10Sžso/7/2015

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Z. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. č. XXX/X, H., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitálska č. 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. US1/SSVODPPK/BEZ/2014/14903/Dan zo dňa 02.07.2014, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/168/2014-29 zo dňa 18.12.2014, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/168/2014-29 zo dňa 18. decembra 2014 p o t v r d z u j e. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

I. Konanie na prvostupňovom súde

Krajský súd v Nitre napadnutým uznesením č. k. 11S/168/2014-29 zo dňa 18.12.2014 zastavil konanie podľa § 250d ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“), z dôvodu oneskoreného podania žaloby. V odôvodnení uviedol, že napadnuté rozhodnutie prevzal žalobca osobne dňa 08.07.2014 a zákonná lehota mu uplynula dňom 08.09.2014. Žalobu však žalobca podal osobne dňa 30.09.2014, teda 22 dní po zákonnej lehote.

II. Odvolanie žalobcu

Proti uzneseniu krajského súdu podal žalobca včas odvolanie. V odvolaní namietal, že v rozhodnutí žalovaného nebola uvedená lehota na podanie žaloby; v poučení bolo iba uvedené, že rozhodnutie je preskúmateľné súdom.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

III. Právne názory odvolacieho súdu

Podľa § 244 ods. 1 O. s. p. preskúmavajú súdy v správnom súdnictve na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 247 ods. 1 O. s. p. sa v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu, postupuje podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku „Rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov“.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O. s. p.) a ide o uznesenie, proti ktorému je podanie odvolania prípustné (§ 202 O. s. p.), dospel jednomyseľne k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech.

Podľa § 250b ods. 1 O. s. p. sa žaloba musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zameškanie lehoty nemožno odpustiť.

Z obsahu administratívneho spisu odvolací súd zistil, že napadnuté rozhodnutie žalovaného č. US1/SSVODPPK/BEZ/2014/14903/Dan zo dňa 02.07.2014 bolo žalobcovi doručené dňa 08.07.2014. Žalobu však žalobca osobne podal na krajskom súde až dňa 30.09.2014, teda zjavne po uplynutí zákonnej dvojmesačnej lehoty na podanie žaloby v zmysle § 250b ods. 1 O. s. p.

K námietke žalobcu o neuvedení lehoty na podanie žaloby v poučení napadnutého rozhodnutia žalovaného odvolací súd poukazuje na znenie § 47 ods. 4 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), podľa ktorého poučenie o odvolaní (rozklade) obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať (podať rozklad), v akej lehote, na ktorý orgán a kde možno odvolanie podať a poučenie obsahuje aj údaj, či rozhodnutie možno preskúmať súdom. V zmysle uvedeného ustanovenia správny orgán neporušil žiadnu zákonnú povinnosť, keď v poučení uviedol iba skutočnosť, že jeho rozhodnutie je konečné, nemožno sa proti nemu odvolať, ale je preskúmateľné súdom

Na tomto mieste dáva odvolací súd do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt“ t. j. „práva patria len bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení, vrátane využitia možnosti podania opravných prostriedkov.

Na základe uvedeného sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, odvolaniu žalobcu nevyhovel a napadnuté uznesenie Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/168/2014-29 zo dňa 18.12.2014 podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. v spojení s § 250ja ods. 3 O. s. p. ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a § 246c O. s. p. tak, že účastníkom konania právo na ich náhradu nepriznal, keďže žalobca nebol v konaní úspešný a žalovaný nemal nárok na náhradu trov zo zákona.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.