10Sžso/8/2012

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Petra Paludu, v právnej veci žalobcov: 1. K. J., bytom A., 2. K. J., bytom A., obaja zastúpení advokátom JUDr. Dušanom Motúsom, AK so sídlom v Prievidzi, Hviezdoslavova 3, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, pracovisko Žilina, so sídlom J. M. Hurbana 16, Žilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. j. AZ/2011/01051/4 zo dňa 31. mája 2011, o odvolaní žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/78/2011/-60 zo dňa 22. februára 2012, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/78/2011-60 zo dňa 22. februára 2012 p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

I. Konanie na správnom orgáne

Žalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, odbor sociálnych vecí a rodiny, pracovisko Nováky (ďalej len správny orgán prvého stupňa) č. 2011/00346/03/PEA, zo dňa 2. marca 2011 a zároveň odvolanie K. J. (v tomto konaní žalobcu 2/) ako zákonného zástupcu maloletého J. J. proti prvostupňovému rozhodnutiu zamietol. Uviedol, že prvostupňovým rozhodnutím správny orgán rozhodol o nepriznaní peňažného príspevku na osobnú asistenciu pre J. J., zastúpeného zákonným zástupcom - otcom K. J.. Žalovaný správny orgán v napadnutom rozhodnutí poukázal na to, že ťažko zdravotne postihnutý J. je vzhľadom na charakter jeho ochorenia odkázaný na celodenné opatrovanie inou fyzickou osobou, podľa § 49 ods.12 zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 445/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov, ale nie je odkázaný na osobnú asistenciu, nakoľko by sa nedosiahol účel osobnej asistencie stanovený v § 20 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z.. Uzavrel, že na základe opätovného posúdenia ťažkého zdravotného postihnutia žiadateľa a na základe lekárskeho posudku posudkovej lekárky Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, oddelenia posudkovýchčinností - pracovisko Žilina zo dňa 5. mája 2011, bol vydaný komplexný posudok č. AZ/2011/01066/003/HOR zo dňa 20. mája 2011, v ktorom bol ako vhodná forma kompenzácie odporučený maloletému J. zastúpeného zákonným zástupcom K. J. (v tomto konaní žalobca 2) peňažný príspevok na opatrovanie.

II. Konanie na prvostupňovom súde

Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č. k. 13S/78/2011-60 zo dňa 22. februára 2012 zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia 1/ a 2/ domáhali preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 31. mája 2011, č. j. AZ/2011/01051/4, t. j. druhostupňového administratívneho rozhodnutia v konaní o nepriznaní peňažného príspevku na osobnú asistenciu pre J. J..

Súd v konaní podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. (§ 247 a nasl. O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v právnych medziach žaloby (§ 249 ods. 2 O.s.p.), oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu správnych orgánov oboch stupňov a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Citoval ustanovenia § 244 ods. 1, 2 a 3, § 247 ods. 1, 2 O.s.p., § 14 ods. 3, § 20 ods. 1, 2 a § 22 ods. 1, 4 a 5 zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 447/2008 Z.z.). Uviedol, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že maloletý J. J. je ťažko zdravotne postihnutou fyzickou osobou, ktorej opatrovanie vykonáva jeho otec K. J. (poberateľ príspevku na opatrovanie v zmysle § 40 zákona č. 447/2008 Z.z.). Taktiež medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že maloletý J. navštevoval sociálne zariadenie Domino-centrum v Prievidzi (špeciálna škola a chránená dielňa), a to do septembra 2011, kde sa postupne v rozsahu svojich schopností a možností vzdelával. Napokon, v tomto prípade, žalobcovia 1/ a 2/ nenamietali ani 90%-nú mieru funkčnej poruchy maloletého J., ktorá bola určená na základe lekárskych posudkov vypracovaných žalovaným správnym orgánom za účelom vydania napadnutého rozhodnutia. Sporná medzi účastníkmi konania bola skutočnosť, či J. J. ako ťažko zdravotne postihnutá osoba spĺňa podmienky, v zmysle § 20 zákona č. 447/2008 Z.z., na priznanie príspevku na osobnú asistenciu a či by výkonom osobnej asistencie J. J., jeho otcom K. J., bol splnený účel osobnej asistencie predpokladaný zákonom. Právny zástupca žalobcov, na pojednávaní konanom dňa 22. februára 2012, uviedol, že maloletý J. spĺňa podmienky pre priznanie kompenzačného príspevku na osobnú asistenciu, pretože jeho zdravotný stav mu umožňuje ďalšie vzdelávanie. Napriek tomu, že vypracované komplexné zdravotné posudky určili mieru funkčnej poruchy J. J. na 90%, tento je podľa názoru jeho rodičov (v tomto konaní žalobcov 1/ a 2/) schopný sa vzdelávať a vychovávať tak, aby sa začlenil do spoločnosti. Podľa vyjadrení rodičov ťažko zdravotne postihnutého J. sa jeho zdravotný stav zlepšuje a pobyty, ktoré do septembra 2011 navštevoval v Domino-centre prispievali k zlepšeniu jeho psychického aj telesného zdravotného stavu. Právny zástupca žalobcov namietal zistenie skutkového stavu žalovaným správnym orgánom v tom, že J. trpí autismom a pri tomto ochorení nie je možné presne určiť mieru funkčnej poruchy. Je známe, že autismus nebráni postihnutému, aby sa vyvíjal v takom smere, pre ktorý je dobre disponovaný. Maloletý J. má schopnosť dobre riešiť niektoré veci technického charakteru, ale nedisponuje schopnosťami v oblasti osobnej hygieny a schopnosťami samostatne sa najesť. Na tieto skutočnosti žalovaný pri rozhodovaní neprihliadal. Na záver právny zástupca poukázal na diskrimináciu vyplývajúcu zo zákona č. 447/2008 Z.Z., ktorý je v rozpore s Medzinárodným dohovorom o právach osôb so zdravotným postihnutím. Aj z tohto dôvodu opätovne žiadal súd, aby v tejto súvislosti podal návrh na zaujatie stanoviska na Ústavný súd SR, v zmysle § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p.. Otec maloletého J., na pojednávaní konanom dňa 22. februára 2012, uviedol, že o syna ktorý je ťažko zdravotne postihnutý sa riadne stará a jeho telesný vývoj sa zlepšuje vďaka starostlivosti oboch rodičov. Podľa neho je maloletý J. schopný sa vzdelávať a tak by bol naplnený účel osobnej asistencie. Ďalej uviedol, že J. navštevoval Domino-centrum v Prievidzi len do septembra 2011 z finančných dôvodov. Služby Domino-centra boli spoplatnené sumou až 95,50 Eur mesačne na osobu a vzhľadom k tomu, že ich rodina má dve deti, ktoré toto centrum navštevovali nie sú schopní platiť poplatok mesačne takmer 200 Eur. V súčasnosti maloletý J. navštevuje Špeciálnu základnú školu internátnu v Prievidzi, kde mu vytvorili špeciálny program, takže dosahuje veľmi dobré výsledky. Na záver otec maloletého J. poukázal na to, že vzdelávanie v špeciálnej škole je limitované počtomvyučovacích hodín v rozsahu 20 hodín týždenne. Ak by tento rozsah hodín J. prekročil, bol by mu znížený príspevok na jeho opatrovanie. Rodičia maloletého J. majú záujem, aby sa dieťa vzdelávalo v špeciálnej škole s väčším rozsahom hodín ako je súčasných 20 hodín týždenne.

Ďalej krajský súd dôvodil tým, že po preskúmaní veci, preštudovaní dokladov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, administratívneho spisu žalovaného, ako aj po vypočutí právneho zástupcu žalobcov, otca maloletého J. a zástupkyne žalovaného, dospel k záveru, že v danom prípade bolo rozhodnutie, ako aj postup správnych orgánov (žalovaného aj prvostupňového správneho orgánu) v súlade so zákonom. Pri posudzovaní žiadosti maloletého J. J., zast. zákonným zástupcom K. J. o priznanie príspevku na osobnú asistenciu, správne orgány vychádzali z komplexného zdravotného posudku, vypracovaného v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z., tak ako to ustanovuje § 22 ods.1 uvedeného zákona. Zároveň správne orgány museli zaujať stanovisko k tomu, či v rámci správneho konania vypracovanými zdravotnými posudkami preukázaná 90%-ná miera funkčnej poruchy maloletého J. umožňuje, aby bol naplnený účel osobnej asistencie predpokladaný § 20 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z.. Tunajší krajský súd sa v tejto súvislosti plne stotožňuje s tvrdeniami žalovaného v napadnutom rozhodnutí (ako aj už v prvostupňovom rozhodnutí), že takto vysoká miera funkčnej poruchy maloletého J. (až 90%) neumožňuje takú vysokú mieru angažovanosti, schopnosti plánovania, preberania zodpovednosti a nezávislosti pri rozhodovaní, aká sa predpokladá na to, aby bol naplnený účel osobnej asistencie v zmysle zákona. Zároveň je namieste aj konštatovanie zástupkyne žalovaného na pojednávaní, že stupeň ťažkého zdravotného postihnutia maloletého J. mu v súčasnosti neumožní, aby bol schopný uzatvoriť zmluvu o výkone osobnej asistencie, ktorú je povinný zo zákona uzatvoriť s osobným asistentom, čo je ďalším dôvodom podporujúcim správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. K námietkam právneho zástupcu žalovaných, ako aj otca maloletého J., že zdravotný stav J. sa vplyvom starostlivosti jeho rodičov zlepšuje a tiež, že pri autisme, ktorým maloletý trpí nie je možné určiť presnú mieru funkčnej poruchy, tunajší krajský súd uvádza, že v súčasnej dobe je aktuálnymi zdravotnými posudkami preukázaná miera funkčnej poruchy J. J. 90%, a preto žalovaný musel pri rozhodovaní a posudzovaní naplnenia účelu osobnej asistencie vychádzať z týchto zistení. Avšak v prípade, ak by sa v budúcnosti zdravotný stav maloletého J. zlepšil natoľko, že by zdravotné posudky preukazovali nižšiu mieru jeho funkčnej poruchy a bolo by možné, aby osobná asistencia v jeho prípade naplnila svoj účel predpokladaný § 20 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z., žalobcom nič nebráni v tom, aby opätovne podali žiadosť o priznanie príspevku na osobnú asistenciu.

K návrhu právneho zástupcu žalobcov, aby tunajší súd postúpil vec na zaujatie stanoviska Ústavnému súdu SR, v zmysle § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p., krajský súd uvádza, že prejednávanej veci sa týka všeobecne záväzný predpis, ktorým je zákon č. 447/2008 Z.z.. Avšak krajský súd nedospel k záveru, že by tento právny predpis bol v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, čo by bolo dôvodom na postúpenie návrhu Ústavnému súdu SR na zaujatie stanoviska. Predmetný zákon č. 447/2008 Z.z. upravuje podmienky poskytovania peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a tieto podmienky a kritériá, konkrétne ustanovené v § 22 uvedeného zákona, nie sú v rozpore s ústavou (čl. 12 ods. 1), zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná (Medzinárodným dohovorom o právach osôb so zdravotným postihnutím).

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 250k ods. l O.s.p. tak, že žalobcom, ktorí v konaní neboli úspešní, nepriznal právo na náhradu trov konania.

III. Odvolanie žalobcov a vyjadrenie žalovaného

Proti rozsudku krajského súdu podali žalobcovia včas odvolanie, prostredníctvom právneho zástupcu, a žiadali, aby odvolací súd zmenil rozsudok krajského súdu, zrušil rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedli, že súd prvého stupňa vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, ale jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd sa nedostatočne vysporiadal s dôvodmi, pre ktoré žalobcovia považovali rozhodnutie žalovaného za nezákonné a nesprávne.

Podľa ich názoru zdravotné postihnutie mal. J. nie je takého charakteru, že poskytovaná osobná asistencia nemohla naplniť svoj účel predpokladaný zákonom. Žalobca sa v rámci svojich možností a s pomocou rodičov stále vzdeláva, pravidelne navštevoval Domino - centrum v Prievidzi, kde je zriadená špeciálna škola aj chránená dielňa, pričom dosahuje veľmi dobré výsledky. Vysvedčenie je založené v spise správneho orgánu. Žalobca má aj široký rozsah voľnočasových aktivít, s rodičmi chodieva napr. do ZOO, na stretnutia s priateľmi, navštevuje rôzne mestá na Slovensku, bicykluje sa a pláva. Jeho veľkou záľubou sú knižky. Svojim rodičom pomáha pri práci na záhradke, ktorá ho baví a má schopnosti samostatne riešiť niektoré veci technického charakteru. Závery komplexného posudku Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava č. AZ/2011/01066/003/HOR zo dňa 20. mája 2011, z ktorých vychádzal aj Krajský súd v Trenčíne, sú podľa názoru žalobcov v rozpore so skutočnými schopnosťami mal. J. zapájať sa do spoločnosti, ktoré sú u neho reálne dané a preukázané širokým záberom jeho aktivít. Žalobcovia sa nestotožňujú s tým, že neschopnosť mal. J. uzatvoriť zmluvu o výkone osobnej asistencie, by mala byť prekážkou priznania príspevku na osobnú asistenciu. Zákon predsa umožňuje poskytnúť takýto príspevok aj maloletému dieťaťu, ktoré nemá spôsobilosť na právne úkony a za mal. J. môže takúto zmluvu dojednať a uzatvoriť jeho zákonný zástupca.

Poukázali na to, že zákonnému zástupcovi mal. J. bol priznaný príspevok na opatrovanie podľa § 39 a nasl. zákona č. 447/2008 Z.z.. Účelom opatrovania je zabezpečiť každodenne pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím pri úkonoch sebaobsluhy, pri úkonoch starostlivosti o domácnosť a pri realizovaní sociálnych aktivít s cieľom zotrvať v prirodzenom domácom prostredí. Pre mal. J. je vzhľadom k jeho možnostiam a schopnostiam začleniť sa v určitej miere do rôznych spoločenských aktivít vhodnejšia osobná asistencia ako opatrovanie, ktoré má význam skôr pri osobách s takým ťažkým zdravotným postihnutím, ktoré im neumožňuje aktívny prístup k svojmu okoliu, ale len pasívne prijímanie pomoci od opatrovateľa. Rodičia dosahujú pri starostlivosti o mal. J. veľmi dobré výsledky, jeho zdravotný stav a miera schopnosti začleniť sa do spoločnosti sa neustále zlepšuje. V prípade priznania príspevku na osobnú asistenciu namiesto príspevku na opatrovanie, by mala rodina žalobcov trocha vyšší príjem, a to približne na úrovni minimálnej mzdy, a teda žalobcovia by lepšie dokázali zabezpečiť základné potreby mal. J..

Opätovne uviedli, že ustanovenie § 22 ods. 4, 5 zákona č. 447/2008 Z.z. je v rozpore s Ústavou SR ako aj Dohovorom o právach osôb so zdravotným postihnutím. Ustanovenie § 22 ods. 4, 5 zákona č. 447/2008 Z.z. bezdôvodne a nepochopiteľne diskriminuje a vylučuje skupinu občanov z nároku na príspevok na osobnú asistenciu. Navrhli, aby súd v zmysle ustanovenia § 109 ods.1 písm. b) O.s.p. postúpil návrh Ústavnému súdu SR na zaujatie stanoviska.

Žalovaný správny orgán v písomnom vyjadrení uviedol, že posúdenie odkázanosti na osobnú asistenciu je vo výlučnej kompetencii posudkového lekára, pričom táto odkázanosť musí byť posúdená v spojitosti s § 20 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z.. Na základe doložených lekárskych nálezov posudková lekárka Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, oddelenia posudkových činností - pracoviska Žilina určila mieru funkčnej poruchy mal. J. J. na 90% v súlade s prílohou č. 3 zákona č. 447/2008 Z.z.. Pri stanovení miery funkčnej poruchy a navrhovaní foriem kompenzácií sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia pre J. J. správne orgány vychádzali z doloženého lekárskeho nálezu aktuálneho v čase rozhodovania, ktorý bol súčasťou žiadosti o peňažný príspevok na osobnú asistenciu a vypracovaný bol v zmysle § 11 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z.z., ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 1 k citovanému zákonu.

IV. Konanie pred odvolacím súdom

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 O.s.p., napadnutý rozsudoksúdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo preskúmal bez pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolaniu žalobcov 1/ a 2/ nemožno vyhovieť.

Podľa § 250ja ods. 2 O.s.p. odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez pojednávania, ak to nie je v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie, ak to považuje za potrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že krajský súd v prvostupňovom konaní prejednal napadnuté rozhodnutie na nariadenom pojednávaní dňa 22. februára 2012, na ktorom sa zúčastnili žalobcovia 1/ a 2/, mal. J., právny zástupca žalobcov 1/ a 2/ a mali možnosť sa vyjadriť k prejednávanej veci.

Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 26. septembra 2012 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.).

Podľa § 244 ods. 1 O. s. p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 244 ods. 3 O. s. p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Predmetom súdneho konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 31. mája 2011, Číslo: AZ/2011/01051/4, ktorým bolo zamietnuté odvolanie mal. J. J. zastúpeného zákonným zástupcom K. J. a potvrdené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 2. marca 2001, číslo: 2011/00346/03/PEA vo veci nevyhovenia žiadosti J. J. zo dňa 14. decembra 2010 a nepriznania peňažného príspevku na osobnú asistenciu pre J. J., nar. 27.apríla 1999 v zastúpení zákonným zástupcom K. J..

J. J. v zastúpení zákonným zástupcom K. J. podal žiadosť o peňažný príspevok na osobnú asistenciu. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Prievidzi, oddelenie posudkových činností vydal dňa 11. februára 2011 komplexný posudok číslo: OSV/OPČ/A/2011/01635-003/030684 FAB/BJA, podľa ktorého je miera funkčnej poruchy J. J. 90% podľa prílohy č. 3, časti IV. bod 3. písm. c) k zákonu č. 447/2008 Z. z.. V uvedenom posudku nebol menovanému navrhnutý peňažný príspevok na osobnú asistenciu ako vhodná forma kompenzácie, preto prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie o nepriznaní peňažného príspevku na osobnú asistenciu. Peňažný príspevok nebol navrhnutý z dôvodu, že J. J. nespĺňa kritériá podľa ustanovení § 22 zákona č. 447/2008 Z.z.. Sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia boli v komplexnom posudku navrhnuté kompenzovať peňažným príspevkom na opatrovanie, peňažným príspevkom na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia a peňažným príspevkom na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. Na základe podaného odvolania Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, oddelenie posudkových činností - pracovisko Žilina preskúmalo spisovú dokumentáciu prvostupňového správneho orgánu, dňa 18. mája 2011 vykonalo návštevu v domácnosti a posúdilo odkázanosť menovaného na požadovanú formu kompenzácie. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, oddelenie posudkových činností - pracovisko Žilina v rámci odvolacieho konania opakovane posúdilo dôsledky zdravotného postihnutia menovaného na účely vyššie uvedeného peňažného príspevku. Posudková lekárka Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, oddelenia posudkových činností - pracovisko Žilina vydala dňa 6. mája 2011 na základe medicínskych nálezov obsiahnutých v spisovej dokumentácii lekársky posudok, podľa ktorého je miera funkčnej poruchy J. J. 90% podľa prílohy č. 3, časti IV. bod 3. písm. c) k zákonu č. 447/2008 Z. z., a preto sa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. J. J. je vzhľadom na charakter jeho ochorenia odkázaný na celodenné opatrovanie inou fyzickou osobou podľa § 49 ods. 12 zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 445/1991 Zb. oživnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov, ale nie je odkázaný na osobnú asistenciu, nakoľko by sa nedosiahol účel osobnej asistencie stanovený v § 20 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z.. Na základe opätovného posúdenia ťažkého zdravotného postihnutia žiadateľa a na základe vyššie citovaného lekárskeho posudku bol vydaný komplexný posudok číslo: AZ/2011/01066/003/HOR zo dňa 20. mája 2011, v ktorom bol ako vhodná forma kompenzácie odporučený účastníkovi konania peňažný príspevok na opatrovanie. Podľa uvedeného komplexného posudku J. J. nespĺňa podmienku § 14 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z., pretože osobnou asistenciou sa nedosiahne účel ustanovený v § 20 ods. 2 citovaného zákona.

Zákon č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, upravuje právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, právne vzťahy pri vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom, parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím a právne vzťahy na účely posudzovania potreby osobitnej starostlivosti poskytovanej podľa osobitného predpisu (§ 1 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z.).

Podľa § 14 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z.z. fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na osobnú asistenciu, ak je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby pri činnostiach uvedených v prílohe č. 4 a osobnou asistenciou sa dosiahne účel ustanovený v § 20 ods. 2.

Podľa § 20 ods. 1, 2 zákona č. 447/2008 Z.z. osobná asistencia je pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím pri činnostiach uvedených v prílohe č. 4. Osobnú asistenciu vykonáva osobný asistent. Účelom osobnej asistencie je aktivizácia, podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a podpora jej nezávislosti a možnosti rozhodovať sa a ovplyvňovať plnenie rodinných rolí, vykonávanie pracovných aktivít, vzdelávacích aktivít a voľnočasových aktivít.

Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten o koho práva v konaní ide.

Základným cieľom konania v správnom súdnictve podľa piatej časti O.s.p. je preskúmať zákonnosť rozhodnutia a postupov orgánov verejnej správy.

Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pri vydaní rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či toto rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo a je v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, resp. v opravnom prostriedku, a to z hľadiska, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmať „zákonnosť“ ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesno- právne predpisy. Inými slovami povedané, treba vziať do úvahy, že správny súd „nie je súdom skutkovým“, ale je súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi odvolania proti napadnutému rozsudku krajského súdu, po preskúmaní odvolaním napadnutého rozsudku a po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisu vychádzajúc z ustanovenia § 219 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku. Tieto závery spolu s právnou citáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním najvyšší súd stotožňuje v celom rozsahu považujúc právne posúdenie právnej veci krajským súdom za správne a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty v prejednávanej veci, spolu so správnymi závermi krajského súdu, na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku k námietkam odvolateľov dopĺňa nasledovné:

Pokiaľ sa jedná o námietku žalobcov, že zdravotné postihnutie mal. J. J. nie je takého charakteru, že poskytovaná osobná asistencia nemohla plniť účel predpokladaný zákonom Najvyšší súd Slovenskej republiky zhodne so závermi správnych orgánov ako i súdu prvého stupňa udáva, že posúdenie odkázanosti na osobnú asistenciu je vo výlučnej kompetencii posudkového lekára, pričom táto odkázanosť musí byť posúdená v spojitosti s § 20 ods.2 zákona č. 447/2008 Z.z.. Na základe doložených lekárskych nálezov posudková lekárka Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, oddelenie posudkových činností - pracoviska Žilina určila mieru funkčnej poruchy mal. J. na 90% v súlade s prílohou č. 3 zákona č. 447/2008 Z.z.. Správne orgány pri svojom rozhodovaní vychádzali z doloženého lekárskeho nálezu aktuálneho v čase rozhodovania a to z komplexného posudku Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava č. AZ/2001/01066/003/HOR zo dňa 20. mája 2011, v ktorom ako vhodná forma kompenzácie bol odporučený peňažný príspevok na opatrovanie. Takisto podľa stanoviska posudkovej lekárky uvedeného v posudku zo dňa 5. mája 2001 mal. J. pri danom ochorení je odkázaný na celodenné opatrovanie inou fyzickou osobou, ale nie je odkázaný na osobnú asistenciu, nakoľko by sa nedosiahol účel osobnej asistencie sledovaný v § 20 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z..

Krajský súd v Trenčíne celkom správne potvrdil napadnuté rozhodnutie žalovaného práve pre presvedčivé a úplné zistenie skutkového stavu veci, pričom správne v súlade s dispozičnou zásadou uplatňovanou v konaní podľa druhej hlavy piatej časti OSP (§ 247 a nasl. OSP) vychádzal zo žalobných dôvodov uvedených v žalobe a správne považoval za dôvodný postup správnych orgánov oboch stupňov. Správne i podľa názoru odvolacieho súdu v súlade s tvrdeniami žalovaného ako i prvostupňového správneho orgánu ustálil, že takto vysoká miera funkčnej poruchy maloletého J. (až 90%) neumožňuje takú vysokú mieru angažovanosti, schopnosti plánovania, preberania zodpovednosti a nezávislosti pri rozhodovaní, aká sa predpokladá na to, aby bol naplnený účel osobnej asistencie v zmysle zákona č. 447/2008 Z.z..

Z týchto dôvodov sa Najvyšší súd Slovenskej republiky stotožnil s dôvodmi napadnutého rozsudku Krajského súdu v Trenčíne. V podrobnostiach i právnom odôvodnení odkazuje na jeho obsah. Takisto i odvolací súd nepovažoval za potrebné obrátiť sa na Ústavný súd SR o zaujatie stanoviska v zmysle § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p., pretože nedospel k názoru, že uvedený zákon by bol v rozpore s Ústavou SR, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná.

Z vyššie uvedených dôvodov aj odvolací súd považoval rozhodnutie žalovaného za zákonné a preto rozsudok krajského súdu ako vecne správny podľa § 219 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo žalobcovia v odvolacom konaní neboli úspešní a žalovanému náhrada trov nepatrí zo zákona.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.