Najvyšší súd
10Sžso/3/2012
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a členov senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Petra Paludu v právnej veci žalobcu Mgr. V. Š., bytom N., proti žalovanému Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Žellova 2, 829 24 Bratislava 25, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. DSK 912/001/2009/R zo dňa 1. októbra 2010, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 3S/328/2010-25 zo dňa 8. novembra 2011, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 3S/328/2010-25 zo dňa 8. novembra 2011 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného č. DSK 912/001/2009/R zo dňa 1. októbra 2010 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e
I.
Predseda Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou rozhodnutím č. DSK 912/001/2009/R zo dňa 01.10.2010 ako odvolací správny orgán potvrdil rozhodnutie č. DSK 912/001/2009 zo dňa 19.07.2010 vydané Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Sekciou dohľadu nad zdravotným poistením vo veci podania platiteľa poistného (žalobcu) o vrátenie preplatku na poistnom na zdravotné poistenie, ktorým platiteľovi poistného uplatnený nárok na preplatok na poistnom na zdravotné poistenie za obdobie 01/2000 v sume 4,55 € nepriznal. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný uviedol, že na preplatok uplatňovaný platiteľom poistného, ktorý bol v období od 20.09.1996 do 27.02.2003 študentom Právnickej fakulty Univerzity Komenského, sa vzťahuje zákon č. 273/1994 Z. z. Z ustanovenia § 10 ods. 6 písm. a) zákona vyplýva, že ak má nezaopatrené dieťa vlastný príjem, ktorý podlieha dani z príjmov a jeho výška presahuje sumu 99,58 € (3 000 Sk), vzniká mu povinnosť platenia poistného z výšky dosiahnutého príjmu. V konaní bolo preukázané, že za platiteľa poistného, ako študenta vysokoškolského štúdia, platil poistné na zdravotnom poistení štát do doby, kedy jeho príjem z dohôd o pracovnej činnosti presiahol sumu 99,58 € (3 000 Sk). Nebolo sporné, že za obdobie 01/2000 dosiahol príjem platiteľa poistného podliehajúci dani z príjmov 132,77 € (4 000 Sk), preto bol povinný vypočítať a odviesť zdravotné poistenie vo výške 13,7 % z uvedenej sumy, t. j. 18,19 € (548 Sk), čo aj urobil. Následne však podal žiadosť o vrátenie poistného v sume 4,55 € v domnienke, že mu vznikol preplatok na poistnom, keď na určenie vymeriavacieho základu nesprávne aplikoval ustanovenie § 12 ods. 7 zákona č. 273/1994 Z. z., ktorý sa vzťahuje na výšku poistného, lebo vymeriavacím základom pre určenie poistného je podľa § 13 ods. 8 zákona úhrn príjmov, ktorý podlieha dani z príjmov. Význam pojmov „poistné“ a „vymeriavací základ“ nie je totožný.
II.
Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca žalobu, ktorú krajský súd napadnutým rozsudkom podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol po zistení, že napadnuté rozhodnutie i postup žalovaného bol z pohľadu žalobných dôvodov v súlade so zákonom.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie predchádzajúce jeho vydaniu, v rozsahu žalobných dôvodov a dospel k záveru, že Všeobecná zdravotná poisťovňa správne skonštatovala, že platiteľ poistného ako osoba uvedená v § 10 ods. 2 zákona č. 273/1994 Z.z. bol povinný platiť poistné na zdravotné poistenie vo výške 13,7 % vymeriavacieho základu, pričom na vymeriavací základ na určenie výšky poistného správne aplikovala ust. § 13 ods. 8 uvedeného zákona.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že procesne neúspešnému žalobcovi nárok na ich náhradu nepriznal.
III.
Proti rozsudku prvostupňového súdu podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal záver súdu, že v jeho prípade treba aplikovať § 13 ods. 8 zákona č. 273/1994 Z.z., podľa ktorého vymeriavacím základom v prípade „ostatných poistencov“ je úhrn príjmov podliehajúcich dani z príjmu. Takýto výklad považuje za nelogický a pri dovedení do dôsledkov by viedol k absurdným situáciám. Má za to, že ust. § 12 ods. 7 zákona č. 273/1994 Z. z. je špeciálnym ustanovením upravujúcim výšku poistného pre jednu skupinu poistencov, vo vzťahu k ust. § 13 ods. 8 zákona č. 273/1994 Z. z., ktoré sa vzťahuje na „ostatných poistencov“, pričom pojmy „osoby uvedené v § 10 ods. 2“ a „ostatní poistenci“ nie sú totožné. V ustanovení § 12 ods. 7 zákona je vymeriavací základ priamo upravený, čo vylučuje aplikáciu všeobecných ustanovení o vymeriavacom základe, upravených v § 13. Pokiaľ zákon obsahuje slovné spojenie “nimi určeného“, treba ho vykladať ako ustanovenie výnimky zo všeobecne platného pravidla a nie ako synonymické vyjadrenie povinnosti platiteľa zistiť vymeriavací základ. Žalobca si ako poistenec v oznámení o zániku povinnosti štátu platiť za neho poistné od 01.01.2000 zároveň určil vymeriavací základ podľa § 12 ods. 7 zákona vo výške 3 000 Sk, preto mal platiť poistné 13,7% z tejto sumy, t. j. 411 Sk; pokiaľ zaplatil poistné 548 Sk, vznikol mu preplatok vo výške 137 Sk. Preto žiada odvolací súd, aby rozsudok krajského súdu zmenil tak, že vyhovie žalobe a rozhodnutie žalovaného zruší.
Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok krajského súdu, s ktorým sa plne stotožňuje, potvrdiť ako vecne správny.
IV.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal rozhodnutie žalovaného a rozsudok krajského súdu v rozsahu odvolania a v medziach žaloby, odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu je potrebné vyhovieť.
Podľa § 12 ods. 7 zákona č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení a zdravotných poisťovniach v znení účinnom k 31.07.2000 (ďalej len „zákon“), osoby uvedené v § 10 ods. 2 platia poistné v sume 13,7% z nimi určeného vymeriavacieho základu, najmenej však z 3 000 Sk.
Podľa § 10 ods. 2 zákona, poistné sú povinné platiť aj osoby s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktoré
a) nie sú v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu k zamestnávateľovi, ktorý má sídlo na území Slovenskej republiky,
b) nie sú samostatne zárobkovo činné alebo spolupracujúce osoby na území Slovenskej republiky,
c) nie sú osobami, za ktoré platí poistné štát alebo Národný úrad práce s výnimkou osôb vyňatých zo zdravotného poistenia podľa § 3 ods. 3 písm. b) a c).
Podľa § 13 ods. 8 zákona, vymeriavacím základom na určenie poistného pre ostatných poistencov je úhrn príjmov, ktorý podlieha dani z príjmov. Ak poistenec takýto príjem nemá, je vymeriavacím základom 3 000 Sk.
V prejednávanej veci je predmetom sporu otázka, či žalobca ako študent dennej formy vysokoškolského štúdia mal platiť poistné na zdravotné poistenie z príjmu získaného z činností na základe dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru vo výške 13,7 % z ním určeného vymeriavacieho základu v zmysle § 12 ods. 7 zákona, alebo z úhrnu príjmov, ktorý podlieha dani z príjmov v zmysle § 13 ods. 8 zákona. V konaní nebolo sporné, že hrubý príjem žalobcu v mesiaci január 2000 dosiahol 4 000 Sk a túto skutočnosť oznámil Všeobecnej zdravotnej poisťovni s tým, že zanikla povinnosť štátu platiť za neho poistné v zmysle § 10 ods. 6 písm. a) zákona. Následne uhradil poistné vo výške 411 Sk ako 13,7 % z ním určeného minimálneho vymeriavacieho základu 3 000 Sk podľa § 12 ods. 7 zákona. Zdravotná poisťovňa však žiadala poistné z celého príjmu podliehajúcemu dani z príjmov, t. j. 548 Sk ako 13,7 % zo sumy 4 000 Sk, čomu žalobca vyhovel doplatením sumy 137 Sk, ktoré však dodatočne žiada vrátiť ako preplatok na poistnom.
Žalovaný v prvostupňovom rozhodnutí z 19.07.2010 rozhodol, že žalobcovi nepriznáva nárok na preplatok na poistnom na zdravotné poistenie za obdobie 01/2000 v sume 4,55 € (137 Sk). Na vecné odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca „bol povinný platiť poistné na zdravotné poistenie vo výške 13,7 % z vymeriavacieho základu, pričom vymeriavací základ na určenie poistného na zdravotné poistenie sa určí podľa § 13 ods. 8 zákona.... Príjem platiteľa podliehajúci dani z príjmov v 01/2000 dosiahol z dvoch dohôd o pracovnej činnosti výšku 132,77 € (4 000,- Sk) a táto suma mala tvoriť vymeriavací základ pre výpočet poistného na zdravotné poistenie za mesiac 01/2000.“ Vôbec nereagoval na námietku žalobcu v žiadosti o vrátenie preplatku, že v danom prípade si mohol určiť vymeriavací základ sám v zmysle § 12 ods. 7 zákona, ktorý je špeciálnym ustanovením k § 13 ods. 8 zákona. Rovnako žalovaný ako druhostupňový správny orgán vo svojom potvrdzujúcom rozhodnutí z 01.10.2010 na túto zásadnú námietku v podstate nereagoval, keď okrem jasných a nesporných vecí znova len zopakoval, že žalobca bol povinný vypočítať a odviesť poistné na zdravotné poistenie zo sumy 132,77 € (4 000 Sk), pretože ustanovenie § 12 ods. 7 zákona sa vzťahuje na výšku poistného a „význam pojmov „poistné“ a „vymeriavací základ“ nie je totožný“. Krajský súd bol v odôvodnení svojho rozhodnutia, ktorým žalobu žalobcu zamietol, ešte stručnejší a nezrozumiteľnejší, keď na jednej strane žalobcu vyhodnotil ako osobu uvedenú v § 10 ods. 2 zákona a na druhej strane uviedol, že vymeriavacím základom na určenie poistného je úhrn príjmov, ktorý podlieha dani z príjmov podľa § 13 ods. 8 zákona.
Takéto odôvodnenie rozhodnutia podľa názoru odvolacieho súdu nespĺňa zákonnú požiadavku na riadne odôvodnenie v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku, ktoré zakotvuje povinnosť správneho orgánu v odôvodnení rozhodnutia o. i. uviesť, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníka konania. Pokiaľ žalobca má za to, že bol povinný platiť poistné z ním určeného vymeriavacieho základu, ako to pripúšťa ustanovenie § 12 ods. 7 zákona, právny záver žalovaného, že aj pre žalobcu platí určenie vymeriavacieho základu podľa § 13 ods. 8 zákona, pretože „význam pojmov „poistné“ a „vymeriavací základ“ nie je totožný“ (čo iste nie je sporné), treba považovať za nedostatočne odôvodnený. Samotná skutočnosť, že ustanovenie § 12 zákona má nadpis „Poistné“ a § 13 „Vymeriavací základ“ nemôže predsa vylučovať možnosť aplikácie § 12 ods. 7 na určenie vymeriavacieho základu pre osoby uvedené v § 10 ods. 2. Žalovaný preto musí najprv ustáliť, či žalobca patrí do okruhu týchto osôb, a ak áno, prečo by pre neho nemalo platiť ustanovenie § 12 ods. 7, pokiaľ žalovaný zotrvá na svojom závere.
Najvyšší súd vo svojich rozhodnutiach už opakovane vyslovil názor, že každé odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy musí obsahovať logickú, právnu a presvedčivú argumentáciu, a to v dostatočnom rozsahu, tzn. že priemerný adresát musí mať možnosť z predloženého odôvodnenia pochopiť správnosť právnych noriem aplikovaných na skutkový stav a právne závery nevybočujúce z logiky aplikácie práva a vedúce k záveru obsiahnutom vo výrokovej časti.
Keďže na uvedenú okolnosť krajský súd neprihliadol, dospel odvolací súd k záveru o potrebe zmeny napadnutého rozsudku tak, že je účelné rozhodnutie správneho orgánu pre nepreskúmateľnosť zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie (§ 250ja ods. 3 O. s. p.) s tým, že v ďalšom konaní je správny orgán viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 a 2 a § 246c ods. 1 prvá veta O.s.p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, pretože úspešnému žalobcovi trovy nevznikli a žalovaný nemal v konaní úspech a ani by nemal na ich náhradu zákonný nárok.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 27. marca 2013
JUDr. Zuzana Ďurišová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Andrea Jánošíková