013; 4 ECdo 200/2014, 4 CoE 90/2014; 5 ECdo 100/2013; 7 ECdo 314/2013, 7 CoE 117/2013; 8 ECdo 160/2014, CoE 90/2014; 8 ECdo 180/2014, 8 CoE 103/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach (a to tak vo vzťahu k zastaveniu odvolacieho konania, ako aj k návrhu na prerušenie dovolacieho konania a vovzťahu k odmietnutiu dovolania), v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle ustanovenia § 452 ods. 1 C. s. p. už ďalšie dôvody neuvádza.
8. So zreteľom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie oprávnenej podľa ustanovenia § 447 písm. c/ C. s. p. ako neprípustné odmietol.
9. V dovolacom a odvolacom konaní úspešnému povinnému náhradu trov konania nepriznal, lebo mu žiadne trovy nevznikli.
10. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.