10Sžso/19/2012

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a členov senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Petra Paludu, v právnej veci žalobkyne F. O., bytom X., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Bratislava, Špitálska 8, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. AA/2011/12323-NSVOPPK/Pu zo dňa 04.08.2011, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/182/2011-39 zo dňa 19. júna 2012, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/182/2011-39 zo dňa 19. júna 2012 p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

I.

Žalovaný rozhodnutím č. AA/2011/12323-NSVOPPK/Pu zo dňa 04. 08. 2011 ako odvolací správny orgán zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, odboru sociálnych vecí a rodiny č. 2011/47182/049215/ST zo dňa 02.06.2011, ktorým nepriznal žalobkyni peňažný príspevok na opatrovanie mal. syna F. O., pretože podľa lekárskeho posudku oddelenia posudkových činností Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky č. 11/47299 zo dňa 30.05.2011 sa menovaný nepovažuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že podľa lekárskeho posudku posudkového lekára odboru posudkových činností Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava miera funkčnej poruchy mal. F. O. je 30%, preto sa nepovažuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím a keďže nespĺňa zákonnú podmienku podľa § 40 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia v znení neskorších predpisov, nie je možné peňažný príspevok na opatrovanie žalobkyni poskytovať.

II.

Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa žalobu, na základe ktorej krajský súd napadnutým rozsudkom podľa § 250j ods. 2 písm. d/ a e/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) rozhodnutie žalovaného zo dňa 4. augusta 2011 č. AA/2011/12323-NSVOPPK/Pu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia po citácii relevantných právnych predpisov uviedol, že z obsahu predloženého spisu žalovaného súd zistil, že rozhodujúcim podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia bol posudok žalovaného č. AA/2011/12343-NSVOPC zo dňa 29.07.2011, ktorého závery sú prevzaté do odôvodnenia rozhodnutia, a preto sú súdom preskúmateľné. Z posudku nie je zrejmé, na základe akých konkrétnych skutočností hodnotil posudkový lekár mieru funkčnej poruchy mal. F. O. a nezaoberal sa ani novými lekárskymi nálezmi - ortopedickým vyšetrením, ktoré predložila žalobkyňa. V predmetnej veci nemožno odhliadnuť od všeobecne uznávaných právnych princípov administratívneho konania, ako je právo účastníka byť vypočutý, právo účastníka vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, právo navrhovať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, právo oboznámiť sa s odôvodnením administratívneho aktu. Uvedené zistenia viedli súd k záveru, že žalovaným zistený skutkový stav je pre posúdenie veci a rozhodnutie nedostačujúci, preto jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a navyše ide o takú vadu v konaní správneho orgánu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnej žalobkyni priznal ich náhradu v uplatnenej výške 3,44 € z titulu cestovného.

III.

Proti rozsudku prvostupňového súdu podal žalovaný odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p. z dôvodu, že konanie trpí vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Namietal, že v prvostupňovom správnom konaní žalobkyňa poukazovala len na psychologické ochorenie svojho syna a v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu žalobkyňa opätovne odkazuje na mentálnu retardáciu jej syna a komplikácie súvisiace s týmto ochorením. Ani v podanej žalobe netvrdila, že by v správnom konaní nebola preskúmavaná ňou predložená zdravotná dokumentácia jej syna, pričom k žalobe pripojila lekárske správy, ktoré neboli predmetom skúmania v správnom konaní. Žalobkyňou predložená zdravotná dokumentácia podľa § 55 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z.z. bola pre účely posúdenia zdravotného stavu jej syna dostatočná, preto nebol dôvod vykonať osobné posúdenie zdravotného stavu jej syna. Podľa § 55 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. na konanie vo veciach kompenzácie sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní s odchýlkami uvedenými v odseku 2, podľa ktorého sa na toto konanie nevzťahujú ustanovenia § 18 ods. 3, § 33 ods. 2, § 60, § 61 až 68 zákona o správnom konaní, preto žalovaný nemal povinnosť dať žalobkyni pred vydaním napadnutého rozhodnutia možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia i k spôsobu jeho zistenia, príp. navrhnúť jeho doplnenie. Navrhol preto, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil tak, že žalobu zamietne.

Žalovaná sa k odvolaniu písomne nevyjadrila.

IV.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal rozhodnutia žalovaného a rozsudok krajského súdu v rozsahu odvolania a v medziach žaloby, odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť.

Krajský súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného z dôvodov podľa § 250j ods. 2 písm. d/ a e/ O.s.p., t. j. z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov a tiež z dôvodu zistenia takej vady, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. I keďodvolací súd akceptuje námietku žalovaného, že v danom prípade nemal správny orgán povinnosť umožniť žalobkyni, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohla vyjadriť k jeho podkladu i spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie, pretože táto povinnosť vyplýva z ustanovenia § 33 ods. 2 Správneho poriadku, ktoré sa na konanie vo veciach kompenzácie nevzťahuje (§ 53 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z.), takže v tejto súvislosti nemožno hovoriť o vade konania, ale ostatné dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodnutie žalovaného zrušil, považuje za opodstatnené. Aj v konaní vo veciach kompenzácie má správny orgán povinnosť zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie, pričom nie je viazaný len návrhmi účastníka konania (§ 32 ods. 1 Správneho poriadku), rovnako platia ustanovenia o dokazovaní a o rozhodnutí, ktoré musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti, medzi ktoré nesporne patrí aj jeho náležité odôvodnenie.

Ako už uviedol krajský súd, rozhodujúcim podkladom pre vydanie rozhodnutia žalovaným bol lekársky posudok Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 29.07.2011 so záverom, že nejde o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím vzhľadom na mieru funkčnej poruchy 30%. Odvolací súd súhlasí s konštatovaním krajského súdu, že z posudku nie je zrejmé, na základe akých konkrétnych skutočností hodnotil posudkový lekár mieru funkčnej poruchy mal. F. O., pričom zákonnou náležitosťou lekárskeho posudku má byť odôvodnenie vyjadrenia, že nejde o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím (§ 11 ods. 15 zákona č. 447/2008 Z.z.) a prečo napríklad pri citácii záverov zo psychiatrického vyšetrenia, ktoré bolo súčasťou posudzovanej zdravotnej dokumentácie, chýba záver, že „dohľad a vedenie inou osobou je potrebný“. Keďže sa vec znova vracia do štádia správneho konania vo veci kompenzácie, bude v zmysle § 11 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z.z. potrebné, aby posudkový lekár posúdil a zohľadnil v lekárskom posudku aj dodatočne predloženú ďalšiu zdravotnú dokumentáciu.

Z uvedených dôvodov teda ani odvolací súd nepovažoval rozhodnutie žalovaného za zákonné a preto napadnuté rozhodnutie krajského súdu ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil v celom rozsahu.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 a § 246c ods. 1 prvá veta O.s.p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, pretože úspešnej žalobkyni trovy nevznikli a žalovaný nemal v konaní úspech.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.