10XCdo/151/2016

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, zastúpenej advokátskou kanceláriou T., s. r. o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, v mene ktorej koná ako konateľ advokát doc. JUDr. N.., proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné nám. 13, o náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Brezno pod sp. zn. 3C 125/2012, o dovolaniach žalobkyne proti uzneseniam Krajského súdu v Banskej Bystrici z 22. apríla 2015, sp. zn. 1Co 590/2014 a zo 16. decembra 2015, sp. zn. 17Co 864/2015, takto

rozhodol:

Dovolania o d m i e t a.

Žalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacích konaní.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Brezno (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením z 01. decembra 2014, č. k. 3C 125/2012-229, v spojení s opravným uznesením z 20. januára 2016, č. k. 3C/125/2012-343, uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 20 eur za podané odvolanie (položka č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov zák. č. 71/1992 Zb.) a súdny poplatok za elektronické podania vo výške 3 eurá (položka č. 20 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov zák. č. 71/1992 Zb.).

2. O odvolaní žalobkyne Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „odvolací súd“) uznesením z 22. apríla 2015, sp. zn. 1Co 590/2014 rozhodol tak, že potvrdil napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa vzniesla námietku zaujatosti voči všetkým sudcom súdu prvej inštancie. Následný postup súdu prvej inštancie pri vyrubení súdneho poplatku za námietku zaujatosti označil za správny. Dodal, že vecné oslobodenie občianskeho súdneho konania od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 1 písm. k/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení účinnom do 30. septembra 2012 sa nevzťahuje aj na súdny poplatok za vznesenie námietky zaujatosti podľa položky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov.

3. Proti uvedenému rozhodnutiu odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie. Rozhodnutie odvolaciehosúdu označila za prekvapivé a priečiace sa zákonu. Súdy jej vyrubili súdny poplatok, ktorý jej nemal byť vyrubený a tým jej odňali možnosť konať pred súdom (ustanovenie § 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p. v spojení s ustanovením § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p.). Žiadala preto rozhodnutie odvolacieho súdu, ako aj rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť.

4. Súd prvej inštancie uznesením z 29. mája 2015, č. k. 3C 125/2012-336, uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť doplatok súdneho poplatku za odvolanie proti rozsudku v spojených veciach vo výške 80 eur (4 x 20 eur za podané odvolania).

5. O odvolaní žalobkyne odvolací súd uznesením zo 16. decembra 2015, sp. zn. 17Co 864/2015 rozhodol tak, že potvrdil napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobkyni vznikla podaním odvolania poplatková povinnosť v súlade s ustanovením § 2 ods. 1 písm. a/, ods.4, s ustanovením § 5 ods. 1 písm. a/ a s ustanovením § 6 ods. 1, ods. 2 a § 14 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“). Nestotožnil sa s argumentáciou žalobkyne, že v danom prípade je konanie vecne oslobodené od súdneho poplatku podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. k/ zákona o súdnych poplatkoch v znení účinnom do 30. septembra 2012. Uviedol, že poplatkový úkon bol navrhnutý po 30. septembri 2012, kedy sa naň už vecné oslobodenie nevzťahovalo.

6. Proti uvedenému rozhodnutiu odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie. Rozhodnutie odvolacieho súdu označila za prekvapivé a priečiace sa zákonu. Súdy jej vyrubili súdny poplatok, ktorý jej nemal byť vyrubený a tým jej odňali možnosť konať pred súdom (ustanovenie § 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p. v spojení s ustanovením § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p.). Žiadala preto rozhodnutie odvolacieho súdu, ako aj rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť.

7. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o dovolaní [§ 35 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“)] po zistení, že dovolania boli podané k tomu oprávneným subjektom, zastúpeným advokátom v súlade s ustanovením § 429 ods. 1 C. s. p., skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania, či dovolania sú procesne prípustné a dospel k záveru, že dovolania treba odmietnuť.

8. Podmienky prípustnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky posúdil podľa právneho stavu účinného ku dňu podania dovolania, teda podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (Čl. 2 ods. 1 a ods. 2 a Čl. 3 ods. 1 C. s. p.).

9. V prípade oboch dovolaní, a to dovolania proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 22. apríla 2015, sp. zn. 1Co 590/2014, ako aj dovolania proti uzneseniu zo 16. decembra 2015, sp. zn. 17Co 864/2015, ide o dovolania podané v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania tej istej dovolateľky - viď konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 6 Cdo 291/2013, 6 Cdo 417/2013, 6 Cdo 120/2014, 6 Cdo 281/2014, 6 Cdo 301/2014, 6 Cdo 304/2014, 1 Cdo 122/2014, 3 Cdo 310/2014, 4 Cdo 229/2014, 5 Cdo 311/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle ustanovenia § 452 ods. 1 C. s. p. už ďalšie dôvody neuvádza.

10. So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolania žalobkyne, ktoré smerujú proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 22. apríla 2015, sp. zn. 1Co 590/2014 a proti uzneseniu totožného súdu zo 16. decembra 2015, sp. zn. 17Co 864/2015, podľa ustanovenia § 447 písm. c/ C. s. p. ako neprípustné odmietol.

11. V dovolacom konaní úspešnej žalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, lebo jej žiadne trovy nevznikli.

12. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.