10Sžrk/1/2018

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a členov senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej veci žalobkyne (sťažovateľky): Bc. L. L., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., právne zastúpená: JUDr. Mgr. Štefan Bucha, advokát so sídlom Nám. M. R. Štefánika 1, Žilina, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností, Andreja Kmeťa 17, Žilina, za účasti: 1/ Y. L., nar. XX.XX.XXXX, 2/ E. J., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom G., obaja právne zastúpení: Mgr. Zuzana Karkóová, advokátka so sídlom Daniela Dlabača č. 35, Žilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Xo-20/2016-Ha zo dňa 13. júla 2016, o kasačnej sťažnosti proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 31S/36/2016-86 zo dňa 23. augusta 2017, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.

Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

I. Priebeh a výsledky administratívneho konania

1. Okresný úrad Žilina, katastrálny odbor rozhodnutím č. X 66/2016-MO zo dňa 26.04.2016 (ďalej len „prvoinštančné rozhodnutie“) rozhodol podľa § 59 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/1995 o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „Katastrálny zákon“) tak, že zamietol návrh na opravu chyby v katastrálnom operáte sťažovateľky, ktorým žiadala opraviť chybu v katastrálnom operáte, a to tak, že bude do LV č. XXXX v k. ú. L. do časti B - vlastník a iná oprávnená osoba zapísaná ako vlastníčka k bytu č. X spoločne s ďalším účastníkom 1/ v spoluvlastníckom podiele 1/1 v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov a ďalej žiadala z LV č. XXXX v k. ú. L. z časti C - ťarchy vymazať vecné bremeno na byt č. X v prospech ďalšieho účastníka 2/. Dôvodil tým, že zápis bytu č. X v dome súp. č. XXX na LV č. XXXX v k. ú. L. bol vykonaný v súlade s Dohodou o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva zapísanou vkladom č. V 8678/08.Podľa uvedenej zmluvy byt č. X na X. poschodí súpisné č. XXX patrí do výlučného vlastníctva ďalšieho účastníka 1/. V dohode nie je uvedené, že vlastníčkou tohto bytu spolu s ďalším účastníkom 1/ je aj jeho manželka - sťažovateľka. V návrhu na opravu chyby v katastrálnom operáte sťažovateľka namietala aj zápis v časti „C“ LV č. XXXX, čo prvoinštančný správny orgán rovnako vyhodnotil ako nedôvodné a vzhľadom na zistené skutočností rozhodol tak, že návrh na opravu chyby v katastrálnom operáte zamietol.

2. Proti prvoinštančnému rozhodnutiu podala sťažovateľka odvolanie. O odvolaní rozhodol žalovaný rozhodnutím č. Xo-20/2016-Ha zo dňa 13.07.2016 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“) podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku tak, že odvolanie sťažovateľky zamietol a prvoinštančné rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení uviedol, že preskúmal zápis bytu č. X v dome súpisné č. XXX na LV č. XXXX k. ú. L. a zistil, že údaje katastra týkajúce sa bytu č. X sú v súlade s listinou a návrh na opravu chyby je v tejto časti neopodstatnený. Námietky sťažovateľky týkajúce sa zákonnosti povolenia vkladu č. V 8678/08 a nesprávneho určenia vlastníka bytu č. X sú pre konanie o oprave chyby irelevantné, nakoľko konanie o oprave chyby neslúži na preskúmavanie zákonnosti rozhodnutia o povolení vkladu, ani na určovanie vlastníka nehnuteľnosti. Pokiaľ mala sťažovateľka pochybnosti o zistenom skutkovom stave v konaní č. V 8678/08 alebo pochybnosti o zákonnosti uvedeného konania, mohla sa domáhať zrušenia rozhodnutia o povolení vkladu právnymi prostriedkami, ktoré slúžia na preskúmavanie právoplatných rozhodnutí (správna žaloba alebo podnet na protest prokurátora). Zápis vecného bremena na LV č. XXXX je tiež v súlade s uvedenými listinami a návrh na opravu chyby je aj v tejto časti neopodstatnený. Vecné bremená sú vecnými právami rovnako ako vlastnícke právo a rovnako ako vlastnícke právo nezanikajú samotným rozdelením veci, ale sú naďalej spojené s novovzniknutými vecami. Dospel k záveru, že návrh podaný sťažovateľkou je neopodstatnený a údaje katastra sú v súlade so zapísanými listinami.

II. Konanie na krajskom súde

3. Sťažovateľka podala proti preskúmavanému rozhodnutiu správnu žalobu. Krajský súd v Žiline po preskúmaní veci dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť z nasledujúcich dôvodov:

- obidva správne orgány dostatočne zistili skutkový stav a na takto zistený skutkový stav potom správne aplikovali ustanovenia Katastrálneho zákona ako aj zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní,

- z administratívneho spisu vyplýva nesporná skutočnosť, že rodinný dom súp. č. XXX, postavený na parcele č. 473 KN bol v podielovom spoluvlastníctve ďalšieho účastníka 1/, výška vlastníckeho podielu 1/2 a E. L., výška vlastníckeho podielu 1/2. Nadstavbou a prístavbou „nevzniklo“ nové vlastníctvo. Zvýšila sa iba cena vlastníckeho podielu. Kolaudačným rozhodnutím č. 2005/C-4692/OÚPaSP-Šk zo dňa 28.04.2005 stavebný úrad osvedčil, že nová bytová jednotka v rodinnom dome je schopná užívania. K vytvoreniu dvoch bytových jednotiek ako dvoch samostatných objektov vlastníctva však nedošlo realizáciou nadstavby a prístavby a vydaním kolaudačného rozhodnutia pre tieto stavebné zmeny, ale až na základe dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Správny orgán preskúmal dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva podľa § 31 Katastrálneho zákona a po zistení, že podmienky na vklad sú splnené, vklad povolil,

- sťažovateľka nebola vlastníčkou domu súp. č. XXX postaveného na parcele č. 473 KN v k. ú. L. a nenadobudla vlastnícke právo k bytu č. X a X tejto nehnuteľnosti, preto nebola subjektom povinným ani oprávneným z vecného bremena zapísanom na LV č. XXXX pre k. ú. L.. Uvedené vecné bremeno bolo pôvodne zriadené darovacou zmluvou č. V 1688/2001 k pozemkom, parcelám CKN č. 473 a č. 474 k domu súp. č. XXX, a keďže vybudované nové bytové jednotky vznikli v dome súp. č. XXX, sú zaťažené rovnakým vecným bremenom, ako bol dom č. súp. XXX.

III. Obsah kasačnej sťažnosti/stanoviská

A)

4. Proti rozsudku krajského súdu sťažovateľka v zákonnej lehote podala kasačnú sťažnosť z dôvodov uvedených v

- § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p., t. j. krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

- § 440 ods. 1 písm. f) S.s.p., t. j. krajský súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

- § 440 ods. 1 písm. j/ S.s.p., t. j. podanie bolo nezákonne odmietnuté.

5. Sťažovateľka v nasledujúcich sťažnostných bodoch v súlade s § 445 ods. 1 písm. c) S.s.p. najmä uviedla, že:

- krajský súd sa nevysporiadal s jej tvrdeniami uvedenými vo vyjadrení k vyjadreniu ďalších účastníkov 1/ a 2/ k správnej žalobe zo dňa 21.08.2017, ako ani s tvrdeniami sťažovateľky a jej právneho zástupcu na pojednávaní dňa 23.08.2017,

- s poukazom na judikatúru Ústavného súdu SR mala za to, že rozhodnutie krajského súdu je nepreskúmateľné,

- s poukazom na bod 15. rozsudku uviedla, že kolaudáciou stavby sa stavebníci stali nielen jej vlastníkmi, ale aj užívateľmi. Tým, že žalovaný vlastnícke právo nerešpektoval, postupoval v rozpore s čl. 20 ods. 2 Ústavy SR.

6. Vzhľadom na uvedené navrhla, aby kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu, alternatívne aby zrušil preskúmavané rozhodnutie ako aj prvoinštančné rozhodnutie a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

B)

7. Žalovaný ani ďalší účastníci 1/,2/ ku kasačnej sťažnosti nepodali vyjadrenie.

IV. Právny názor Najvyššieho súdu SR

9. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S. s. p.) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c/, ods. 2 S.s.p.), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 S.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 S.s.p.), jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačnú sťažnosť je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 24. októbra 2018 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).

Podľa § 59 ods. 1 Katastrálneho zákona, okresný úrad aj bez návrhu a) opraví údaje katastra, ak sú v rozpore s verejnou listinou alebo s inou listinou, alebo s výsledkami prešetrovania zmien údajov katastra, alebo s výsledkami revízie údajov katastra. b) v súčinnosti s vlastníkmi a inými oprávnenými osobami opraví v katastrálnej mape chybne zakreslené hranice pozemkov, c) v súčinnosti so štátnymi orgánmi, obcami, notármi, ako aj s vlastníkmi a inými oprávnenými osobami opraví údaje katastra spôsobené chybami v písaní a počítaní a inými zrejmými nesprávnosťami v písomných vyhotoveniach právnych úkonov, vo verejných listinách a v iných listinách.

Podľa § 59 ods. 2 Katastrálneho zákona, vlastníci a iné oprávnené osoby sú povinní pri oprave chýb v katastrálnom operáte poskytovať pravdivé a presné informácie a predkladať doklady na ich preukázanie; ak je to na to opravu chýb v katastrálnom operáte nevyhnutné, sú povinní zúčastniť sa na tomto katastrálnom konaní.

Podľa § 59 ods. 3 Katastrálneho zákona, ten, koho práv, záujmov chránených právom alebo povinností sa údaje katastra týkajú, môže kedykoľvek požiadať o odstránenie chýb v katastrálnom operáte. Okresný úrad je povinný vykonať opravu do 30 dní, v osobitne odôvodnených prípadoch do 90 dní od doručenia písomnej žiadosti o opravu chýb.

Podľa § 59 ods. 4 Katastrálneho zákona, oprava chýb v katastrálnom operáte nemá vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam; to neplatí, ak ide o opravu podľa § 59 ods. 1 písm. a) a § 78 ods. 1.

Podľa § 59 ods. 5 Katastrálneho zákona, na opravu chýb v katastrálnom operáte sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní,7) ak sa oprava týka údajov uvedených v liste vlastníctva; to neplatí, ak ide o opravu výmery pozemku evidovaného v mape určeného operátu.

Podľa § 461 S.s.p., kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná.

10. Sťažovateľka na prvom mieste namietala, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p.). Kasačný súd s prihliadnutím na zásadu kontinuálneho výkonu štátnej moci (čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky) musí zdôrazniť, že doterajšia ustálená judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky chápe takto sformulovaný sťažnostný dôvod zakotvený v § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p. vo vzťahu k meritu prejednávanej veci, t. j. na prvom mieste ako nesprávnu aplikáciu právnej normy (hypotéza ako právny skutkový stav a dispozícia) na riadne zistený faktický skutkový stav vyplývajúci z merita veci, na druhom mieste ako nesprávny výber ustanovenia a v neposlednom rade ako nesprávny výber právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

11. Sťažovateľka tiež namietala, že správny súd jej nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Kasačný súd uvádza, že pojem „právo na spravodlivý proces“ nahrádza doterajší pojem „odňatie možnosti konať pred súdom“, pričom obsahové znaky pojmu „právo na spravodlivý proces“ vyplývajú z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva i Ústavného súdu Slovenskej republiky a v zmysle tohto pojmu musí konanie ako celok vykazovať znaky spravodlivosti; nestačí jedna izolovaná vada na uplatnenie kasačnej sťažnosti a naopak, ak konanie ako celok znaky spravodlivosti nevykazuje, bude kasačná sťažnosť v zmysle § 439 ods. 1 prípustná vždy.

12. V súvislosti s uvedeným kasačný súd konštatuje, že v aplikačnom postupe krajského súdu pri rozhodovaní sporu nezistil nedostatky právneho posúdenia v merite veci, ani nesprávny procesný postup majúci za následok porušenie práva na spravodlivý proces. Kasačný dôvod zakotvený pod písm. j) § 440 ods. 1 S.s.p. je ako jediný z dôvodov vyhradený iba pre určitý typ rozhodnutia a to pre nemeritórne uznesenie o odmietnutí podania. Nakoľko v predmetnej veci súd rozhodol v merite veci o zamietnutí žaloby, tento kasačný dôvod neobstojí.

13. Sťažovateľka v tejto súvislosti namietala nepreskúmateľnosť rozsudku krajského súdu ako aj nesprávne právne posúdenie s poukazom na bod 15. rozsudku. Kasačný súd považuje za nevyhnutné poukázať na to, že konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte slúži na opravovanie chýb, ktoré najčastejšie spočívajú v nesprávnom premietnutí obsahu listín do súboru popisných informácií katastraalebo do súboru geodetických informácií katastra nehnuteľností. Ide najmä o nesprávne údaje na liste vlastníctva alebo o nesprávne zakreslenie pozemkov do katastrálnej mapy. Z celkovej povahy inštitútu opravy chyby v katastrálnom operáte, ako aj z judikatúry Najvyššieho súdu SR vyplýva, že tento druh konania nemožno použiť na určovanie vlastníkov nehnuteľností (resp. iných oprávnených osôb), na riešenie vlastníckych sporov, na zapisovanie práv k nehnuteľnostiam, na zmenu hraníc pozemkov či na preskúmavanie zákonnosti zápisov (na preskúmavanie zákonnosti zápisov slúžia iné právne prostriedky, akými sú protest prokurátora a správne súdnictvo). Opravu nemožno vykonať, ak boli nesprávne údaje zmenené alebo potvrdené ďalšou listinou, ktorá vychádzala z nesprávnych údajov a následne sa zapísala do katastra (napr. dedičské osvedčenie). V takom prípade sa už skúma iba súlad údajov katastra s poslednou zapísanou listinou. (Halama, O. Katastrálny zákon. Komentár. Bratislava: Wolters Kluwer, 2014)

14. Súd dáva do pozornosti, že podľa dôvodovej správy ku Katastrálnemu zákonu „opravy uvedené v ods. 1 písm. a) a b) smerujú k odstráneniu chýb vyplývajúcich z vlastnej činnosti katastrálnych úradov, ktoré nápravu urobia buď samy bez účasti ďalších subjektov [písm. a)], alebo v súčinnosti s vlastníkmi nehnuteľností a inými oprávnenými osobami. Opravy uvedené v ods. 1 písm. c) možno vykonať len v súčinnosti s tými subjektmi, ktoré príslušné listiny vyhotovili. Môže ísť o štátne orgány, notárov, obce, ako aj o vlastníkov nehnuteľností a iné oprávnené osoby. Chybami sa v tomto prípade rozumejú len chyby v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti.“

15. V tejto súvislosti kasačný súd uvádza, že v zmysle ústavných princípov (čl. 1 ods. 1 veta prvá ústavy Slovenskej republiky) pod ustálenou rozhodovacou praxou je nutné chápať aj doterajšiu rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako odvolacieho súdu (viď bod č. 9) vykonávanú podľa Piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. Vo svetle uvedeného kasačný súd poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky:

„Inštitút opravy, chyby v katastrálnom operáte v zmysle ustanovenia § 59 ods. 1 písm. a) katastrálneho zákona slúži výlučne na zosúladenie údajov katastra nehnuteľnosti s verejnými a inými údajmi katastra nehnuteľností. Rozhodnutie vydané podľa citovaného ustanovenia nemá hmotnoprávne, ale len evidenčné účinky, samo o sebe nerieši konečným spôsobom otázku, kto je vlastníkom nehnuteľnosti, resp. kto má vecné právo k nehnuteľnosti. Všetky údaje o právnych vzťahoch k nehnuteľnosti zapísané v katastri, o ktorých oprávnený tvrdí, že alebo nezodpovedajú súčasnému právnemu stavu, že k ich zápisu došlo bez platného právneho dôvodu, že boli zápisom v katastri vo svojich právach ukrátení, zbavení možnosti s nehnuteľnosťou nakladať alebo k nej vykonávať iné právo a vyžadujú preto zmenu zápis v katastri, nemožno odstrániť opravou chyby alebo zmenou zápisu postupom podľa § 59 katastrálneho zákona. Právnym prostriedkom k dosiahnutiu zmeny zápisov v katastri nehnuteľností tak, aby zápisy zodpovedali právnemu stavu, je určovacia žaloba podľa § 80 písm. c) OSP, nie žaloba o výmaz, či na zrušenie právneho vzťahu zapísaného v katastri nehnuteľností." (Rozsudok NS SR sp. zn. 6Sžo 126/2008 zo dňa 18.2.2009)

„Správa katastra nemá oprávnenie v katastrálnom konaní podľa § 59 ods. 1 rozhodovať o súkromnoprávnych vzťahoch týkajúcich sa vecných práv účastníkov. Rozhodnutie vo veci opravy chyby v katastrálnom konaní nenahrádza a ani nemôže nahrádzať rozsudok súdu vo veci určenia práva alebo právneho vzťahu k nehnuteľnostiam. Účelom konania o oprave chýb nie je riešiť vlastnícky spor, riešenie ktorého patrí do výlučnej právomoci súdu. Spor o týchto otázkach je len v právomoci súdu v riadnom sporovom konaní." (Rozsudok NS SR sp. zn. 10 Sžo/73/2015 zo dňa 28.09. 2016)

16. Vo svetle uvedeného kasačný súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so záverom správnych orgánov a krajského súdu, že neboli splnené podmienky pre vykonanie opravy chyby v katastrálnom operáte. Správne orgány môžu opraviť chybu v katastrálnom operáte len v prípadoch taxatívne vymenovaných v ustanovení § 59 ods. 1 Katastrálneho zákona. V predmetnej veci je bez všetkých pochybností zrejmé, že žiadna z uvedených situácií nenastala. Rozhodnutie vydané podľa ustanovenia § 59 Katastrálneho zákona nezasahuje do sféry hmotnoprávnych oprávnení a povinností účastníkov konania. Vydaním rozhodnutiapodľa ustanovenia § 59 Katastrálneho zákona nemôže správny orgán spôsobiť vznik, zmenu alebo zánik vlastníckeho práva alebo iného vecného práva k nehnuteľnosti. Zároveň absentuje právomoc správneho orgánu na úseku katastra nehnuteľností rozhodovať o spornom vlastníckom práve, resp. právomoc vyslovovať, či tu právo je alebo nie je. Odstránenie právnej spornosti a ochranu práv a oprávnených záujmov dotknutých vlastníkov je možné dosiahnuť len právoplatným rozsudkom príslušného súdu v uvedenej veci.

17. Čo sa týka namietanej nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku, Ústavný súd SR v jednom zo svojich nálezov uviedol: „...všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania.“ (podobne II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04). V rozhodnutí sp. zn. II. ÚS 200/09 Ústavný súd SR obdobne uviedol: „Z uvedeného preto možno vyvodiť záver, že odôvodnenie rozhodnutia nemusí dať odpoveď na každú poznámku či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby spravodlivé súdne rozhodnutie reagovalo na podstatné a relevantné argumenty účastníka konania a aby mu dalo jasnú a zreteľnú odpoveď na riešenie konkrétneho právneho problému (obdobne napr. II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07).“ Ústavný súd SR dodáva: „Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument....“ (napr. II. ÚS 410/06). Ústavný súd SR tiež uvádza: „Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné.“ (IV. ÚS 14/07).

18. V zmysle uvedeného kasačný súd po oboznámení sa s pripojeným súdnym a administratívnym spisom musí konštatovať, že krajský súd sa s podstatnými právnymi námietkami sťažovateľky v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na kasačnom súde. Krajský súd sa posudzovanou vecou dôsledne zaoberal a vyvodil správne skutkové aj právne závery, ktoré náležite aj odôvodnil a preto námietky uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil kasačný súd ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 S. s. p. ako nedôvodnú zamietol.

19. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že sťažovateľke, ktorá v tomto konaní nemala úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky podľa § 167 ods. 1 S. s. p.). Žalovanému ich nepriznal v zmysle § 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky podľa § 168 S. s. p. Ďalším účastníkom kasačný súd nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal, keďže im v kasačnom konaní nebola uložená povinnosť, s plnením ktorej by im trovy kasačného konania vznikli (§ 467 ods. 1 S.s.p. v spojení s § 169 S.s.p.).

20. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.