10Sžso/61/2014

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Igora Belka, v právnej veci žalobkyne B. D., MBA, bytom C., právne zastúpenej advokátkou JUDr. Martinou Kožárovou Jenčovou, AK so sídlom v Prešove, Slovenská 69, proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústredie, Ul. 29. augusta 8 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia a postupu žalovanej zo dňa 7. mája 2013, č. 19937-9/2013-BA, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 4S/32/2013-33 zo dňa 3. apríla 2014, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 4S/32/2013-33 zo dňa 3. apríla 2014 p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. 4S/32/2013-33 zo dňa 3. apríla 2014 zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovanej zo dňa 7. mája 2013, č. 19937-9/2013-BA, ktorým Sociálna poisťovňa, ústredie podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zmien a doplnkov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) zamietla odvolanie žalobkyne B. D., MBA a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Vranov nad Topľou, číslo: 4787/2012-VT-DvN zo dňa 11. decembra 2012. Sociálna poisťovňa, pobočka Vranov nad Topľou rozhodnutím zo dňa 11. decembra 2012 č. 4787/2012-VT-DvN rozhodla tak, že podľa § 104, § 105 ods. 1, § 107 a § 108 zákona č. 461/2003 Z. z. a podľa článkov 61 a 62 ods. 1 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len „Nariadenie“) má navrhovateľka nárok na dávku v nezamestnanosti vo výške 50 % denného vymeriavacieho základu 11,2846 Eur od 21. septembra 2012 na obdobie šiestich mesiacov, pri splnení ustanovených zákonných podmienok.

Krajský súd podľa § 244 a nasledujúcich ustanovení O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutia žalovanej a konanie, ktoré im predchádzalo v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 250j ods. 1 O.s.p.), vypočul účastníkov konania na pojednávaní dňa 3. apríla 2014, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisua ostatným spisovým materiálom a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Krajský súd po citácii relevantných právnych predpisov (§ 244, § 247, § 250i ods. 1 a § 250i ods.3 O.s.p.) konštatoval, že žalobkyňa požiadala Sociálnu poisťovňu, pobočka Vranov nad Topľou o dávku v nezamestnanosti žiadosťou zo dňa 15. októbra 2012. K žiadosti pripojila rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou č. k. H/2012/74170/2-OIPSS zo dňa 21. septembra 2012, ktorým bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 21. septembra 2012. Okrem toho sa v administratívnom spise nachádza aj potvrdenie zamestnávateľa na účely nároku na dávku v nezamestnanosti Sociálnej poisťovne, pobočka Vranov nad Topľou, ktorým zamestnávateľ STRAPEX SLOVAKIA, s.r.o. potvrdzuje, že žalobkyňa bola zamestnaná na základe pracovného pomeru, ktorý trval od 15. augusta 2012 do 20. septembra 2012. Z potvrdenia vyplýva aj výška vymeriavacieho základu zamestnanca na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti za mesiac august 2012 vo výške 186,53 Eur a za mesiac september 2012 vo výške 231,00 Eur. Z vyplneného formulára U l zo dňa 31. októbra 2012, predloženého spolu so žiadosťou, vyplýva, že žalobkyňa bola poistená v nezamestnanosti na území Veľkej Británie v čase od 29. augusta 2008 do 28. augusta 2012. V administratívnom spise sa taktiež nachádza vyhlásenie žiadateľa na účely posúdenia bydliska v zmysle článku 65 ods. 2, 3 a 5 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v platnom znení, z ktorého vyplýva, že žalobkyňa bola v období od januára 2008 do augusta 2012 zamestnaná u zamestnávateľa vo Veľkej Británii. Návštevy na území Slovenskej republiky vykonávala 3-krát ročne. Na území SR nevlastní nehnuteľnosti a býva v rodičovskom dome. Po skončení zamestnania sa presťahovala na územie SR z rodinných dôvodov a kvôli pracovnej ponuke. Počas zamestnania na území Veľkej Británie jej zostali zachované väzby v SR spočívajúce v rodine, návštevách lekárov, ako aj v podobe stavebného sporenia, životného poistenia, bankového účtu, na území SR má trvalý pobyt. K vyhláseniu pripojila potvrdenie o uzatvorení poistnej zmluvy, prehľad stavu kapitálovej hodnoty poistenia, výpis z účtu stavebného sporenia, ako aj potvrdenie o zriadení účtu v Slovenskej republike.

Primárnou otázkou, ktorú bolo potrebné v danej veci vyriešiť je námietka žalobkyne uvedená v podanej žalobe, ktorou namieta nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, nesprávne právne posúdenie veci a nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a rozpor s vykonaným dokazovaním. Tieto vady rozhodnutia vzhliadla žalobkyňa v tom, že žalovaná pri výpočte dávky v nezamestnanosti vychádzala z potvrdenia zamestnávateľa STRAPEX SLOVAKIA, s.r.o., kde bolo omylom uvedené, že pracovný pomer trval do 20. septembra 2012, pričom pracovný pomer žalobkyne bol ukončený ku dňu 20. augusta 2012. Za nedôvodné považovala aj tvrdenie žalovanej o účelovosti storno odhlášky podanej zamestnávateľom žalobkyne.

Preskúmaním veci však súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovanej, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu sú správne a zákonné. Podaná žaloba preto nie je dôvodná.

S námietkou žalobkyne, že pri vypisovaní dokladov omylom uviedla nesprávny dátum 20. septembra 2012 namiesto 20. augusta 2012, sa súd nestotožnil. Dátum ukončenia pracovného pomeru u zamestnávateľa STRAPEX SLOVAKIA, s.r.o. nevyplýva iba z dokladov vypísaných a predložených žalobkyňou, ktoré mohla vyplniť chybne, resp. omylom uviesť nesprávny dátum, ale bol náležité preukázaný aj viacerými relevantnými dokladmi predloženými inými subjektmi a inštitúciami (napr. výplatná páska žalobkyne za obdobie september 2012). Žalobkyni sa predloženými dôkazmi a tvrdeniami túto skutočnosť spochybniť nepodarilo. Na posilnenie záveru o správnosti určenia doby poistného vzťahu žalobkyne k zamestnávateľovi STRAPEX SLOVAKIA, s.r.o. súd poukazuje aj na odpoveď Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. zo dňa 5. novembra 2013 predloženú žalovanou, z ktorej nepochybne vyplýva, že žalobkyňa bola u zamestnávateľa STRAPEX SLOVAKIA, s.r.o. zamestnaná od 15. augusta 2012 do 20. septembra 2012. Na území iného členského štátu Európskej únie preukázala žalobkyňa dobu poistenia v nezamestnanosti od 21. septembra 2009 do 14. augusta 2012, čím splnila podmienku nároku na dávku v nezamestnanosti celkovou dobou poistenia v nezamestnanosti 1096 dní. Z takto určenej doby poistenia v nezamestnanosti na území Slovenskej republiky následne žalovaná správne určila výšku dávky v nezamestnanosti. Pochybnosti o čestnom konaní žalobkyne vyvoláva ajmailová komunikácia medzi žalobkyňou a pánom I. K. zo dňa 10. januára 2013, ktorý ho následne postúpil osobe zodpovednej za spracovanie účtovníctva a mzdovej evidencie spoločnosti STRAPEX SLOVAKIA, s.r.o., ktorý súdu predložila žalovaná doplnením vyjadrenia k žalobe dňa 18. novembra 2013. Súd sa v tejto súvislosti v plnom rozsahu stotožnil s tvrdením žalovanej, že konanie žalobkyne v snahe zmeniť trvanie jej pracovného pomeru u zamestnávateľa STRAPEX SLOVAKIA, s.r.o. je účelové a motivované úmyslom dosiahnuť, aby poslednou dobou poistenia v nezamestnanosti bola doba poistenia dosiahnutá na území Veľkej Británie a aby sa pri výpočte výšky dávky v nezamestnanosti vychádzalo z jej príjmu vo Veľkej Británii, ktorý bol podstatne vyšší ako príjem v spoločnosti STRAPEX SLOVAKIA, s.r.o.

Pokiaľ ide o námietku žalobkyne, že podľa Nariadenia mala byť posudzovaná ako tzv. nepravý cezhraničný pracovník, aj túto považuje súd za nedôvodnú. Za nepravého cezhraničného pracovníka sa považuje osoba, ktorá počas svojho posledného zamestnania v inom členskom štáte Európskej únie mala zachované bydlisko v štáte, podľa právnych predpisov ktorého si uplatňuje nárok na dávku v nezamestnanosti. To však nie je prípad žalobkyne, ktorá podľa právnych predpisov Slovenskej republiky naposledy vykonávala činnosť ako zamestnanec v období od 15. augusta 2012 do 20. septembra 2012 v pracovnom pomere u zamestnávateľa STRAPEX SLOVAKIA, s.r.o., a preto rozhodujúcim obdobím na určenie výšky dávky v nezamestnanosti bolo obdobie pracovného pomeru na území Slovenskej republiky, v ktorom žalobkyňa preukázala 37 dní poistenia v nezamestnanosti. U takýchto osôb nie je potrebné skúmať ich bydlisko počas výkonu zárobkovej činnosti na území členského štátu Európskej únie, ale doba poistenia v nezamestnanosti dosiahnutá na území tohto iného členského štátu sa zohľadňuje do celkovej doby poistenia v nezamestnanosti podľa čl. 61 ods. 1 Nariadenia, ako správne vo svojom vyjadrení k podanej žalobe uviedla aj žalovaná.

Pokiaľ žalobkyňa v podanej žalobe tvrdí, že sa skutkový záver o trvaní pracovného pomeru do 20. septembra 2012 dostáva do logického rozporu so skutkovým stavom zisteným vykonaným dokazovaním, pretože Sociálna poisťovňa, pobočka Vranov nad Topľou uznala odhlášku, čím akceptovala skončenie pracovného pomeru žalobkyne ku dňu 20. augustu 2012, súd v tejto súvislosti poukazuje na presvedčivé a nepochybné dôkazy o skutočnej dĺžke trvania pracovného pomeru žalobkyne u zamestnávateľa STRAPEX SLOVAKIA, s.r.o. Z tohto dôvodu aj túto žalobnú námietku považoval súd za nedôvodnú a v dôsledku toho za nespôsobilú privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia.

Proti rozsudku krajského súdu podala žalobkyňa včas odvolanie prostredníctvom svojej právnej zástupkyne z dôvodu, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. Podľa názoru žalobkyne je rozhodnutie žalovanej nezákonné. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil, rozhodnutie žalovanej zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie.

Uviedla, že dňa 28. augusta 2012 sa kvôli nepredvídaným náhlym zdravotným problémom vrátila z Veľkej Británie, kde pracovala. Pracovný pomer z uvedeného dôvodu ukončila okamžitým skončením pracovného pomeru. Začiatkom augusta 2012 navrhovateľku vo Veľkej Británii kontaktovala spoločnosť STRAPEX SLOVAKIA, s.r.o. Bola uzavretá dohoda, že navrhovateľka s uvedenou spoločnosťou uzavrie pracovnú zmluvu a na jej základe jej bude vyplácaná mzda. Projekt, ktorý bol predmetom pracovnej zmluvy bol predčasne ukončený ešte v auguste 2012. Po príchode na Slovensko bola navrhovateľka vyzvaná spoločnosťou STRAPEX SLOVAKIA, s.r.o., aby prišla dodatočne podpísať pracovnú zmluvu za obdobie, počas ktorého pre nich pracovala t. j. do 20. augusta 2012 a zároveň i ukončenie pracovného pomeru.

Poukázala na to, že pri podpisovaní uvedených listín si navrhovateľka nevšimla chybu v písaní, kde bol nesprávne uvedený dátum 20. septembra 2012, hoci pracovný pomer skončil 20. augusta 2012. Išlo o ukončenú záležitosť, preto tomu navrhovateľka nevenovala pozornosť.

Ďalej uviedla, že žiadosť o dávku v nezamestnanosti za ňu vypisovala jej mama, ktorá ju vypísala v zmysle pracovnej zmluvy so STRAPEX SLOVAKIA, s.r.o. a ukončenia pracovného pomeru, kde bol nesprávne uvedený dátum 20. septembra 2012. Ak teda existujú doklady potvrdzujúce, že pracovný pomer trval do 20. septembra 2012, je to spôsobené tým, že zamestnávateľ sa riadil chybne uvedeným dátumom na ukončení pracovného pomeru.

Následne navrhovateľka kontaktovala zamestnávateľa so žiadosťou o opravu chyby, potom ako si ju všimla. Poukázala na to, že súd sa nevysporiadal so skutočnosťou, že zamestnávateľ STRAPEX SLOVAKIA, s.r.o. následne požiadal žalovanú ako aj zdravotnú poisťovňu o zmenu dátumu skončenia pracovného pomeru. Súd nesprávne posúdil postup žalovanej, ktorá sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadala s tým, že po zistení chyby bolo podpísané skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe k 20. augustu 2012, a že bola podaná žiadosť zamestnávateľa pre Sociálnu poisťovňu o storno odhláška RLFO č. R330218448753 zo dňa 21. septembra 2012 a boli podané opravné mesačné výkazy za 08/12 a 09/12. Storno odhlášky nebolo zo strany žalovanej akceptované, pričom takého neakceptovanie musí byť zdôvodnené.

Taktiež poukázala na to, že zamestnávateľ za navrhovateľku ako zamestnanca odviedol poistné len z vymeriavacieho základu 57,40 Eur, t. j. zo mzdy za august 2012 resp. do 20. augusta 2012. Uvedené bolo potvrdené znalkyňou Ing. K. C. v znaleckom posudku vypracovanom v trestnom konaní vedenom na OR PZ Vranov nad Topľou pod ČVS: ORP - 320/OEK-VT-2013.

Podľa jej názoru neobstojí tak tvrdenie žalovanej, že by konanie navrhovateľky bolo motivované úmyslom dosiahnuť, aby poslednou dobou zamestnania bola doba dosiahnutá vo Veľkej Británii. Podľa Nariadenia je na výplatu dávky v zásade príslušný štát, v ktorom bola osoba naposledy zamestnaná (čl. 61 základného nariadenia). Z tohto pravidla sa uplatňuje výnimka v zmysle čl. 65 ods. 5 písm. a/ základného nariadenia, ktorý stanovuje osobitné pravidlá týkajúce sa poskytovania a platby dávok v nezamestnanosti nezamestnaným osobám, ktoré počas svojej poslednej činnosti ako zamestnanci mali bydlisko v inom členskom štáte ako je príslušný štát, teda štát zamestnania. V prípade týchto osôb je na posúdenie nároku na dávku v nezamestnanosti a jej výplatu prioritne štát, v ktorom majú bydlisko. Štát bydliska sa pritom stanovuje v súlade s článkom 11 Nariadenia č. 987/2009 ( bydliskom je miesto, kde má osoba centrum svojich záujmov, tzv. užšie väzby). V zmysle tohto základného nariadenia bolo teda potrebné posudzovať tzv. centrum záujmov (resp. užšie väzby) a zachovanie bydliska na území Slovenskej republiky, a v rámci toho stabilitu zamestnania, periodicitu návštev, rodinnú situáciu a pod. Až potom, keď by sa zistila existencia týchto tzv. užších väzieb na Slovensko a zachovanie bydliska na Slovensku, by mala navrhovateľka nárok na dávku na Slovensku. Je teda zrejmé, že nárok na dávku v nezamestnanosti nevznikne automaticky, ale až po ďalšom preverovaní. Aj táto skutočnosť podľa názoru navrhovateľky svedčí o neúmyseľnosti a neúčelovosti konania.

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť, nakoľko rozhodnutie žalovanej je v súlade so zákonom a vydané na základe dostatočne zisteného skutkového stavu. Z dokazovania žalovanej v rámci správneho konania, a taktiež na základe preskúmania skutkového a právneho posúdenia prípadu žalobkyne príslušným súdom vyplýva existencia relevantne nespochybnených dôkazov poukazujúcich na skutočnosť, že k objektívnemu skončeniu jej pracovného pomeru došlo ku dňu 20. septembra 2012. Predmetný záver vyplýva z nasledovných dokladov: žiadosť o dávku v nezamestnanosti zo dňa 15. októbra 2012, potvrdenie zamestnávateľa na účely nároku na dávku v nezamestnanosti zo dňa 20. septembra 2012, z mesačných výkazov poistného a príspevkov, z dohody o rozviazaní pracovného pomeru zo dňa 20. septembra 2012, výplatných pások za mesiac september 2012, zo záznamov z elektronickej komunikácie, z potvrdenia Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a. s.

Ďalej uviedla, že žalobkyňa podala proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Vranov nad Topľou číslo: 4787/2012-VT-DvN zo dňa 11. decembra 2012 odvolanie zo dňa 9. januára 2013. Žalobkyňa v predmetnom odvolaní uviedla, že príslušný orgán pochybil v dôsledku skutočnosti, že nezohľadnil jej príjem dosahovaný na území Veľkej Británie. V tejto súvislosti opätovne poukázala na email žalobkyne zodňa 10. januára 2013, t. j. zo dňa bezprostredne nasledujúceho po podaní predmetného odvolania, ktorý bol adresovaný pánovi I. K. a následne odstúpený Mgr. K. J., PhD. Z textu predmetného emailu vyplýva skutočnosť, že žalobkyňa až dodatočne požadovala stanovenie dátumu skončenia pracovného pomeru ku dňu 20. augustu 2012, a to z dôvodov, ktoré mali významný vplyv na posudzovanie centra záujmov, resp. bydliska, t. j. ktoré z pohľadu žalobkyne mohli ovplyvniť posudzovanie jej nároku na dávku v nezamestnanosti. Možno konštatovať, že žalobkyňa si bola vedomá skutočnosti, že stanovenie dátumu skončenia jej pracovného pomeru má vplyv na posúdenie jej nároku na dávku v nezamestnanosti, a taktiež na určenie výšky priznanej dávky v nezamestnanosti, t. j. žalobkyňou uvádzaný dátum 20. september 2012 nemohla subjektívne vnímať len ako chybu v písaní, ktorú je potrebné napraviť.

Súčasne poukázala na skutočnosť, že Sociálnej poisťovni, ústredie, bolo dňa 16. júna 2012 doručené Upovedomenie poškodeného o podaní obžaloby zo strany Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou, číslo: Pv 647/13/7713-31 zo dňa 9. júna 2014. Prokurátorom Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou bola dňa 9. júna 2014 podaná obžaloba voči obvineným, t. j. i voči žalobkyni, a to pre prečin subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona, spáchaného v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského súdu ako i konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, pričom napadnuté rozhodnutie žalovanej skúmal najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami žalobkyne uvedenými v žalobe a či z takto vymedzeného rozsahu správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovanej a po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a ide o rozsudok, proti ktorému je podanie odvolania prípustné (§ 202 v spojení s § 250s O.s.p.) vec prejednal, pričom senát odvolacieho súdu jednomyseľne dospel k záveru, že odvolaniu nemožno priznať úspech. Preto napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 O.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu SR www.nsud.sk <.. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 29. júla 2015 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.).

Najvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis žalovanej, mal za preukázané, že predmetom preskúmania bolo rozhodnutie žalovanej číslo: 19937- 9/2013-BA zo dňa 7. mája 2013, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Sociálnej poisťovne, pobočka Vranov nad Topľou č. 4787/2012-VT-DvN zo dňa 11. decembra 2012, podľa ktorého má navrhovateľka v zmysle § 104, § 105 ods.1, § 107 a § 108 zákona č. 461/2003 Z.z. a podľa čl. 61 a 62 ods.1 Nariadenia nárok na dávku v nezamestnanosti vo výške 50 % denného vymeriavacieho základu 11,2846 Eur od 21. septembra 2012 na obdobie šiestich mesiacov, pri splnení ustanovených zákonných podmienok.

Rozhodnutím zo dňa 11. decembra 2012 č. 4787/2012-VT-DvN Sociálna poisťovňa, pobočka Vranov nad Topľou vo veci nároku žalobkyne na dávku v nezamestnanosti rozhodla tak, že pani MBA B. D. podľa § 104, § 105 ods. 1, § 107 a § 108 zákona č. 461/2003 Z. z. a podľa článkov 61 a 62 ods. 1 Nariadenia má nárok na dávku v nezamestnanosti vo výške 50 % denného vymeriavacieho základu 11,2846 Eur od 21. septembra 2012 na obdobie šiestich mesiacov, pri splnení ustanovených zákonných podmienok.

Výrok rozhodnutia odôvodnila tým, že rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou bola žalobkyňa dňom 21. septembra 2012 zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Predložením uvedeného rozhodnutia v Sociálnej poisťovni, pobočka Vranov nad Topľou si dňa 21. novembra 2012 uplatnila nárok na dávku v nezamestnanosti. Podkladom na vydanie rozhodnutia boli údaje v informačnom systéme Sociálnej poisťovne, údaje z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou potrebné na posúdenie nároku na dávku v nezamestnanosti, podklady od zamestnávateľa STRAPEX SLOVAKIA, s.r.o., ako aj potvrdenie kompetentnej inštitúcie príslušného štátu Spojené kráľovstvo. V posledných troch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov ozamestnanie, t. j. v období od 21. septembra 2009 do 20. septembra 2012 žalobkyňa na území Slovenskej republiky preukázala nasledovné doby poistenia v nezamestnanosti: od 15. augusta 2012 do 20. septembra 2012, 37 dní u zamestnávateľa STRAPEX SLOVAKIA, s.r.o. Na území iného členského štátu Európskej únie, resp. Európskeho hospodárskeho priestoru, preukázala dobu poistenia v nezamestnanosti od 21. septembra 2009 do 14. augusta 2012, t. j. 1059 dní. Bezprostredne pred uplatnením nároku na dávku v nezamestnanosti dosiahla žalobkyňa dobu poistenia v nezamestnanosti podľa slovenských právnych predpisov, preto boli doby poistenia v nezamestnanosti dosiahnuté na území iného členského štátu Európskej únie hodnotené na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v súlade s čl. 61 ods. 1 a ods. 2 Nariadenia. Podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti splnila celkovou dobou poistenia v nezamestnanosti 1096 dní. Nárok na dávku v nezamestnanosti vznikol žalobkyni odo dňa zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie, t. j. od 21. septembra 2012. Rozhodujúcim obdobím na zistenie denného vymeriavacieho základu bolo obdobie od 21. septembra 2010 do 20. septembra 2012 a súčet vymeriavacích základov, z ktorých žalobkyňa v tomto období zaplatila poistné na poistenie v nezamestnanosti podľa slovenských právnych predpisov bol 417,53 Eur. Počet dosiahnutých dní poistenia podľa slovenských právnych predpisov v rozhodujúcom období je 37 dní. Denný vymeriavací základ na určenie výšky dávky v nezamestnanosti je preto 11,2846 Eur. Výška dávky v nezamestnanosti za deň je 50 % denného vymeriavacieho základu 5,64230 Eur.

Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodla žalovaná napadnutým rozhodnutím zo dňa 7. mája 2013 č. 19937-9/2013-BA tak, že podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. zamietla odvolanie žalobkyne a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Vranov nad Topľou č. 4787/2012-VT-DvN zo dňa 11. decembra 2012.

Výrok rozhodnutia odôvodnila tým, že žalobkyňa na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti podľa § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. preukázala dobu poistenia v nezamestnanosti 1096 dní, čím splnila podmienku nároku na dávku v nezamestnanosti, ktorý jej vznikol odo dňa zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie, t. j. od 21. septembra 2012. Vzhľadom na to, že žalobkyňa v posledných troch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie preukázala dobu poistenia v nezamestnanosti získanú na území členského štátu Európskej únie - Veľkej Británie, pri určení výšky dávky v nezamestnanosti bolo potrebné zohľadniť príslušné ustanovenia Nariadenia. Podľa právnych predpisov Slovenskej republiky žalobkyňa naposledy vykonávala činnosť ako zamestnanec v období od 15. augusta 2012 do 20. septembra 2012 v pracovnom pomere u zamestnávateľa STRAPEX SLOVAKIA, s.r.o.. Rozhodujúcim obdobím na určenie výšky dávky v nezamestnanosti bolo teda v tomto prípade obdobie pracovného pomeru na území Slovenskej republiky, t. j. obdobie od 15. augusta 2012 do 20. septembra 2012, v ktorom navrhovateľka preukázala 37 dní poistenia v nezamestnanosti. Rozhodujúcou skutočnosťou, ktorú žalobkyňa namietala vo svojom odvolaní bola doba trvania jej pracovného pomeru v spoločnosti STRAPEX SLOVAKIA, s.r.o., keď tvrdila, že trval od 15.08.2012 do 20.08.2012. Pri prešetrovaní tejto námietky Sociálna poisťovňa, pobočka Vranov nad Topľou zistila, že žiadosťou zo dňa 11. januára 2013 konateľ spoločnosti STRAPEX SLOVAKIA, s.r.o. požiadal o storno odhlášky RLFO č. R330218448735 zo dňa 21. septembra 2012. Skončenie pracovného pomeru žalobkyne bolo v konaní o jej nároku na dávku v nezamestnanosti preukázané viacerými, v rozhodnutí presne špecifikovanými dokladmi. Všetky dokumenty, ktoré žalobkyňa predložila v konaní o jej nároku na dávku v nezamestnanosti preukazovali trvanie jej poistného vzťahu v spoločnosti STRAPEX SLOVAKIA, s.r.o. do 20. septembra 2012. Z uvedeného je podľa žalovanej možné usudzovať, že žiadosť konateľa spoločnosti o storno odhlášky bola podaná účelovo z dôvodu, aby pri výpočte výšky dávky v nezamestnanosti žalobkyne bolo potrebné vychádzať z príjmu, ktorý dosahovala v pracovnom pomere vo Veľkej Británii. Vzhľadom na to, ako aj vzhľadom na zistenia kontroly u zamestnávateľa STRAPEX SLOVAKIA, s.r.o. konanej v dňoch 16.-19. apríla 2013, mala žalovaná za jednoznačne preukázané, že poistný vzťah žalobkyne k zamestnávateľovi STRAPEX SLOVAKIA, s.r.o. trval od 15. augusta 2012 do 20. septembra 2012. K námietke žalobkyne, že prvostupňový orgán pochybil, keď pri určovaní výšky jej dávky v nezamestnanosti nezohľadnil jej príjem dosahovaný vo Veľkej Británii, ale len príjem z pracovného pomeru na Slovensku, žalovaná opätovne uviedla, že v zmysle čl. 62 ods. 1 Nariadenia sa pri výpočte výšky dávky v nezamestnanosti má vychádzať výlučne z platu alebo príjmu zpovolania, ktorý daná osoba mala v súvislosti s jej poslednou činnosťou ako zamestnanec podľa právnych predpisov príslušného štátu. Sociálna poisťovňa, pobočka Vranov nad Topľou, v prvostupňovom konaní o nároku žalobkyne na dávku v nezamestnanosti postupovala v súlade s uvedeným ustanovením Nariadenia a pri určovaní výšky dávky v nezamestnanosti zohľadnila výlučne jej príjem, ktorý mala v súvislosti s poslednou činnosťou ako zamestnanec podľa slovenských právnych predpisov, t. j. príjem z pracovného pomeru v spoločnosti STRAPEX SLOVAKIA, s.r.o.

Podľa § 244 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

V intenciách ustanovení druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku „Rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov“ sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).

Preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v správnom súdnictve je ovládané dispozičnou zásadou (§ 249 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku).

Podľa § 250i ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia.

Podľa § 250i ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Podľa § 250j ods. 6 Občianskeho súdneho poriadku správne orgány sú viazané právnym názorom súdu.

Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky krajský súd sa pri rozhodovaní riadil vyššie citovanými ustanoveniami zákona.

Podľa § 104 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných troch rokoch pred zaradením do evidencie nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie (ďalej len „evidencia nezamestnaných občanov“) bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 105 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistencovi, ktorý splnil podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti, nárok na dávku v nezamestnanosti vzniká odo dňa zaradenia do evidencie nezamestnaných občanov a zaniká uplynutím podporného obdobia v nezamestnanosti. Podporné obdobie v nezamestnanosti pre poistenca uvedeného v § 104 ods. 1 a 3 je šesť mesiacov a pre poistenca uvedeného v § 104 ods. 2 sú štyri mesiace. Do podporného obdobia v nezamestnanosti sa nezapočítava obdobie, počas ktorého poistenec nemá nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti z dôvodu uvedeného v § 106.

Podľa § 105 ods. 2 zákona o sociálnom poistení nárok na dávku v nezamestnanosti zaniká vždy dňom vyradenia poistenca z evidencie uchádzačov o zamestnanie a dňom priznania starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %.

Podľa § 107 zákona o sociálnom poistení dávka v nezamestnanosti sa poskytuje za dni.

Podľa § 108 ods. 1 zákona o sociálnom poistení výška dávky v nezamestnanosti je 50 % denného vymeriavacieho základu.

Podľa § 108 ods. 2 zákona o sociálnom poistení denný vymeriavací základ na určenie sumy dávky v nezamestnanosti je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na poistenie v nezamestnanosti alebo poistné na výsluhový príspevok podľa osobitného predpisu, dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie dvoch rokov predchádzajúcich dňu, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti. Z rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu sa vylučujú obdobia, za ktoré poistenec nie je povinný platiť poistné na poistenie v nezamestnanosti podľa § 140 alebo poistné na výsluhové zabezpečenie podľa osobitného predpisu. Denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

Podľa § 108 ods. 3 prvá veta zákona o sociálnom poistení, ak v rozhodujúcom období podľa odseku 2 nie sú dva roky, za ktoré možno zistiť denný vymeriavací základ na určenie sumy dávky v nezamestnanosti, denný vymeriavací základ sa zistí z tohto kratšieho obdobia.

Podľa čl. 61 ods. 1 Nariadenia príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy podmieňujú nadobudnutie, zachovanie, znovunadobudnuté alebo trvanie nároku na dávky dosiahnutím dôb poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti, v potrebnom rozsahu zohľadní doby poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek členského štátu, ako keby boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje. Ak však uplatniteľné právne predpisy podmieňujú nárok na dávky dosiahnutím dôb poistenia, vtedy doby zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov iného členského štátu sa nezohľadnia, iba ak by sa takéto doby považovali za doby poistenia a boli dosiahnuté v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi.

Podľa čl. 61 ods. 2 Nariadenia s výnimkou prípadov uvedených v článku 65 ods. 5 písm. a) sa uplatňovanie ods. 1 tohto článku podmieňuje tým, že daná osoba bezprostredne ukončila v súlade s právnymi predpismi, podľa ktorých sa uplatňuje nárok na dávky:

- doby poistenia, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby poistenia,

- doby zamestnania, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby zamestnania, alebo

- doby samostatnej zárobkovej činnosti, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby samostatnej zárobkovej činnosti.

Podľa čl. 62 ods. 1 Nariadenia príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy ustanovujú, že výpočet dávok na základe výšky predchádzajúceho platu alebo príjmu z vykonávania povolania, zohľadní výlučne plat alebo príjem z vykonávania povolania, ktorý daná osoba mala v súvislosti s jej poslednou činnosťou ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba podľa uvedených právnych predpisov.

Podľa čl. 62 ods. 2 Nariadenia odsek 1 sa uplatňuje tiež vtedy, ak právne predpisy vykonávané príslušnou inštitúciou ustanovujú špecifickú referenčnú dobu na určenie platu, ktorý slúži ako základ na výpočet dávky, a ak počas celej takejto doby alebo pre časť takejto doby sa na danú osobu vzťahovali právne predpisy iného členského štátu.

Podľa § 219 ods.1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia zákona ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu s prihliadnutím na ustanovenie § 219 ods. 2 v spoj. s § 2501 ods. 2 a § 246c ods. 1 O.s.p.konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotožňuje v celom rozsahu a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu, najvyšší súd sa v svojom odôvodnení následne obmedzí sa len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v uvedenej právnej veci udáva, že základnou námietkou, ktorú žalobkyňa uviedla je tá skutočnosť, že žalovaná pri výpočte dávky v nezamestnanosti vychádzala z potvrdenia zamestnávateľa STRAPEX SLOVAKIA s.r.o., kde bolo podľa tvrdenia žalobkyne omylom uvedené, že pracovný pomer žalobkyne trval do 20. septembra 2012, pričom žalobkyňa zdôrazňovala, že zamestnávateľ následne požiadal o storno odhlášky č R330218448735 zo dňa 21. septembra 2012, keďže pracovný pomer žalobkyne bol ukončený ku dňu 20. augusta 2012, nie ku dňu 20. septembra 2012. Odmietla argumentáciu žalovanej, že žiadosť o storno odhlášky bola podaná účelovo, aby sa pri výpočte výšky dávky v nezamestnanosti vychádzalo z príjmu, ktorý dosahovala v pracovnom pomere vo Veľkej Británii.

Ako bolo zistené, zo súdneho ako i administratívneho spisu žalovanej, žalobkyňa bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 21. septembra 2012 a dňa 21. novembra 2012 si uplatnila nárok na dávku v nezamestnanosti v Sociálnej poisťovni Vranov nad Topľou. V období posledných troch rokov pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie, t. j. od 21. septembra 2009 do 20. septembra 2012 žalobkyňa preukázala dobu poistenia v nezamestnanosti nasledovne: od 21. septembra 2009 do 14. augusta 2012 (t. j. 1059 dní) na území Veľkej Británie, osvedčenú príslušnou britskou inštitúciou vo formulári U1 zo dňa 31. októbra 2012; od 15. augusta 2012 do 20. septembra 2012 (t. j. 37 dní) na území Slovenskej republiky u zamestnávateľa STRAPEX SLOVAKIA, s.r.o.

Na poskytovanie dávky v nezamestnanosti je v súlade s čl. 61 ods. 2 Nariadenia príslušný zásadne ten štát, podľa ktorého právnych predpisov bola daná osoba naposledy poistená, t. j. v prípade žalobkyne bola príslušným štátom Slovenská republika. Žalobkyňa naposledy vykonávala činnosť ako zamestnanec v období od 15. augusta 2012 do 20. septembra 2012 v pracovnom pomere u zamestnávateľa STRAPEX SLOVAKIA, s.r.o. Rozhodujúcim obdobím na určenie výšky dávky v nezamestnanosti je teda v tomto prípade obdobie pracovného pomeru na území Slovenskej republiky, t. j. obdobie od 15. augusta 2012 do 20. septembra 2012, v ktorom žalobkyňa preukázala 37 dní poistenia v nezamestnanosti.

Čo sa týka námietok žalobkyne, že jej pracovný pomer so zamestnávateľom STRAPEX SLOVAKIA, s.r.o. skončil dňa 20. augusta 2012, pričom dátum 20. september 2012 bol v príslušných dokumentoch týkajúcich sa jej pracovného pomeru uvedený v dôsledku chyby v písaní, odvolací súd uvádza, že sa stotožňuje s odôvodnením rozsudku krajského súdu poukazujúceho na dokazovanie vykonané v rámci správneho konania. Je jednoznačne zrejmé, že na základe nespochybnených dôkazov k skončeniu pracovného pomeru žalobkyne došlo ku dňu 20. septembru 2012. Uvedená skutočnosť vyplýva zo žiadosti o dávku v nezamestnanosti zo dňa 15. októbra 2012, kde žalobkyňa uviedla, že jej pracovný pomer u zamestnávateľa STRAPEX SLOVAKIA, s.r.o. trval od 15. augusta 2012 do 20. septembra 2012, pričom uvedenú žiadosť vlastnoručne podpísala, z potvrdenia zamestnávateľa na účely nároku na dávku v nezamestnanosti zo dňa 20. septembra 2012, v ktorom spoločnosť STRAPEX SLOVAKIA, s.r.o. osvedčila, že pracovný pomer žalobkyne bol skončený dňa 20. septembra 2012, z mesačných výkazov poistného a príspevkov a to podľa informačného systému Sociálnej poisťovne zamestnávateľ STRAPEX SLOVAKIA, s.r.o. odviedol za žalobkyňu poistné na poistenie v nezamestnanosti v mesiaci september za 20 dní. Sociálna poisťovňa bola povinná prijať opravné mesačné výkazy predmetného zamestnávateľa, avšak nemohla akceptovať údaje v uvedených dokladoch z dôvodu skutočností, ktoré boli preukázané pri vonkajšej kontrole tohto zamestnávateľa zo strany Sociálnej poisťovne, pobočka Vranov nad Topľou, vykonanej v dňoch 16. apríla 2013 -19. apríla 2013, z dohody o rozviazaní pracovného pomeru zo dňa 20. septembra 2012, v zmysle ktorej sa žalobkyňa a zamestnávateľSTRAPEX SLOVAKIA, s. r. o. dohodli na rozviazaní pracovného pomeru s účinnosťou od 20. septembra 2012, z výplatných pások za mesiac september 2012 (vzhľadom na námietky žalobkyne vo veci dátumu skončenia jej pracovného pomeru, Sociálna poisťovňa, pobočka Vranov nad Topľou, vykonala v dňoch 16. apríla 2013 -19. apríla 2013 vonkajšiu kontrolu u zamestnávateľa STRAPEX SLOVAKIA, s. r. o, pričom kontrolou bolo zistené, že žalobkyňa mala vystavené výplatné pásky za mesiac august 2012 (za obdobie od 15. - 31. augusta 2012) aj za mesiac september 2012 (za obdobie od 1. - 20. septembra 2012). Z podkladov pre mzdy vyplýva, že v mesiaci august 2012 odpracovala 96 hodín a v mesiaci september 2012 odpracovala 112 hodín (čo zodpovedá počtu hodín za odpracované dni pri pracovnej dobe 8 hodín denne v pracovnom pomere od 15. augusta 2012 do 20. septembra 2012.) Zo záznamov z elektronickej komunikácie (v príslušných mzdových a personálnych dokladoch s a nachádza email zaslaný konateľom spoločnosti STRAPEX SLOVAKIA, s. r. o., t. j. Mgr. G. D., ekonómovi Mgr. K. J., PhD, zo dňa 20. septembra 2012, ktorého obsahom je príkaz odhlásiť žalobkyňu ku dňu 20. septembru 2012. Vonkajšou kontrolou u zamestnávateľa STRAPEX SLOVAKIA, s. r. o., ktorú vykonala Sociálna poisťovňa, pobočka Vranov nad Topľou, v dňoch 16. apríla 2013 - 19. apríla 2013, bolo zistené, že žalobkyňa zaslala dňa 10. januára 2013 email pánovi I. K., ktorý ho následne odstúpil Mgr K. J., PhD., t. j. osobe, ktorá spracovávala účtovníctvo a mzdovú evidenciu spoločnosti STRAPEX SLOVAKIA, s.r.o. Z textu predmetného emailu vyplýva skutočnosť, že žalobkyňa požadovala stanovenie dátumu skončenia pracovného pomeru ku dňu 20. augustu 2012, a to z dôvodov, ktoré mali vplyv na posudzovanie centra záujmov, resp. bydliska, t. j. ktoré z pohľadu žalobkyne mohli ovplyvniť posudzovanie jej nároku na dávku v nezamestnanosti. Taktiež súd poukazuje i na potvrdenie Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a. s. (v zmysle potvrdenia Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a. s. číslo: Z74/2013 zo dňa 5. novembra 2013), žalobkyňa bola zamestnaná u zamestnávateľa STRAPEX SLOVAKIA, s. r. o., v období od 15. augusta 2012 do 20. septembra 2012.

Z uvedeného vyplýva, že zámer nahlásenia zmeny v dátume skončenia pracovného pomeru žalobkyne bol zo strany zamestnávateľa STRAPEX SLOVAKIA, s. r. o. vykonaný len voči Sociálnej poisťovni, a to so zrejmými dôsledkami vo vzťahu k posudzovaniu nároku žalobkyne na dávku v nezamestnanosti a vo vzťahu k určeniu výšky priznanej dávky v nezamestnanosti.

Vychádzajúc z uvedených skutočností Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 4S/32/2013-33 zo dňa 3. apríla 2014 ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 224 ods. 1 v spojení s § 250k ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že neúspešnej žalobkyni ich náhradu nepriznal a žalovanej v tomto konaní náhrada trov neprináleží.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.