10Sžz/14/2014

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky, v právnej veci žalobcu: G. T. E., narodený dňa XX.XX.XXXX, štátny príslušník Pakistanu, trvale bytom D., zastúpeného: Advokátska kancelária Škamla, s.r.o., Makovického 15, Žilina, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, v konaní o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, takto jednomyseľne

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie z a s t a v u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

Odôvodnenie

Oddelenie hraničnej kontroly Policajného zboru Košice - letisko rozhodnutím č. PPZ-HCP-PO9-316- 017/2014 zo dňa 22.07.2014 rozhodlo podľa § 88a ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“) o zaistení žalobcu dňom 22.07.2014 najviac do 22.12.2014.

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Košiciach rozsudkom č. k. 5Sp/37/2014-35 zo dňa 20.08.2014 tak, že rozhodnutie žalovaného z dôvodu jeho zákonnosti potvrdil.

O odvolaní žalobcu voči spomínanému rozsudku krajského súdu rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 1Sža/36/2014 zo dňa 06.10.2014, ktorým napadnutý rozsudok potvrdil.

Dňa 13.11.2014 bol Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky doručený návrh žalobcu označený ako „Žaloba na ochranu pred nezákonným zásahom Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce“, ktorým sa žalobca domáhal poskytnutia ochrany pred nezákonným zásahom žalovaného, ktorý spočíval v porušení jeho povinnosti periodicky skúmať zákonnosť pozbavenia osobnej slobody žalobcu, ktorý bol pozbavený osobnej slobody na základe rozhodnutia Oddelenia hraničnej kontroly Policajného zboru Košice - letisko č. PPZ-HCP-PO9-316-017/2014 zo dňa 22.07.2014 o zaistení žalobcu.

Dňa 28.09.2015 bolo Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky doručené späťvzatie návrhu, ktorým žalobca vzal návrh na začatie konania v celom rozsahu späť z dôvodu, že žalobca bol zo zaistenia prepustený. Zároveň žiadal náhradu trov konania vo výške 341,76 Eur.

Podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

Podľa § 96 ods.1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Vzhľadom na to, že k späťvzatiu návrhu na začatie konania došlo pred rozhodnutím súdu, Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie podľa § 96 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. zastavil.

O náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. a s použitím § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p. Súd nepriznal navrhovateľovi náhradu trov konania spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia v zmysle § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p. pre nesplnenie podmienok pre priznanie trov v ňom uvedených, keďže sa po podaní návrhu nepreukázalo také správanie odporcu, ktoré by malo byť dôvodom späťvzatia návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.