UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa PPC Power, a.s., so sídlom Magnetová 12, 831 04 Bratislava, IČO: 36 822 621, zastúpeného advokátskou kanceláriou Škubla & Partneri s.r.o., so sídlom Digital Park II, Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 36 861 154, proti odporcovi Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty, so sídlom Radlinského 37, 817 73 Bratislava, o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie o návrhu na ochranu pred nezákonným zásahom z a s t a v u j e.
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
Odôvodnenie
Navrhovateľ sa podaným návrhom podľa § 250v ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), doručeným Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky dňa 13.05.2014 domáhal ochrany pred nezákonným zásahom žalovaného správneho orgánu, ktorý mal začať oznámením odporcu o začatí daňovej kontroly pre daň z emisných kvót za rok 2011 č. 9900420/5/1426081/2014/KušG zo dňa 09.04.2014, doručeným navrhovateľovi dňa 11.04.2014, pokračovať oznámením o zmene termínu začatia daňovej kontroly z pôvodne určeného termínu 29.04.2014 na deň 21.05.2014 a samotnou daňovou kontrolou, ktorú chce odporca v krátkej dobe začať a vykonať. Uvedenými oznámeniami odporca uskutočnil zásah do práv a právom chránených záujmov navrhovateľa, ktorý je nezákonný, nejde o rozhodnutie a je zameraný priamo proti navrhovateľovi. Oznámenie o daňovej kontrole nie je podpísané, čo spôsobuje jeho nezákonnosť pre rozpor s ust. § 46 ods. 1 Daňového poriadku. Ďalšie dôvody nezákonnosti sú uvedené v Liste č. 1 a Liste č. 2, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť tohto návrhu.
Navrhovateľ preto žiadal, aby súd uložil odporcovi zákaz začať výkon daňovej kontroly dane z emisných kvót za rok 2011 na základe oznámenia číslo 9900420/5/1426081/2014/KušG zo dňa 09.04.2014 a pre prípad, že by už táto daňová kontrola začala, zákaz pokračovať v jej výkone a povinnosť do troch dní od právoplatnosti rozsudku ukončiť vykonávanie tejto daňovej kontroly. Zároveň si uplatnil náhradu trovkonania.
Odporca sa k návrhu vyjadril písomným podaním doručeným Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky dňa 04.06.2014, v ktorom uviedol, že návrh považuje za neprípustný a nedôvodný, pretože nerešpektuje princíp subsidiarity správneho súdnictva a zároveň nie sú naplnené podmienky ochrany podľa § 250v ods. 1 OSP. Predpokladom vyhovenia návrhu je vyčerpanie prostriedkov, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, čím je vyjadrený princíp subsidiarity správneho súdnictva. Odporca na list navrhovateľa zo dňa 07.05.20114 označený ako „Odpoveď na list Oznámenie o zmene termínu začatia daňovej kontroly, Oznámenie o nemožnosti vykonať daňovú kontrolu v stanovený deň“ reagoval oznámením č. 9900420/5/1959418/2014KušG zo dňa 16.05.2014, doručeným navrhovateľovi dňa 19.05.2014, v ktorom navrhovateľovi oznámil, že Oznámenie o výkone daňovej kontroly č. 9900420/5/1426081/2014/KušG je právne neúčinné, čím sa stáva bezpredmetným aj Oznámenie o zmene termínu začatia daňovej kontroly a preto daňovú kontrolu dane z emisných kvót u žalobcu v stanovenom termíne dňa 21.05.2014 nezačne. Navrhovateľ podal žalobu predčasne, pričom vzhľadom na znenie jej petitu a súčasný skutkový a právny stav prípadu neexistuje žiadny dôvod na konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy. Pretože rozšírenie návrhu, resp. dôvodov nezákonnosti je možné len v lehote, v ktorej možno podať žalobu na ochranu pred nezákonným zásahom, odporca má za to, že doplnenie návrhu na začatie konania zo dňa 15.05.2014 bolo podané po lehote na podanie žaloby podľa § 250v ods. 3 OSP. Navrhol preto, aby súd návrh zamietol, príp. aby konanie zastavil, pretože odpadli dôvody na ďalšie konanie.
Písomným podaním zo dňa 08.10.2014, osobne podaným na Najvyššom súde Slovenskej republiky dňa 08.10.2014, navrhovateľ navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 95 ods. 2 OSP pripustil zmenu návrhu na začatie konania o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy zo dňa 12.05.2014 tak, že by zakázal odporcovi začať výkon daňovej kontroly dane z emisných kvót za rok 2011, ktorá má začať na základe listu odporcu č. 9900420/5/3694443/2014/KušG zo dňa 31.07.2014, eventuálne aby zakázal odporcovi vo výkone uvedenej daňovej kontroly pokračovať a uložil mu ukončiť do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia uvedenú daňovú kontrolu, nakoľko predchádzajúci petit odkazoval na oznámenie o prvej daňovej kontrole, ktorú odporca nevykonal a k daňovej kontrole pristúpil na základe oznámenia o opätovnej daňovej kontrole zo dňa 31.07.2014.
O tomto návrhu rozhodol najvyšší súd uznesením zo dňa 04.03.2015 tak, že zmenu návrhu na začatie konania o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy nepripustil. Rozhodol tak s odôvodnením, že „vzhľadom na špecifickosť konania o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktoré je návrhové, pričom súd je limitovaný určovacím charakterom petitu návrhu, ktorý musí súdu jednoznačne naznačiť vyriešenie akej veci navrhovateľ podaním návrhu požaduje, je súd po uplynutí 30-dňovej zákonnej lehoty viazaný podaným návrhom o nezákonnom zásahu v celosti a nemôže rozhodnúť o inom nároku prostredníctvom pripustenia zmeny návrhu na začatie konania“.
Na pojednávaní dňa 27. mája 2015 navrhovateľ žiadal o úpravu petitu v zmysle zmeny návrhu zo dňa 08.10.2014, teda aby súd zakázal odporcovi začať výkon daňovej kontroly dane z emisných kvót za rok 2011, ktorá má začať na základe listu odporcu z 31.07.2014, eventuálne pre prípad, že táto daňová kontrola už začala, domáha sa zákazu pokračovať v jej výkone. Tomuto návrhu však súd nemohol vyhovieť vzhľadom na právoplatné uznesenie o nepripustení zmeny návrhu na začatie konania zo dňa 08.10.2014, pretože navrhovaný petit nevychádzal z rozhodujúcich skutočností pôvodného návrhu, ale navrhovaná zmena petitu je podmienená zmenou celého návrhu, o ktorej už bolo rozhodnuté.
Podľa § 244 ods. 5 veta prvá OSP, súdy v správnom súdnictve konajú o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy a o vykonateľnosti rozhodnutí cudzích správnych orgánov.
Podľa § 250v ods. 1 OSP, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný, môže sa pred súdom domáhať ochrany proti zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajúalebo hrozí jeho opakovanie.
Podľa § 250v ods. 8 OSP, na konanie podľa tejto hlavy sa použijú ustanovenia prvej a druhej hlavy tejto časti primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak.
Podľa § 250v ods. 6 OSP, súd konanie zastaví, ak odpadli dôvody na ďalšie konanie a zároveň rozhodne o trovách konania.
Z obsahu spisu je nesporné, že navrhovateľ sa domáhal ochrany pred nezákonným zásahom, ktorý mal spočívať v tom, že Oznámenie odporcu o vykonaní kontroly dane z emisných kvót za rok 2011 č. 9900420/5/1426081/2014/KušG zo dňa 09.04.2014 bolo v rozpore s viacerými požiadavkami právnych predpisov. Odporca akceptoval výhrady navrhovateľa oznámené mu listom zo dňa 22.04.2014, na ktoré reagoval Oznámením č. 9900420/5/1959418/2014/KušG zo dňa 16.05.2014 (doručeným navrhovateľovi dňa 19.05.2014). Uviedol v ňom, že akceptuje zistenie formálnej chyby, preto Oznámenie o výkone daňovej kontroly 9900420/5/1426081/2014/KušG je právne neúčinné a bezpredmetným sa stáva aj Oznámenie o zmene termínu začatia daňovej kontroly č. 9900420/5/1654592/2014/Hork zo dňa 29.04.2014.
Z uvedeného je zrejmé, že v danom prípade nie je dôvod na ďalšie konanie podľa piatej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, pretože pôvodne uplatnený návrh sa stal bezpredmetným, resp. bol podaný predčasne, lebo navrhovateľ nevyčkal na odpoveď odporcu na svoj list z 22.04.2014 (návrh podal dňa 13.05.2014 a list odporcu mu bol doručený dňa 19.05.2014) a nezákonným zásahom do práv navrhovateľa by bolo až začatie daňovej kontroly na základe oznámenia, ktoré nespĺňalo zákonné náležitosti, k čomu v danom prípade nedošlo. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dospel jednomyseľne k záveru, že konanie je potrebné podľa § 250v ods. 6 OSP zastaviť.
Žiada sa ešte poznamenať, že zmenený návrh na ochranu pred nezákonným zásahom sa síce tiež týkal daňovej kontroly dane z emisných kvót za rok 2011, ale na základe iného oznámenia o jej výkone, ktoré navrhovateľ považoval za nezákonný zásah, ale z iných dôvodov, preto sa súd nestotožňuje s názorom navrhovateľa, že ide o pokračujúci zásah.
O trovách konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa ust. § 250v ods. 8 OSP v spojení s ust. § 246c ods. 1 veta prvá a s § 146 ods. 1 písm. c/ OSP tak, že vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože konanie bolo zastavené a u žiadneho z účastníkov nezistil zákonný nárok na ich náhradu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.