ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Petra Paludu, v právnej veci žalobkyne P. H., nar. XX.XX.XXXX, D., zastúpená JUDr. Radkou Rešutíkovou, advokátkou, Spojová 2, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitálska 8, 813 67 Bratislava, Oddelenie posudkových činností - pracovisko Banská Bystrica, Tr. SNP 75, 974 89 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US5/1112/BEZ/2014/2415 zo dňa 10. januára 2014, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/12/2014-36 zo dňa 25. septembra 2014, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/12/2014-36 zo dňa 25. septembra 2014 p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
Krajský súd napadnutým rozsudkom podľa § 250j ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US5/1112/BEZ/2014/2415 zo dňa 10.01.2014, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca č. RA1/OPPKAPC/SOC/2013/19584 zo dňa 08.11.2013. Rozhodnutím prvostupňového orgánu bol žalobkyni odňatý preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom, a to na základe skutočností, že z platného Komplexného posudku č. A/2009/288/BA zo dňa 20.04.2009 vyplýva, že žalobkyňa nie je v zmysle § 14 ods. 10 zákona č. 447/2008 Z.z. odkázaná na sprievodcu, nakoľko nie je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby pri zabezpečovaní pohybu, orientácie a komunikácie so spoločenským prostredím. O odňatí preukazu a o povinnosti vrátiť preukaz bolo rozhodnuté s poukazom na § 45 ods. 14 zákona č. 447/2008 Z.z. z dôvodu, že sa zmenili skutočnosti rozhodujúce na trvanie nároku na preukaz.
Podľa právneho názoru krajského súdu nie sú dôvody na zrušenie rozhodnutia žalovaného, ani jemupredchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia, pretože správne orgány postupovali v súlade so zákonom, keď pri vydaní týchto rozhodnutí vychádzali z platného Komplexného posudku zo dňa 20.04.2009, a preto žalobu zamietol.
Krajský súd predovšetkým uvádza, že podstatnou skutočnosťou pre rozhodnutie o odňatí preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom je skutočnosť, že žalobkyňa na základe platného Komplexného posudku zo dňa 20.04.2009 je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, ale nie je odkázaná na sprievodcu v zmysle § 14 ods. 10 zákona č. 447/2008 Z. z., a teda nie sú splnené podmienky na trvanie nároku na preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom v zmysle §16 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z.,, resp. zmenili sa skutočnosti rozhodujúce na trvanie tohto nároku na preukaz, z čoho vyplýva pre príslušný správny orgán povinnosť rozhodnúť o odňatí preukazu podľa § 45 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z. z..
Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobkyňa je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím v zmysle § 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z.. K odňatiu preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom u žalobkyne nedošlo z dôvodu zníženia výšky percenta miery funkčnej poruchy oproti predchádzajúcemu komplexnému posudku. Predpoklady pre vyhotovenie preukazu tak podľa §16 ods. l, ako aj podľa §16 ods. 2 zák. č. 447/2008 Z. z. vo vzťahu k výške percentuálnej hodnoty miery funkčnej poruchy sú totiž rovnaké (vyžaduje sa MFP minimálne vo výške 50 %, t. j. musí sa jednať o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím). Pre vyhotovenie preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom sa však navyše vyžaduje, aby bola odkázaná na sprievodcu podľa § 14 ods. 10 zák. č. 447/2008 Z. z.
Krajský súd poukázal na skutočnosť, že z prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu, rozhodnutia žalovaného i z administratívneho spisu vyplýva, že žalobkyňa ako fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 50 % má nárok na vyhotovenie preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 16 ods. 1 zák. č. 447/2008 Z. z., ale nie je odkázaná na sprievodcu.
O trovách prvostupňový súd rozhodol tak, že neúspešnej žalobkyni náhradu trov konania nepriznal.
Vo včas podanom odvolaní žalobkyňa navrhla rozsudok krajského súdu zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie. Zároveň si žalobkyňa uplatnila trovy právneho zastúpenia vo výške 138,04 €. V podanom odvolaní žalobkyňa uviedla, že sa s rozsudkom krajského súdu nestotožňuje a považuje tento rozsudok za nezákonný z dôvodov ako uviedla v žalobe.
Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd odvolanie žalobkyne zamietol a náhradu trov konania jej nepriznal. Žalovaný sa opakovane vyjadril k námietkam žalobkyne a poukázal na svoje stanovisko k žalobe zo dňa 26.02.2014, kde sa podrobne zaoberal všetkými žalobnými námietkami. Žalovaný považuje napadnutý rozsudok krajského súdu za správny a stotožňuje sa s výrokom rozsudku, ako aj s jeho odôvodnením.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 211 a nasl. O. s. p.) a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.
Podľa § 250ja ods. 2 O. s. p. odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez pojednávania, ak to nie je v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie, ak to považuje za potrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie.
V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že krajský súd verejne prerokoval vec a verejne vyhlásil rozhodnutie dňa 25.09.2014. Odvolací súd nepovažoval za potrebné na prejednanie veci nariaďovať pojednávanie a takýto postup nebol v rozpore s verejným záujmom.
Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 30.11.2015 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.).
Podľa § 244 ods. 1 O. s. p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Súd v správnom súdnictve preskúmava rozhodnutia a postupy orgánov verejnej správy predovšetkým v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe. Rozsahom tvrdení uvedených v žalobe je súd viazaný.
Podľa § 247 ods. 1 O. s. p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z.z. ťažké zdravotné postihnutie je zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50%.
Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z. lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár príslušného orgánu. Posudkový lekár pri vykonávaní lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje najmä s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo a s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore pediatria, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú starostlivosť pre deti a dorast, alebo s lekárom so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore a sociálnym pracovníkom príslušného orgánu.
Podľa § 14 ods. 10 zákona č. 447/2008 Z.z. fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na sprievodcu, ak je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby alebo na pomoc psa so špeciálnym výcvikom pri zabezpečovaní pohybu, orientácie a komunikácie so spoločenským prostredím. Za odkázanú na sprievodcu možno považovať fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím najskôr od dovŕšenia tretieho roku veku.
Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím príslušný orgán vyhotoví preukaz, ak z právoplatného rozhodnutia o peňažnom príspevku na kompenzáciu alebo z právoplatného rozhodnutia o preukaze vyplýva, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím.
Podľa § 16 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z. preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom sa vyhotovuje fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ak je odkázaná na sprievodcu podľa § 14 ods. 10.
Podľa § 45 ods. 14 zákona č. 447/2008 Z.z. príslušný orgán rozhodne o odňatí preukazu alebo parkovacieho preukazu a o povinnosti vrátiť preukaz alebo parkovací preukaz, ak sa zistí, že fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím nespĺňa podmienky podľa § 17 ods. 1 na vyhotovenie preukazu alebo parkovacieho preukazu ustanovené týmto zákonom alebo preukaz alebo parkovací preukaz sa vyhotovil neprávom, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na trvanie nároku na preukaz alebo parkovací preukaz alebo fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím sa na písomnú výzvu príslušného orgánu nepodrobí vyšetreniu zdravotného stavu alebo sa nepodrobí posúdeniu zdravotného stavu alebo opätovnému posúdeniu zdravotného stavu, a bola na tento dôsledok v písomnej výzve upozornená. Fyzická osoba je povinná vrátiť preukaz alebo parkovací preukaz do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o jeho odňatí.
Predmetom preskúmania odvolacieho súdu je rozsudok krajského súdu, ktorým zamietol žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a konania týmto rozhodnutiam predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa krajskýsúd vysporiadal so všetkými námietkami žalobkyne uplatnenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov) sa najvyšší súd celkom stotožňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil zo zistení uvedených žalovaným správnym orgánom, ktoré sú obsiahnuté v administratívnom spise.
Zo spisu krajského súdu, ako aj z pripojeného administratívneho spisu, je zrejmé, že prvostupňovým rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca č. RA1/OPPKAPC/SOC/2013/19584 zo dňa 08.11.2013 bol odňatý žalobkyni preukaz občana s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom, vydaný na základe posudku Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Revúcej č. B/2005/04660 zo dňa 30.08.2005, nakoľko podľa komplexného posudku Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, pracovisko Banská Bystrica, č. A/2009/288/BA zo dňa 20.04.2009 sa žalobkyňa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, nakoľko miera jej funkčnej poruchy je 50 % podľa prílohy č. 3, časť VIII.A.7.b) zákona č. 447/2008 Z.z., ale nie je odkázaná na sprievodcu. Z komplexného posudku zo dňa 20.04.2009 vyplýva, že žalobkyňa nemá sociálne dôsledky v oblasti sebaobsluhy, komunikácie a ani v oblasti zvýšených výdavkov. V oblasti mobility a orientácie má žalobkyňa chôdzu bez opory, je schopná premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy, je schopná zvládnuť úkony nástupu a výstupu z nich, ako aj zvládnuť inú situáciu vo vozidle hromadnej dopravy. Z predložených lekárskych nálezov vyplýva, že žalobkyňa si pri jej zdravotnom postihnutí nevyžaduje sprievodcu, nakoľko nemá poruchy mobility. O odňatí preukazu a o povinnosti vrátiť preukaz bolo rozhodnuté s poukazom na § 45 ods. 14 zákona č. 447/2008 Z.z. z dôvodu, že sa zmenili skutočnosti rozhodujúce na trvanie nároku na preukaz.
Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodoval žalovaný a rozhodnutím č. UPS/US5/1112/BEZ/2014/2415 zo dňa 10.01.2014 zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu č. RA1/OPPKAPC/SOC/2013/19584 zo dňa 08.11.2013. Žalovaný vydal v odvolacom konaní lekársky posudok č. 2013/27892 zo dňa 07.01.2014, ktorý tvoril podklad pre rozhodnutie žalovaného, a v ktorom bol opätovne komplexne zhodnotený zdravotný stav žalobkyne, posúdená miera funkčnej poruchy žalobkyne a jej odkázanosť na sprievodcu. Ani v tomto lekárskom posudku však nebolo dokumentované postihnutie, pre ktoré by bola žalobkyňa odkázaná na sprievodcu pri zabezpečovaní pohybu, orientácie či komunikácie so spoločenským prostredím. Žalovaný uviedol, že podľa platného komplexného posudku žalobkyňa už od roku 2009 nie je odkázaná na sprievodcu podľa § 14 ods. 10 zákona č. 447/2008 Z.z. a prvostupňový správny orgán mal už v roku 2009 povinnosť odňať žalobkyni preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom a vyhotoviť preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 16 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z..
Po preskúmaní veci Najvyšší súd SR sa stotožnil s názorom krajského súdu, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a postup, ktorý ich vydaniu predchádzal je zákonný. Žalovaný a prvostupňový orgán dostatočne zistili skutkový stav a rozhodnutia riadne odôvodnili.
Žalovaný aj prvostupňový správny orgán postupovali v súlade so zákonom, keď pri vydaní svojich rozhodnutí vychádzali z komplexného posudku zo dňa 20.04.2009 a žalovaný aj z lekárskeho posudku zo dňa 07.01.2014, ktorý vychádzal z komplexného posudku zo dňa 20.04.2009. Z obsahu lekárskeho posudku ako aj z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného má najvyšší súd za to, že tento vychádzal pri posúdení zdravotného stavu žalobkyne so žalobkyňou predložených lekárskych nálezov, teda aktuálnych v čase jeho vyhotovovania, a zdravotný stav žalobkyne je vyhodnotený v intenciách záverov týchto nálezov, pričom žalobkyňou uvádzané ochorenia boli v lekárskom posudku zohľadnené.
Najvyšší súd konštatuje, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobkyňa je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím v zmysle § 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z.z. K odňatiu preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom u žalobkyne došlo z dôvodu, že užalobkyni nebolo dokumentované postihnutie, pre ktoré by bola odkázaná na sprievodcu pri zabezpečovaní pohybu, orientácie či komunikácie so spoločenským prostredím. Z toho dôvodu žalobkyňa nespĺňala podmienky uvedené v § 14 ods. 10 zákona č. 447/2008 Z.z., a preto žalobkyňa nemá nárok na preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom podľa § 16 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z.
Na základe uvedeného žalovaný správne dospel k záveru, že žalobkyňa je síce fyzickou osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ale nie je odkázaná na sprievodcu, pretože sa zmenili skutočnosti rozhodujúce pre trvanie nároku na preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom uvedené v § 16 ods. 2 v spojení s § 14 ods. 10 zákona č. 447/2008 Z.z. Podľa záverov komplexného posudku zo dňa 20.04.2009, teda uvedená zmena skutočností nastala už v roku 2009, mal prvostupňový orgán povinnosť rozhodnúť o odňatí preukazu žalobkyni ako fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom (§ 16 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z.) a súčasne vyhotoviť žalobkyni preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 16 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z..
Tým, že námietky žalobkyne uvedené v odvolaní sú totožné ako námietky uvedené v žalobe, na ktoré už krajský súd dôkladnejšie reagoval v napadnutom rozsudku, najvyšší súd nepovažoval za nutné opätovne sa k nim vyjadrovať. Odvolací súd sa stotožnil s názorom krajského súdu, ktorý vyhodnotil námietky žalobkyne ako nedôvodné.
S poukazom na uvedené Najvyšší súd SR podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O. s. p. v spojení s § 219 ods. 1 O. s. p. napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici potvrdil ako vecne správny.
Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 246c ods.1 a § 224 ods. 1 O. s. p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, keďže žalobkyňa v konaní nemala úspech a žalovaný nemá na ich náhradu zákonný nárok ani v prípade úspechu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.