10Sžso/16/2012

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: I. Q., bytom F., zastúpený advokátkou JUDr. Petrou Rumanovou, AK so sídlom v Bratislave, Zámocká 5, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8-10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovanej zo dňa 1. decembra 2009, Číslo: 232-1862/2009, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 3S/85/2010-65 zo dňa 27. marca 2012, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 3S/85/2010-65 zo dňa 27. marca 2012 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I. Konanie na správnom orgáne

Žalovaná rozhodnutím Číslo: 232-1862/2009 zo dňa 1. decembra 2009 podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon“) zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne - pobočka Bratislava Číslo: 400-1487/2007-1 zo dňa 19. júna 2009.

Prvostupňový správny orgán ako orgán príslušný na konanie a rozhodovanie podľa § 259 ods. 1 a § 178 ods. 1 písm. a) piateho bodu zákona vo veci nároku na dávku v nezamestnanosti rozhodol tak, že žalobca podľa § 46 ods. 3, § 50 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 6, § 51 ods. 1 a § 54 zákona č. 387/1996 Z.z. o zamestnanosti v znení účinnom do 31. decembra 2003 má nárok na dávku v nezamestnanosti od 9. augusta 2000 nasledovne:

- po dobu prvých troch mesiacov vo výške 50 % zo sumy po prepočte konverzným kurzom 321,50 Eur ( priemerného mesačného vymeriavacieho základu), v sume 160,33 Eur,

- po zvyšnú dobu vo výške 45 % tohto základu v sume 144,49 Eur mesačne, najdlhšie po dobu deviatich mesiacov. Celkový doplatok dávky v nezamestnanosti, t. j. rozdiel medzi skutočným stavom a vyplateným nárokom je suma 134,16 Eur.

Žalovaná v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatovala, že Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava rozhodnutím zo dňa 19. júna 2009, Číslo: 400-1487/2007-1 rozhodla o nároku na dávku v nezamestnanosti žalobcu ako i doplatku k dávke v nezamestnanosti, rešpektujúc právny názor vyslovený v rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/281/2007-40 zo dňa 29. januára 2009. Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že preskúmavaniu napadnutých rozhodnutí bránilo rozličné vymedzenie predmetu konania a samotného výroku rozhodnutí. Uvedené spôsobilo nezrozumiteľnosť, nakoľko vo veci malo byť rozhodnuté o priznaní podpory v nezamestnanosti a nie o nároku na dodatočné poskytnutie podpory v nezamestnanosti. Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava - okolie dňa 19. júna 2009 podľa zákona o zamestnanosti v znení účinnom do 31. decembra 2003 rozhodla o nároku na dávku v nezamestnanosti žalobcu od 9. augusta 2000 a o doplatku dávky v nezamestnanosti vo výške 134,16 Eur. Uvedené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu je v súlade s platným právnym stavom ako i právoplatným súdnym rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave, rozsudkom č. k. 1S/281/2007-40 zo dňa 29. januára 2009. Podpora v nezamestnanosti bola žalobcovi vyplatená v pôvodne priznanej výške a preskúmavaným rozhodnutím bol priznaný rozdiel v porovnaní s tým, na čo mal mať navrhovateľ nárok podľa súdnych rozhodnutí a už vyplatenou dávkou. Z dôvodu nerozhodovať dva razy v tej istej veci, nie je možné v súčasnosti priznať a opakovane vyplatiť to, čo bolo navrhovateľovi priznané a vyplatené.

II. Konanie na prvostupňovom súde

Úlohou súdu v predmetnej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovanej vo veci nároku na dávku v nezamestnanosti odo dňa 9. augusta 2000 v zmysle zák. č. 387/1996 Z.z. o zamestnanosti v znení účinnom do 31. decembra 2003.

Súd konštatoval, že prvostupňový správny orgán v napadnutom rozhodnutí sa zaoberal doterajším priebehom žalobcovho nároku na dávku v nezamestnanosti od 9. augusta 2000. Opisuje v rozhodnutí všetky rozhodnutia, ktoré sa zaoberali touto problematikou od rozhodnutí prvostupňových správnych orgánov, rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave a Najvyššieho súdu SR, avšak tomuto rozhodnutiu chýba odôvodnenie, pretože z odôvodnenia vyplýva, že: „z vyššie uvedených dôvodov rozhodla Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava -okolie tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Mesačná suma dávok, ktorá mala pánovi I. Q. patriť za obdobie od 9. augusta 2008 do 8. mája 2001 bola určená v mene slovenská koruna a mesačný rozdiel medzi vyplatenou mesačnou sumou a skutočným nárokom bol prekonvertovaný konverzným kurzom na menu euro. Úhrn týchto súm predstavuje 134,16 eur.“ O podaní odvolania žalobcu rozhodla žalovaná, ktorá potvrdila rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu rozhodnutím zo dňa 1. decembra 2009 Číslo: 232/1862/2009, z ktorého odôvodnenia vyplýva, že podpora z nezamestnanosti bola žalobcovi vyplatená pôvodne v priznanej výške a preskúmavaným rozhodnutím bol priznaný rozdiel v porovnaní s tým, na čo mal mať žalobca nárok podľa súdnych rozhodnutí a už vyplatenou dávkou, konštatuje sa v ňom, že z dôvodu zásady nerozhodovať dva razy v tej istej veci, nie je možné priznať a opakovane vyplatiť to, čo už bolo žalobcovi priznané.

Súd konštatoval, že predmetom konania je nárok žalobcu na dávku v nezamestnanosti a to za obdobie od 9. augusta 2000 do 8. mája 2001, je potrebné konštatovať, že do pojednávania konaného dňa 27. marca 2012 správne orgány tak prvého ako aj druhého stupňa z dôvodu zrušenia všetkých ich predchádzajúcich rozhodnutí právoplatne o nároku žalobcu nerozhodli. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím zo dňa 19. júna 2009 ako aj rozhodnutím žalovanej rozhodli v rozpore s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 1S/281/2007 zo dňa 29. januára 2009, v ktorom bol vyslovený právny názor zhodný s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. Sž-o-KS 212/03 zo dňa 28.februára 2005. Oba správne orgány nerešpektovali vyslovené záväzné stanovisko v rozhodnutiach súdov. Podľa § 250j ods.7 O.s.p., správne orgány sú viazané právnym názorom súdu.

Úlohou správneho orgánu v ďalšom konaní bude potrebné rozhodnúť o žiadosti žalobcu o priznanie podpory v nezamestnanosti, opätovne nebude rozhodovať o doplatku dávky v nezamestnanosti, alerozhodne o priznaní podpory v nezamestnanosti, pretože ešte v tomto konaní táto dávka právoplatne priznaná nebola. Súd konštatuje, že v danom prípade správne orgány sa neriadili právnym názorom Krajského súdu v Bratislave ani vysloveným právnym názorom Najvyššieho súdu SR, preto bolo rozhodnuté tak ako je uvedené vo výroku rozsudku.

III. Odvolanie žalovanej a vyjadrenie žalobcu

Proti rozsudku krajského súdu podala odvolanie žalovaná a navrhla, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil tak, že žalobu zamietne. Napadnuté rozhodnutie žalovanej považuje za vecne správne a zákonné a odkazuje na právnu argumentáciu v rozhodnutiach žalovanej ako i prvostupňového správneho orgánu.

Žalobca navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Podľa jeho názoru krajský súd jasne odkázal žalovanú na vydanie rozhodnutia, ktorým bude riešiť dávku v nezamestnanosti a to konkrétne od 9. augusta 2000 do 8. mája 2001, keďže o tomto do dnešného dňa nebolo právoplatne rozhodnuté.

IV. Konanie pred odvolacím súdom

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 O.s.p., napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo preskúmal bez pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a jednomyseľne dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je potrebné zrušiť pre závažné procesné pochybenie.

Predmetom súdneho konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo dňa 1. decembra 2009, Číslo: 232-1862/2009, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 19. júna 2009, Číslo: 400-1487/2007-1, ktorým bolo rozhodnuté vo veci nároku na dávku v nezamestnanosti.

Z obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 3S/85/2010- 41 zo dňa 7. marca 2011 súd ustanovil žalobcovi v súlade s § 30 ods.1 veta prvá O.s.p. (platného v čase rozhodovania) právnu zástupkyňu z radov advokátov. Uznesenie bolo doručované žalobcovi, právnej zástupkyni a žalovanej.

Proti tomuto uzneseniu podal žalobca odvolanie a žiadal, aby súd ustanovil žalobcovi pôvodnú právnu zástupkyňu, ktorá vypovedala plnú moc, pretože podľa jeho názoru táto dobré pozná celý prípad od začiatku.

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 7Sžso/36/2011 zo dňa 25. októbra 2011 odmietol odvolanie žalobcu podľa § 218 ods. 1 písm. b) O.s.p. s poukazom na § 201 O.s.p..

Uznesenie bolo doručené právnej zástupkyni žalobcu a žalovanej. Žalobcovi súd nedoručil uznesenie odvolacieho súdu.

Následne Najvyšší súd Slovenskej republiky vydal opravné uznesenie sp. zn. 7Sžso/36/2011 zo dňa 15. decembra 2011, ktoré bolo doručované právnej zástupkyni žalobcu a žalovanej. Žalobcovi doručované nebolo.

Na termín 27. marca 2012 Krajský súd v Bratislave vytýčil pojednávanie, ktoré sa začalo o 10,00 hod.. Na pojednávanie podľa pripojenej doručenky bola predvolaná právna zástupkyňa žalobcu a žalovaná. Právna zástupkyňa žalobcu sa na pojednávanie dostavila ako i zástupca žalovanej.

Dňa 27. marca 2012 bolo o 7,56 hod. Krajskému súdu v Bratislave doručené podanie žalobcu (odoslané na poštovú prepravu dňa 22. marca 2012), v ktorom je uvedené „Od JUDr. Petry Rumanovej mi bolo doručené predvolanie Krajského súdu v Bratislave na pojednávanie na deň 27. marca 2010 o 10,00 hod.Uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 7. marca 2012 bola síce JUDr. Petra Rumanová ustanovená za moju právnu zástupkyňu v konaní, avšak toto uznesenie nenadobudlo právoplatnosť, pretože som v určenej lehote proti nemu podal odvolanie, v ktorom sa opätovne domáham, aby za moju právnu zástupkyňu na náklady štátu bola ustanovená JUDr. Ester Bujnovská, ktorá má aj všetky podklady k veci a venuje sa jej od začiatku t.j. 10 rokov. Do dnešného dňa som neobdržal rozhodnutie odvolacieho súdu a preto som postupom krajského súdu úplne dezorientovaný a neviem s akým právnym zástupcom mám komunikovať, keďže o právoplatnosti ustanovenia JUDr. Petry Rumanovej nemám doklad a na právne služby splnomocnenej JUDr. Ester Bujnovskej t.č. nemám prostriedky. Žiadam aby ma súd informoval koho vôbec mám právneho zástupcu a na základe čoho a aby do tejto doby bolo odročené hlavné pojednávanie.“

Podľa § 221 ods. 1 písm. f) v spojení s § 246c ods.1 O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

V uvedenej právnej veci odvolací súd udáva, že rozhodnutie o ustanovení právnej zástupkyne č. k. 3S/85/2010-41 zo dňa 7. marca 2011 nenadobudlo právoplatnosť, pretože uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžso/36/2011 zo dňa 25. októbra 2011 nebolo doručované účastníkovi konania - žalobcovi.

Napriek tejto skutočnosti, ako i napriek upozorneniu samotného žalobcu v podaní doručenom Krajskému súdu v Bratislave pred začatím pojednávania, tento konal a vo veci rozhodol na pojednávaní, na ktorom sa zúčastnila právna zástupkyňa, ktorá nebola účastníkovi konania - žalobcovi právoplatne ustanovená, a teda nemohla za neho pred súdom konať.

Uvedeným postupom tak bola účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom, preto súd v zmysle ustanovenia § 221 os.1 písm. f) O.s.p. napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.