10XCdo/1/2017

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Z., s.r.o., so sídlom Z. XX, I., IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 13C 631/2012, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 02. decembra 2015, č. k. 5Co 15/2015-139, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a. Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Nitre vo výroku I. označeného rozhodnutia potvrdil rozsudok Okresného súdu Komárno (ďalej aj,,súd prvej inštancie“) z 02. septembra 2014, č. k. 13C 631/2012-93, ktorým súd prvej inštancie zamietol žalobu a žalovanému nepriznal náhradu trov konania, pričom vo výroku II. označeného rozhodnutia zrušil uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 12. novembra 2014, č.k. 13C 631/2012-113, ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok 20 eur za odvolanie proti rozsudku okresného súdu. 2. Proti uvedenému rozhodnutiu odvolacieho súdu podal žalobca dňa 22 júna 2016 dovolanie dôvodiac tým, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu je rozhodnutím potvrdzujúcim uznesenie súdu prvej inštancie. Inými slovami, žalobca formuloval svoje dovolanie v duchu, ako keby odvolací súd napadnutým uznesením potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie. V odôvodnení uviedol, že spoplatneniu podlieha len podanie žaloby na náhradu škody a nie procesný úkon strany sporu - podanie odvolania. Súd nie je oprávnený svojvoľne rozširovať okruh úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku. V prílohe zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch nie je jasne a jednoznačne stanovená poplatková povinnosť za podanie odvolania voči rozhodnutiu súdu o žalobe na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Žalobcovi bola v rozpore s obsahom v predošlej vete citovaného zákona uložená poplatková povinnosť a to napriek tomu, že ju tento nemal. Na základe vyššie uvedeného navrhuje, aby dovolací súd rozhodol tak, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ako aj súdu prvej inštancie (v dôsledku totožnosti vád zaťažujúcich tieto rozhodnutia) zruší v celomrozsahu. 3. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací [(§ 35 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“)], po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu konajúca zamestnancom (§ 429 ods. 2 písm. b/ C.s.p.) bez nariadenia pojednávania (§ 443 C.s.p.) dospel k záveru, že tento mimoriadny opravný prostriedok žalobcu je podaný neoprávnenou osobou, preto dovolanie treba odmietnuť (§ 447 písm. b/ C.s.p.). 4. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 C.s.p., ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p. (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

5. Podľa § 420 C.s.p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

6. Podľa § 424 písm. a/ C.s.p., dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

7. Dovolanie v Civilnom sporovom poriadku prešlo zásadnou koncepčnou zmenou. Je koncipované, ako mimoriadny opravný prostriedok sporovej strany. Na základe teoretických úvah, doterajších skúseností súdnej praxe a na základe rozhodovacej činnosti Európskeho súdu pre ľudské práva sa určili dve základné úlohy, ktoré má dovolanie plniť:

a/ náprava najzávažnejších procesných pochybení, t. j. zmätočných rozhodnutí. Zákon nerezignuje na požiadavku individuálnej spravodlivosti, dovolanie však pripúšťa len v prípade závažných procesných pochybení.

b/ riešenie otázok zásadného právneho významu a zjednocovanie judikatúry. Dlhodobo je riešenie otázok zásadného právneho významu a zjednocovanie judikatúry vnímané ako podstatný prvok napĺňania princípu právnej istoty. Naplnením tejto úlohy plní dovolanie aj celospoločenskú úlohu (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. C. H. Beck: Praha, 2016, s. 1346).

8. Medzi subjekty, ktoré sú v civilnom sporovom procese oprávnené podať dovolanie, zaraďuje zákonodarca v ustanovení § 424 písm. a/ C.s.p. stranu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, sa rozumie strana, ktorá spor prehrala. Právo podať dovolanie teda nemá strana, v neprospech ktorej rozhodnutie odvolacieho súdu nevyznelo. Z účelu dovolania ale vyplýva, že nie každej strane sporu prislúcha právo podať dovolanie. Toto právo nie je dané tej strane sporu, v neprospech ktorého rozhodnutie odvolacieho súdu nevyznelo a ktorý týmto rozhodnutím nebol dotknutý na svojich právach.

9. Žalobca dovolaním napáda výrok odvolacieho súdu, ktorým tento zrušil uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 12. novembra 2014, č.k. 13C 631/2012-113, ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok 20 eur za odvolanie proti rozsudku okresného súdu. S poukazom na vyššie uvedené je zrejmé, že nejde o rozhodnutie, ktoré vyznieva v neprospech strany podávajúcej odvolanie. Dovolanie je teda zrejme podané neoprávnenou osobou, nakoľko nemožno konštatovať, že by napadnutím rozhodnutím (a v rozsahu, v ktorom žalobca podal dovolanie) dovolateľ utrpel na svojom právnom postavení ujmu. So zreteľom na vyššie uvedené preto dovolací súd dovolanie žalobcu proti rozsudku odvolacieho súdu podľa § 447 písm. b/ C.s.p. ako procesne neprípustné odmietol bez toho,aby sa mohol zaoberať dôvodnosťou dovolania. 10. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá C.s.p.). 11. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.